Vzťahy EU a SR

Rozšírenie bolo kľúčovým nástrojom pri vytváraní stability na európskom kontinente. Je však pravda, že EÚ sa nemôže rozširovať donekonečna - všetko má svoje hranice. Musíme dodržať naše základné súčasné záväzky a trvať na prísnom dodržiavaní kritérií. Jedným z týchto kritérií je naša vlastná absorpčná kapacita - je jasné, že tempo a rozsah reforiem v niektorých členských štátoch dosahuje hranice únosnosti verejnou mienkou. „Prehnať to“ s rozširovaním Únie a zanedbať jej konsolidáciu by bolo škodlivé nielen pre nás, ale aj pre našich partnerov. So všetkými týmito otázkami sa budú o niekoľko mesiacov potýkať naši lídri na summite vo Viedni.


Dnešnou otázkou pre nás je, či v oblasti zahraničnej politiky existuje alternatíva k rozširovaniu. Z pohľadu rozširovania je Európska susedská politika neužitočnou prekážkou, ktorá zahŕňa zdĺhavé a bezcieľne diskusie o tom, či bude mať krajina X alebo Y jedného dňa v budúcnosti za inej politickej atmosféry reálnu perspektívu členstva v EÚ. Mnohé z krajín, ktoré volajú po užších vzťahoch, vôbec nemá perspektívu vstupu, alebo len veľmi vzdialene spĺňajú podmienky pre vstup.




Bratislava 29. apríla (TASR) – Pred rokom, 1. mája 2004 sa Slovenská republika (SR) spolu s 9 ďalšími pristupujúci krajinami stala členským štátom Európskej únie (EÚ). K vtedajším 15 členom EÚ pristúpila okrem Slovenska aj Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Cyprus. Po tomto historicky najväčšom rozšírení má EÚ 25 členských štátov.




Pri príležitosti 1. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie prináša TASR ekonomický pohľad na túto udalosť.




Žiadne veľké prekvapenia



V priebehu roka po vstupe Slovenska do EÚ nedošlo vo vývoji našej ekonomiky k veľkým prekvapeniam. Ak nejaké nastali, mali skôr pozitívny charakter, tvrdí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Eugen Jurzyca. Skutočnosť, že po vstupe SR do EÚ došlo skôr k poklesu niektorých cien ako k ich všeobecnému rastu, je podľa Jurzycu výsledkom štrukturálnych reforiem. "Nie sú to primárne dôsledky vstupu do únie. Myslím, že hlavné prínosy nastali už pred ním. Samotný vstup hodnotím skôr symbolicky," hovorí Jurzyca. Najvýraznejšie pozitíva proeurópskej orientácie slovenskej ekonomiky podľa neho vyplynuli z odbúrania bariér zahraničného obchodu ešte začiatkom 90. rokov. "Prehĺbilo sa konkurenčné prostredie, ktoré bolo pozitívne formované tým, že naše trhy sa stali prístupnými zahraničným tovarom a čiastočne aj službám. Naši producenti však tiež mohli vyvážať do zahraničia," pokračuje Jurzyca.




Negatíva plynúce z členstva v EÚ spája predovšetkým s budúcnosťou ekonomických reforiem. "Existujú veľké krajiny EÚ, ktoré majú problémy pravdivo pomenovať príčiny spomalenia ekonomického rastu. Dúfam, že to nezasiahne aj Slovensko," hovorí Jurzyca. Najväčšie rezervy slovenskej ekonomiky vidí v úrovni vzdelávania. Budúcnosť bude podľa neho patriť ľuďom, ktorí sú vzdelanejší ako my.




Výrazné zdražovanie nenastalo



Vstup do EÚ bude mať a má pre Slovensko priaznivé dôsledky, či už z pohľadu ekonomického vývoja, alebo politickej integrácie, je o tom presvedčený minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho mali uskutočnené reformy a vstup do EÚ pre SR pozitívny vplyv v podobe rýchlejšieho ekonomického rastu, prílevu priamych zahraničných investícií, ako aj rastu zamestnanosti.




