Začlenenie Slovenska do ČSR

Po 1. sv. vojne
Bol veľký rozdiel medzi Čechami a Slovenskom. Keď bola 28. 10. v Čechách vyhlásená ČSR. Nový štát tu začal platiť nielen právne, ale existoval už aj v bežnom živote , kým na Slovensku, existoval len právne. SNR sa vyhlásila za legitímnu reprezentantku slov. národa, ale nemala v rukách žiadne mocenské prostriedky, aby to aj uplatnila /nemala vojenské, legislatívne ani kádrové prostriedky /. Neboli tu úradníci ani vojsko. Z 30 000 štátnych úradníkov sa len 200 hlásilo k Slovákom. SNR vládla len na území Martina, nebola schopná prevziať moc nad slov. územím. Rozhodujúca sila teda ostala na pražskej č – s vláde a moci. V Čechách všetky jednotky vojenské, légie i jednotky sokolov zložili vernosť ČSR, na Slovensku tomu bolo tak len v jednotlivých prípadoch. V Čechách bolo silnejšie národné povedomie, germanizácia tu nebola taká silná ako maďarizácia u nás. Začleňovanie Slovenska do ČSR bol dlhotrvajúci proces. Prvé oslobodzujúce akcie boli v Čechách a na Morave.
1.11. 1918 prenikla na naše územie z príkazu Národného výboru ČSR prvá česká vojenská jednotka
O sile 130 mužov do Holíča. Postupne obsadili územie od Holíča po Malacky, s cieľom oslobodiť Slovensko. Následne dostali povolenie vytvoriť Slov. nár. radu – bola to tzv. Skalická vláda / Šrobárova /. Česi tu na prvý odpor narazili až v Malackách, kde sa proti nim postavili maďarskí námorníci v pancierovom vlaku. Po maďarskom protiútoku sa české vojsko stiahlo a vytvorili prvú demarkačnú líniu. Šrobár sa musel vrátiť späť do Prahy a činnosť Skalickej vlády sa 14.11. skončila. K dôležitým zmenám došlo aj v Maďarsku. Károly sa stal novým uh. Ministerským predsedom, zložil prísahu habs. Panovníkovi Karolovi. Už 31.10., na druhý deň po podpísaní to chcel odvolať, lebo sa situácia zmenila- maďarskí politici považujú už Uhorsko za samostatný štát. Károly, keď sa dozvedel, že Slovensko má byť začlenené do ČSR, a čo ostane Maďarsku abdikoval. Uhorsko vytvorením nových štátov stratilo 75% územia.
Dohodové vojská
/fran. generál D´Esperey / uzavreli s uhorskou vládou Belehradské prímerie . Slovensko nemalo s Maďarskom nikdy stanovené hranice. Slováci chceli čo najviac z územia Uhorska a Maďarsko zase naopak. Toto prímerie bolo prvým stanovením provizórnych línií. Bodom 17 sa Fran. zaručilo, že vojensky nezasiahne pokiaľ bude v Uh. zachovaný pokoj. To Maďari využili a začali Slov. obsadzovať. Károly označil všetky české vojská ako invázne, obsadil územie Slovenska a v Martine zajal Matúša Dulu. Českí politici tento stav nemohli prijať. Č-s premiér Kramáŕ v Paríži tlačil na Beneša aby utvoril novú demarkačnú líniu . Do situácie vstúpil aj Hodža, kt. na vlastnú päsť rokoval s Károlym a dohodol sa s ním na novej demarkačnej línii. Myslel si že dosiahol záruku, že Maďarská armáda tieto ohraničené miesta opustí a dostanú sa pod vládu SNR. Tak sa malo stať s podmienkou, že ich neobsadia české vojská. Týmto porušil zásadu že politici z novovytvorených štátov nebudú rokovať s politikmi porazených štátov. Maď. odstúpil asi ¼ územia Slovenska., zdôvodňoval to tým, že chcel zabrániť vojne, Praha aj dohodové štáty tieto rokovania odmietli. Beneš rokoval s maršálom Fochom a dosiahol, že bola vytvorená nová demarkačná línia. A až teraz mohla č-s vláda legitímne obsadzovať územie Slovenska. Obsadzovali ho najmä talianski a francúzski legionári, kt. v tom čase ako jediní mali zbrane.
Maďarské vojská
Ustupovali na východ, pričom rabovali a pálili. Najťažšia bitka bola pri Margecanoch. 2.1. 1919 bola oslobodená Bratislava. Na Slovensku fungovala naďalej SNR / formálne –lebo nemala financie/, SNR nie vždy súhlasila so všetkým, čo prišlo z Prahy, postupne sa stala kultúrno-osvetovou organizáciou bez politického vplyvu. Pražská vláda rozhodla o vzniku ministerstva, ktoré bude mať na starosti konsolidáciu pomerov na Slovensku. 7.12.1918 vzniká Ministerstvo s plnou mocou, na čele so Šrobárom. Podliehalo ministerstvu vnútra, 12. 12. sa usídlilo v Žiline, lebo BA bola ešte obsadená Maďarmi. Právomoci – Šrobár mohol vyhlásiť výnimočný stav, očisťoval slov. územie od maďarónskych a boľševických živlov. Mal zabrániť eskalácii revolučného napätia, preto uplatňoval deporty do Terezína. 23.1.1919 Šrobár zrušil všetky slov. nár. rady. Ako náhradu obnovil Maticu slovenskú. Po počiatočnej konsolidácii, ktorá sa Šrobárovi darila, sa v marci 1919 situácia zhoršila.
V Budapešti bola vyhlásená Maďarská republika rád
Revolučné nálady zachytili aj východné Slovensko. Šrobár vyhlásil stanné právo Č-s vedenie sa rozhodlo zaútočiť na Maď. rep. rád – 16.4.1919. maďarské jednotky ich porazili a zahnali z územia Maďarska a postupne prenikali na územie Slovenska. Celý juh a východ Slovenska bol obsadený Maďarmi. Šrobár toto riešil vyhlásením vojenskej diktatúry- 5.6. O všetkom rozhodoval generálny štáb. Bola vyzvaná maďar. vláda, aby opustila územie Slovenska. V týchto bojoch padli tisíce slov. vojakov. V lete 1919 bola k územiu Slov. pripojená Petržalka, kt. obsadili české sokolské jednotky a pripojili k slov. územiu. O Slovensku ako takom hovoríme až od konca r. 1919, kedy bola stanovená demarkačná línia. Dovtedy nemôžeme hovoriť o Slovensku, lebo neboli vytýčené hranice. Prvé konkrétne návrhy boli až na začiatku 1. sv. vojny. Masaryk vypracoval prvé plány-r.1915. + prednášky Dr Lacka , neoplatí sa mi to prepisovať- Riešenie č-s štátoprávneho pomeru po r.1945.