Na rohu Dunajskej a Klemensovej (predtým Kempelenovej) ulice ja v rekonštrukcii meštianský dom, v ktorom v druhej polovici 18. storočie žil a tvoril najznámejší Bratislavčan na svete. Novinár a geograf J. T. Windisch napísal o ňom v nemčine spis Listy o šachistovi p. Kempelena (BA 1783), V dvadsiatych rokoch Francúzi nakrútili o ňom film Šach cárovnej, slávny Edgar Allan Poe zaradil pred 150 rokmi do svojej zbierky poviedok Jama a kyvadlo Von Kempelen a jeho objav, maďarský spisovateľ R. Szalatnai napísal knihu Čarodejník Kempelen (1957). A u nás? Peter Glocko sa chystá, po Julesovi Verneovi, objaviť nám tohoto nášho rodáka spoza tajomnej opony…
Najmladší z ôsmich detí vyššieho colného úradníka sa narodil v Bratislave 23. januára 1734, kde sa po štúdiách usadil. Väčšmi ako úradnícka kariéra soľných baní ho však zaujímala rozvíjajúca sa technika, a najmä konštruovanie rôznych mechanizmov. Neobyčajný technický talent preukázal aj v celom rade priekopníckych činov. V Banáte zaviedol pestovanie ľanu, v Opatovej vybudoval súkenníctvo, ale čoskoro sa prejavil aj ako dômyselný staviteľ a inžinier vodných diel a zariadení. Na Bratislavskom hrade skonštruoval zvláštne čerpadlo, ktoré ťahalo na hrad vodu, vo viedenskom Schönbrunne vybudoval v roku 1772 nádherný vodomet, architektonický viedol stavbu Budínského hradu s vodovodom a stavbu divadla. Bratislava mu bola vďačná za stavbu pontónového mosta cez Dunaj a Žitný ostrov za zavodňovacie zariadenia.
Senzačný Turek z Bratislavy - ako nazvali v tom čase (1789) jeho šachový automat - pozostával z uzavretého stolíka, v ktorom bol dômyselný a zložitý strojový mechanizmus, ktorý pri ťahu viedol Turkovu ruku. Ak sa súper snažil švindľovať, Turek dlhou fajkou zhodil figúrky zo šachovnice… Na tie časy to bol doslova zázrak, žiaľ, o jeho konštrukčnom tajomstve nevieme dodnes nič konkrétne. Osud šachového automatu sa stráca v neurčitom svetle pravdy a legendy. Kempelen s ním precestoval celú Európu, aj kráľovské a cisárske dvory Fridricha II., Napoleona či Kataríny II. a vraj len občas prehral - s parížskými majstrami… Posledná správa o ňom sa zachovala z americkej Philadelphie, kde v polovici minulého storočia zhorel pri požiari múzea a s ním vlastne aj základná otázka: ako vyriešil Kempelen mechanizmus automatu?
Penieze, ktoré Kempelenovi priniesol záhadný Turek, umožnili mu nové experimenty s parným strojom (pôvodnou myšlienkou vraj technicky prevýšil i Jamesa Watta, ale najmä jeho celoživotné dielo - hovoriaci automat z roku 1791. Aj dnešná moderná veda ho označuje za Kempelenov vynález. Tvoril akýsi orgán s kombináciou mechov a gájd a spočíval na princípe napodobnenia hlasových orgánov. Svoj vynález opísal v nemeckom spise Mechnizmus ľudskej reči alebo technický popis hovoriaceho stroja (Wien 1791) a je aj dnes základnou príručkou fyziológie hlasu, lebo ako odborníci tvrdia, Kempelen bol uvedomele pracujúci učenec, ktorý využíval každý výsledok vedy a ak ho nemal k dispozícií, sám si vytvoril aj vedecké základy.
Pre invalidov skonštruoval prototyp umelých končatín - protézy - a pre slepcov zvláštny písací stroj, ktorý neskôr daroval slepej viedenskej speváčke Márii Paradisovej. Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde bol na návšteve.
Prototyp Kempelenovho hovoriaceho automatu sa vraj nachádza v Londýnskom kráľovskom múzeu.