Ani rok po vstupe do EÚ nedošlo na Slovensku k výraznému zdražovaniu, ako to predpokladali niektorí ekonómovia. Naopak, vďaka zvýšenej konkurencii ceny potravín dokonca klesali a smerom dole ťahali aj celú infláciu. "Cenový vývoj je pozitívny, pričom bol dokonca lepší ako predpovede Národnej banky Slovenska alebo Ministerstva financií," argumentuje Mikloš. "Od druhej polovice roka 2004 ceny prakticky skoro každý mesiac klesajú, s výnimkou januára, keď pravidelne dochádza k rastu regulovaných cien," dopĺňa analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.


Európania si cenia kvalitu života. Chceme si užívať prosperitu, čisté životné prostredie, dobré zdravie, sociálnu ochranu a rovnosť. V čase rýchlo sa meniaceho sveta sa Európa potrebuje prispôsobiť a modernizovať, aby mohla čeliť novým výzvam. Hlavnými výzvami sú udržanie ekonomického rastu, sociálne zabezpečenie a ochrana životného prostredia.


Tieto výzvy boli prvýkrát pomenované na Európskom summite v Goteborgu 2001, kde sa prijala stratégia udržateľného rozvoju a bola doplnená na Európskom Summite v Barcelone 2002.


Európa začala dobre v napĺňaní týchto princípov, ale rýchle zmeny ju nútia posilniť napĺňanie stanovených cieľov. Vlády budú vždy dôležitou súčasťou tohto procesu, pretože nastavuje systém, v ktorom pôsobí celá spoločnosť. Ale trvalo udržateľný rast nemôžu zabezpečiť len vlády, ale je to aj zodpovednosť firiem, podnikateľov a občanov, ktorí by sa mali taktiež podieľať na tomto procese.


Hlavným motorom v napĺňaní týchto cieľov je Lisabonská stratégia. Ekonomicky silná EÚ je dôležitá pri napĺňaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, vytvoria sa zdroje na investície do oblastí životného prostredia, školstva a zdravotníctva. Na druhej strane rovnomerné využívanie prírodných zdrojov a sociálna spravodlivosť sú dôležité pre náš ekonomický úspech. Taktiež si treba uvedomiť, že jednotlivé elementy sú navzájom prepojené. Európa už zažíva pozitívne efekty prepojenia jednotlivých politík, keď napríklad politika udržateľnej energie má vplyv na bezpečné energetické zásobovanie, redukovanie klimatických zmien a lokálneho znečistenia ovzdušia.




Efektívne riešenia si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu a solidaritu. Európska Únia úzko spolupracuje s OSN a využíva svoj vplyv, aby zapojila čo najviac národov do agendy trvalo udržateľného rozvoja. EÚ potrebuje naďalej investovať do výskumu a vedy, ktoré pomáhajú hľadať nové, efektívne cesty produkcie a spotreby. Európa môže pomocou nových technológií, dosiahnuť prelom vo využívaní dostupných zdrojov, čo jej pomôže na vytýčenej ceste trvalo udržateľného rozvoju. Kľúčovú úlohu pri napĺňaní zadelených cieľov zohráva vzdelanie. Zabezpečuje, že ľudia budú pripravení na globálne zmeny a že vedomosti budú ďalej šírené.




Stratégia trvalo udržateľného rozvoja sa zamerala na 6 hlavných oblastí:

I. Klimatické zmeny a čistá energia
II. Verejné zdravie
III. Sociálna exklúzia, demografia a migrácia
IV. Manažment prírodných zdrojov
V. Doprava
VI. Chudoba a rozvojové výzvy





Klimatické zmeny a čistá energia


Klimatické zmeny sa dejú, nemôžu byť úplne zastavené, ale môžu byť udržané na prijateľnej hladine a negatívne dopady značne znížené. Je to globálny problém a preto potrebuje globálne riešenia. Dôležité je aby, sa EÚ adaptovala na tieto klimatické zmeny a aby tiež pomohla ostatným rozvíjajúcim sa krajinám. EÚ využíva obnoviteľné zdroje energie ako sú vietor, voda, slnečná a geotermálna energia, biomasa, a má technológie ako využiť tieto zdroje oveľa efektívnejšie. Okrem ekonomickej výhodnosti, skúsenosť ukázala, že využívanie čistej a efektívnej energie má pozitívny vplyv na ďalšie aspekty, ako sú bezpečnosť dodávok energie, redukovanie emisií, lokálny rozvoj a zamestnanosť. EÚ pomáha rozvíjajúcim sa krajinám pomocou Clean Development Mechanism, ktorý je súčasťou Kjótskeho Protokolu, transportovať tieto nové technológie rozvíjajúcim sa krajinám. Potenciál tu je, treba ho využiť. Únia podnikne nasledujúce kroky:
bude rokovať na medzinárodnej úrovni a pokúsi sa presadiť väčšie využívanie inovatívnych technológií, aby sa zvýšili kvóty v existujúcich dohodách o redukovaní skleníkového efektu do roku 2012.



EÚ rozvinie budúce riešenie boja proti klimatickým zmenám pomocou druhej fázy European Climate Change Programme. Bude sa zaoberať hlavne novými technológiami pre automobilovú a leteckú dopravu.
Na októbrovom stretnutí hláv štátov a vlád v Hampton Court 2005, rokovala EÚ o využívaní obnoviteľných zdrojoch energie a Komisia podniká iniciatívu, ktorej cieľom je oveľa väčšie využívanie biomasy a biopalív.
Komisia prednesie plán na efektívne využívanie energie a ušetrení až 20% spotrebovanej energie. Silný tlak sa vyvinie na šetrenie energie v budovách.



Verejné zdravie

Zdravie je globálny problém. Choroby sa rýchlo prenášajú medzi kontinentmi. Európa potrebuje zvýšiť svoje možnosti ako bojovať so zdravotnými rizikami, ktoré nás ohrozujú spoza našich hraníc. Boj proti týmto rizikám nás si preto vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, manažment, fungujúci zdravotnícky systém, nové technológie a infraštruktúru, pretože neschopnosť jedného členského štátu reagovať, môže ohroziť celú EÚ.





Únia podporuje medzinárodné snahy o zlepšenie zdravotníckej starostlivosti. Na svete momentálne žije 40 miliónov ľudí, ktorí trpia chorobou AIDS, 24 miliónov už zomrelo. Malária ročne zabije okolo milióna ľudí, hlavne detí v subsaharskej Afrike. Zdravotnícka osveta a prevencia pomôžu redukovať sociálne a ekonomické dopady chorôb v dlhšom meradle.





Kľúčové aktivity: Skvalitniť akčné plány a pripravenosť členských štátov v prípade zdravotných rizík. Dohodnúť sa na implementácii Stratégie EU na boj proti AIDS a posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Pomôcť krajinám tretieho sveta implementovať existujúci "Program for Action" na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii. Koordinovať výskum vplyvu znečistenia životného prostredia na ľudské zdravie a spôsob ako najlepšie predchádzať problémom.




Sociálna exklúzia, demografia a migrácia

Chudoba a sociálna exklúzia v EÚ nie je iba o zvyšovaní nízkych príjmov ale je aj o umožnení lepšieho prístupu k zamestnaniu, bývaniu, mobilite, zdravotnej starostlivosti, informáciám a vzdelaniu. V EÚ 15% populácie je v riziku prepadnutia sa do chudoby, preto bola aj táto problematika jednou z hlavných tém na stretnutí hláv štátov a vlád v Hampton Court 2005.



EÚ čelí ďalšiemu veľkému sociálnemu problému a tým je starnutie jej populácie. Predpokladá sa že, nízka pôrodnosť a dlhšia dĺžka života môžu spôsobiť v roku 2050 stav, keď na jedného dôchodcu budú robiť dvaja pracujúci, oproti dnešnému stavu, keď na jedného dôchodcu robia štyria pracujúci.





Kľúčové aktivity:
Komisia prednesie v roku 2006 členským štátom riešenia ako EÚ pomôže členským, štátom vo vyrovnaní sa s problémom starnúcej populácie pomocou rôznych aktívnych stratégií, integráciou imigrantov a priateľskejšou rodinnou politikou.
Komisia sa tiež bude zaoberať rovnosťou pohlaví, navrhne Rok boja proti chudobe a sociálnej exklúzii.
EÚ a jej členské štáty by mali pokračovať v rozvoji politiky podpory legálnej migrácie, posilniť integráciu imigrantov do spoločnosti a bojovať proti nelegálnej imigrácii. Komisia vytvorila plán, ktorý má pomôcť členským štátom v politike legálnej migrácie a v boji proti nelegálnej imigrácii.




Manažment prírodných zdrojov

Ľudstvo sa spolieha na prírodné zdroje, na suroviny, energiu, pôdu. Výskumy však ukazujú, že dve tretiny prírodných zdrojov sú na úpadku. Európske nároky na prírodné zdroje sa od roku 1960 zvýšili o 70%. Takéto využívanie prírodných zdrojov môže znížiť regeneratívne schopnosti Zeme. Strata biodiverzity môže spôsobiť zmenu klímy, má ekonomické dopady na turizmus, poľnohospodárstvo, priemysel a iné oblasti.




EÚ vidí budúcnosť v lepšom manažmente prírodných, pomocou nových technológií. Firmy si taktiež uvedomujú priestor, ktorý sa ponúka v investovaní do ekoinovácie. Dopyt po ekologických, trvalo udržateľných produktoch sa zvýšil, čo je spôsobené najmä nárastom strednej vrstvy.




Vlády hrajú dôležitú úlohu v zabezpečení úspechu a to hlavne nastavením takého systému, ktorý by podporoval ekoinováciu a odmeňoval firmy, ktoré sa držia filozofie trvalo udržateľného rastu.





Kľúčové aktivity:
Členské štáty a Komisia by mali úzko spolupracovať a vymieňať si skúsenosti, aby prispeli so svojimi poznatkami celej EÚ, v ochrane životného prostredia a využívaní prírodných zdrojov. Komisia navrhne direktívu o využívaní ekologických dopravných prostriedkov.
EÚ bude dotovať výskum ekologických technológií v členských krajinách.
Komisia načrtne plán, ktorý bude podporovať trvalo udržateľnú produkciu a spotrebu. Plán bude zahrňovať spôsoby ako využívať prírodné zdroje, ako nakladať s odpadom, produktové politiky a ich štandardizáciu, schémy manažmentu životného prostredia a využívanie nových technológií, aby tak prispel k celkovým globálnym iniciatívam.
EÚ a jej členské štáty by mali zaistiť dostatočné financovanie a manažment programu Natura 2000 a lepšie integrovať riešenie spomenutých problémov do svojich národných politík a tak predísť stratám biodiverzity.



Doprava

Dostupnosť rôznych druhov dopravy má pre nás veľa výhod. Doprava má na nás však aj negatívne dopady ako sú znečistenie ovzdušia exhalátmi, dopravné zhustenie vedúce k zápcham, zdravotné problémy, degradácia životného prostredia. Vysoký nárast počtu dopravných prostriedkov, napriek ich stálemu zdokonaľovaniu, má čoraz väčší dopad na životné prostredie a doterajšie trendy sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné.




Výhody, ktoré nám prináša väčšia mobilita, sa dajú využiť s oveľa menším vplyvom na ekonomiku, sociálnu sféru a životné prostredie. Toto môžeme dosiahnuť tým, že znížime dopyt po transporte samotnom, napríklad využívaním telekomunikácií a videokonferencií. Taktiež, by sa mala lepšie využívať infraštruktúra a cestná doprava, väčšie používanie kolajovej dopravy, verejnej dopravy. Na krátke vzdialenosti využívať bicykle a chôdzu.




Výhody trvalo udržateľnejšej dopravy sú široké a dôležité: zníženie dopravného zhustenia bude mať pozitívny vplyv na ekonomiku, ušetrenie času, rýchlejší lokálny a regionálny rozvoj, zníženie klimatických zmien, a dopadov na životné prostredie, zníženie závislosti na dodávkach ropy a zníženie dopadov na ľudské zdravie hlavne v mestských oblastiach.




Kľúčové aktivity:
EÚ a členské štáty by mali zatraktívniť alternatívne možnosti transportu ľudí a tovaru, vytvorením "Trans-European Networks" a zdokonalením logistiky transportu tovaru - zjednodušením prekládky tovaru z cestnej, železničnej a vodnej dopravy. V roku 2006 toto bude jedna z hlavných tém politických debát.
Vytvorenie jednotnej európskej politiky zaoberajúcou sa kamiónovou dopravou a nové možnosti s nárastom nových komunikačných, satelitných a informačných technológií.
Komisia prednesie balík návrhov, ktoré by upravovali ekologické parametre vozidiel a propagovaním ekologicky čistých vozidiel, vrátane nariadenia, ktoré by zaviedlo nový štandard. Komisia už požiadala členské štáty, aby prispôsobili dane z osobných motorových prostriedkov, ktoré by reflektovali emisie CO2.




Chudoba a rozvojové výzvy

Globálne nebezpečia, ktoré ohrozujú trvalo udržateľný rozvoj sú navzájom prepojené. Chudoba, ničenie životného prostredia a konflikty sa navzájom živia. Chudoba a nerovnosť sú nebezpečenstvom pre globálny rozvoj, dlhodobú prosperitu, mier a bezpečnosť. Globalizácia znamená, že k dosiahnutiu kolektívnej prosperity je kľúčové odstrániť chudobu.





Činnosť je dôležitá na všetkých úrovniach. V rámci EÚ na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni a veľmi dôležitá je koordinácia. Na svetovom summite OSN v septembri 2005 EÚ potvrdila svoj záväzok držať sa filozofie trvalo udržateľného rozvoja a implementovala niektoré závery do svojich "Millenium Development Goals". Aby EÚ dosiahla dané ciele musia dobre pracovať jej vnútorné a vonkajšie politiky, aby dosiahli čo najväčšiu účinnosť. EÚ je v prvej línia za odstránenie svetovej chudoby, zabezpečuje vyše polovicu svetovej pomoci a zaviazala sa zvýšiť pomoc ešte viac v kvalite, aj kvantite. Nedávno bol prijatý európsky rozvojový plán, ktorý načrtol spoločnú víziu a spôsob rozvoja.




Kľúčové aktivity:
EÚ a jej členské štáty by mali zvýšiť svoju medzinárodnú pomoc na 0,7% HDP v roku 2015.
EÚ a jej členské štáty by mali zvýšiť efektivitu a kvalitu ich medzinárodnej pomoci v období 2005-2010 a to väčšou koordináciou a vytvorením "Common EU Programming framework".
EÚ bude zdôrazňovať medzinárodnú spoluprácu v environmentálnej oblasti pomocou "UN - Environmental Organisation". Bude prízvukovať, aby bol obchod používaný ako nástroj ku globálnemu trvalo udržateľnému rozvoju v ekonomickej, aj environmentálnej oblasti. Urobí tak na multilaterálnej úrovni (Svetová obchodná organizácia, Doha Round) ako aj súčasť jej regionálnych a multilaterálnych obchodných vzťahov.




Záver

Európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja sa zameriava na to, aby spojila EU inštitúcie, členské štáty, obchodné spoločnosti, občanov a ich reprezentatívne orgány v spoločnú víziu a jasne stanovený politický rámec. Komisia preto vyzýva Radu a Parlament, aby potvrdila navrhovaný prístup, aby úzko spolupracovali pred nadchádzajúcim júnovým Európskym summitom 2006 a spoločne vytvorili silnú a širokú podporu pre navrhovanú spoločnú stratégiu.



CPHR V DENNEJ TLAČI



05.03.2002 - HOSPODÁRSKE NOVINY


Vstupom Slovenska do EÚ čakajú zahraničný obchod zmeny. Keď sa hovorí o ekonomických výhodách vstupu Slovenska do Európskej únie, najčastejšie sa spomína voľný pohyb osôb, tovaru, služieb či kapitálu. Obchodná výmena medzi SR a krajinami únie zaznamenala v uplynulom desaťročí obrovský nárast. Jedným z priamych impulzov bolo postupné odstraňovanie prekážok obchodu (najmä ciel a kvót) podľa asociačnej dohody s EÚ a odporúčaní Svetovej obchodnej organizácie. Obchod s EÚ, ako aj so zvyškom sveta, je tak dnes do veľkej miery bez colných a množstevných obmedzení, na prívlastok voľný si však musí počkať. Aký vplyv bude mať vstup Slovenska do EÚ na jeho zahraničný obchod? Ochranné opatrenia ako clá, prirážky, kvóty, certifikáty, licencie, rôzne formuláre, ako aj hraničné kontroly budú po vstupe do únie definitívne zrušené, čo dodatočne zintenzívni obchod s členskými krajinami.




Spoločný colný sadzobník



Rozsah zníženia týchto nákladov a následný rast obchodu sú predmetom rôznych odhadov. Možno však predpokladať, že k dramatickým zmenám v štruktúre zahraničného obchodu nepríde, keďže prevažujúca časť produkcie má už teraz relatívne voľný prístup na trhy EÚ a naopak. Odhady, ktoré sa opierajú o ekonometrické modely, hovoria, že do roku 2005 – čo môže zodpovedať horizontu rozšírenia spoločenstva smerom na východ – narastie podiel únie na slovenskom importe na 60 % (z terajších 51 %) a exporte na 64 % (z terajších 60 %). Pričlenením ostatných kandidátskych krajín sa zvýši podiel rozšírenej EÚ na zahraničnom obchode SR na viac ako 83 %. Najväčší rozmach sa pritom očakáva v obchode so strojmi a zariadeniami.




Dodatočná ochrana môže narásť v obchode s tretími krajinami. Pôjde najmä o produkty z krajín mimo EÚ, na dovoz ktorých Slovensko uplatňuje nižšie colné sadzby ako únia. Podstatou spoločnej obchodnej politiky EÚ je prijatie spoločného colného sadzobníka. Vzájomné porovnanie colných sadzobníkov ukazuje, že napriek všeobecnej podobnosti má Slovensko celkovo mierne nižšiu colnú ochranu dovozu ako EÚ. Drahšie pre našincov môžu byť napríklad potraviny, tabak, textil a odevy dovážané z nečlenských štátov. Zavedenie spoločného cla ovplyvní menej ako 20 % obchodu. Celkový význam ciel a iných reštrikčných opatrení, ktoré sa používajú na ochranu domáceho trhu a ako nástroj na získavanie rozpočtových príjmov, však bude naďalej klesať.




Slovensko vykazuje dlhodobo pasívnu obchodnú bilanciu, čo sa výrazne nezmení ani integráciou. Po vstupe možno očakávať deficit obchodnej bilancie, čo potvrdzujú ekonometrické odhady, ako aj skúsenosti z krajín, ktoré sa integrovali do únie v minulosti. V prípade Slovenska bude deficit vytvárať naďalej hlavne dovoz z tretích krajín, predovšetkým z Ruska. Tento fakt vyplýva zo závislosti SR od dovozu nerastných surovín, ktorého teritoriálna štruktúra sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení ani po vstupe do EÚ. Navyše, dovoz týchto komodít má u nás pozitívnu cenovú elasticitu, čo znamená, že sa dovážajú nezávisle od pohybu cien na svetových trhoch. Je to pochopiteľné, keďže ide o suroviny, ktorých je na Slovensku nedostatok alebo chýbajú.





Zdroj: Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Centrum pre hospodársky rozvoj




Cezhraničná a regionálna spolupráca



Každé rozšírenie Európskej únie v minulosti bolo spojené s problémami, na ktoré museli vstupujúce krajiny reagovať opatreniami z oblasti rozpočtovej, menovej či obchodnej politiky. Na zachovanie vonkajšej rovnováhy môže Slovensku pomôcť niekoľko krokov. Prílev zahraničného kapitálu, ako ukazujú doterajšie skúsenosti, vytvára podmienky na rast exportu a má pozitívny vplyv na platobnú bilanciu. Podpora vstupu investorov by mala spočívať hlavne v skvalitnení podnikateľského prostredia.




Vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a jej orientáciu na EÚ môže skoré prijatie spoločnej meny a vstup do menovej únie znížiť transakčné náklady obchodu v rámci únie. Znižovanie surovinovej náročnosti produkcie, napríklad podporou energeticky efektívnych a udržateľných postupov, môže znížiť dopyt po dovoze nerastných surovín. Skúsenosti z EÚ poukazujú na význam cezhraničnej a regionálnej spolupráce, ktorá zvyšuje potenciál týchto regiónov. V prípade kandidátskych krajín by vzrástla aj ich pripravenosť na hlbšiu integráciu.




Všeobecne sa očakáva, že východné rozšírenie EÚ bude historicky najnáročnejšie – pre súčasné členské krajiny aj kandidátske krajiny zo strednej a z východnej Európy. Predvstupové obdobie by mali vlády využiť na aproximáciu obchodnej legislatívy a súvisiacich postupov. V tejto prípravnej fáze na členstvo bude dôležité odstrániť všetky ochranné opatrenia, a tým ekonomiku lepšie pripraviť na podmienky spoločného trhu. Vysoká otvorenosť je pre rast slovenskej ekonomiky rozhodujúca, a to bez ohľadu na integráciu do Európskej únie.


Luboš Vagač, riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj,
© CPHR 1996 - 2000





Vstup do Európskej únie predstavuje jedinečnú historickú šancu a existenčnú potrebu, ktorá nemá z hľadiska národno-štátnych záujmov SR rozumnú alternatívu. Organickou súčasťou úspešného dobiehania prvej skupiny kandidátskych krajín je aj vypracovanie východiskovej štúdie o ekonomických a sociálnych súvislostiach vstupu SR do EÚ. Na základe uznesenia vlády SR č. 248 z 13. marca 2002 ju vypracoval Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV.




Ústav sa už v predchádzajúcich rokoch venoval časťou svojej kapacity výskumu teoretických otázok a praktického priebehu integračného procesu v EÚ a niektorých implikácií vo vzťahu k Slovensku. Spracovanie prezentovanej štúdie však vyžadovalo presunúť ťažisko analytickej pozornosti na relatívne komplexné národohospodárske vyhodnotenie relevantných ekonomických a sociálnych aspektov vstupu Slovenska do EÚ, z tohto hľadiska identifikovať jeho silné a slabé stránky a aj aproximatívne kvantifikovať predpokladané efekty a náklady. Pre splnenie tohto náročného cieľa bolo nevyhnutné podstatne rozšíriť predmet skúmania o množstvo nových problémov, aktualizovať výsledky predchádzajúcich výskumov, získať a v súlade so zvoleným metodologickým postupom pretaviť a syntetizovať informácie z podkladových materiálov jednotlivých rezortov, do spracovania viacerých tém zaangažovať potrebný okruh externých autorov a inštitúcií, zakomponovať výsledky prieskumov pripravenosti a očakávaní podnikateľskej sféry a vziať do úvahy poznatky z rokovaní s predstaviteľmi Združenia priemyselných zväzov SR, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Konfederácie odborových zväzov SR a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, ako aj z diskusie na seminári k predbežným výsledkom pripravovanej štúdie.




Základným cieľom prezentovanej štúdie bolo rozpracovanie relatívne ucelenej vedeckej argumentácie ekonomických a sociálnych súvislostí zdôvodňujúcich existenčnú opodstatnenosť politicko-strategického smerovania SR do EÚ. Pritom usiluje o vyvážený pohľad tak na prínosy ako aj na riziká. Na jednej strane identifikuje niektoré možné problémy a pravdepodobné, najmä počiatočné, časovo ohraničené riziká, na redukciu, resp. elimináciu ktorých je potrebné sústrediť pozornosť už v prípravnom období. Na druhej strane objasňuje širokú škálu prínosov, ktorých racionálne využívanie dáva záruku jednoznačnej dlhodobej výhodnosti integrácie SR do EÚ.




Uvedenému základnému cieľu boli podriadené nasledovné čiastkové ciele orientované na konkrétny posun poznania a využiteľnosť v predvstupovej hospodársko-politickej i širšej spoločenskej praxi: odhaliť existujúce disparity v ekonomike Slovenska v porovnaní s EÚ na makroekonomickej, sektorovej a odvetvovej úrovni a zdôvodniť kľúčový význam zvyšovania konkurencieschopnosti; na tomto základe simulovať relevantné scenáre možného vývoja ekonomiky SR a jeho sociálnych implikácií z hľadiska približovania sa k EÚ; aproximatívne kvantifikovať predpokladané náklady a prínosy vstupu, resp. nevstupu SR do EÚ v agregátnom, sektorovom a prierezovom členení; identifikovať priority prístupového procesu a prehĺbiť argumentáciu nevyhnutnosti prechodných období; charakterizovať adaptačnú pripravenosť podnikovej sféry na podmienky integrácie SR do EÚ; pre potreby aktualizácie strednodobej hospodárskej politiky poskytnúť námety na zmiernenie integračných rizík a na vytváranie vhodných podmienok využívania výhod integrácie.






Ďalej: poskytnúť východiskovú integračnú orientáciu pre rozpracúvanie sektorových, odvetvových a regionálnych politík a koncepcií; inšpirovať a orientovať podnikateľov na rýchle organické začlenenie integračných súvislostí a podmienok adaptačnej stratégie; poskytnúť objektívnu argumentáciu na zreálňovanie očakávaní občanov a sociálnych partnerov od vstupu SR do EÚ.




Skúsenosti z prípravy a priebehu seminára k predbežným výsledkom tejto štúdie a najmä charakter viacerých názorov a stanovísk, ktoré sa v tejto súvislosti prezentovali v masovokomunikačných prostriedkoch ukázali, že by mala okrem vyššie uvedených prispieť aj k plneniu niekoľkých špecifických cieľov.




Výsledky štúdie by mali významne prispieť k prekonávaniu nízkej a nedostatočnej informovanosti a ňou podmienených nereálne optimistických ako aj prehnane pesimistických očakávaní. Súvisí s tým aj pomerne rozšírená predstava, že veľký rozsah problémov a ťažkostí našej ekonomiky a najmä náročnosť ich riešenia sú alebo budú spojené a vyvolané vstupom do EÚ. V tejto súvislosti je úlohou štúdie ukázať, že rozhodujúcu časť problémov by sme museli v podmienkach zostrenej globálnej konkurencie tak či tak riešiť a že práve účasť v integračnom procese nám môže uľahčiť a urýchliť nevyhnutnú globalizačnú adaptáciu. Ak sa budeme efektívne pripravovať na vstup do EÚ a racionálne využívať šance a možnosti s tým spojené, bude začlenenie do integrovaného hospodárskeho priestoru pôsobiť ako katalyzátor účinnej adaptácie našej ekonomiky. V tomto zmysle štúdia sleduje tiež určitý mobilizačný cieľ napomôcť prekonávaniu pasívne vyčkávacích názorov a postojov a prispieť k zvýšeniu motivácie zameranej na to, aby všetky štruktúrne súčasti našej ekonomiky na každej úrovni čo najúčelnejšie využili čas zostávajúci ešte do vstupu SR do EÚ k zlepšeniu našej pripravenosti využívať výhody a zvládať riziká integrácie.




V súvislosti s koncepciou prezentovanej štúdie a charakterom vypovedacej hodnoty jej záverov je potrebné zdôrazniť niektoré skutočnosti. Hoci sa autori pri jej spracovaní mohli opierať aj o skúsenosti z podobných prác v zahraničí, má jej spracovanie vo viacerých smeroch pioniersky charakter. Nielenže je u nás prvou prácou tohto druhu, ale jej spracovanie muselo vychádzať z našich značne odlišných podmienok tak z hľadiska konkrétnej situácie a stavu slovenskej ekonomiky, ako aj z hľadiska relatívne malej disponibilnej riešiteľskej kapacity, rozsahu a kvality podkladových materiálov, dostupnosti niektorých špecifických údajov, ako aj krátkosti času v rámci určeného termínu spracovania.




V súvislosti s chápaním vypovedacej hodnoty štúdie je potrebné upozorniť, že je podmienená viacerými faktormi, z ktorých najdôležitejším je to, že prístupový proces a začleňovanie do štruktúr EÚ má charakter približovania sa k pohyblivému cieľu. To znamená, že výsledky úsilia autorov, čo najviac z relevantných hľadísk kvantifikovať náklady a prínosy, nemožno interpretovať ako "tvrdé" údaje. Kvantifikácie, získané aj na základe modelových simulácií a prepočtov, poskytujú len základnú orientáciu o možnom smerovaní príslušných procesov, no konkrétne údaje o ich reálnom priebehu môžu a spravidla aj budú v rámci určitých rozpätí v rôznej miere oscilovať v závislosti od vývoja a zmien konkrétnych podmienok tak v EÚ, ako aj v našej ekonomike. To je aj dôvod, pre ktorý je potrebná cyklická aktualizácia štúdií o ekonomických a sociálnych súvislostiach vstupu a pôsobenia v EÚ.




Vypracovaná štúdia v jej plnom znení (393 s.) je rozdelená na dve základné časti. Prvá prezentuje analýzu východiskovej ekonomickej a sociálnej pozície SR v súčasnej etape prípravného procesu na vstup do EÚ. Druhá, ťažisková časť prináša relatívne ucelenú identifikáciu špecifických prínosov a rizík spojených so vstupom SR do EÚ. Súčasťou štúdie je aj toto Zhrnutie, ktoré syntetizuje najdôležitejšie závery a formuluje odporúčania pre hospodársku politiku. Uvádzame ho v predloženom zošite.




Autori si uvedomujú, že prezentovaná štúdia nemohla dať vyčerpávajúcu odpoveď na všetky relevantné otázky, že viaceré problémy ostávajú otvorené a že v ďalšom kole prác ešte pred predpokladaným vstupom do EÚ bude nevyhnutné štúdiu nielen aktualizovať, ale aj metodologicky i obsahovo zdokonaliť a obohatiť. Z tohto dôvodu oceňujeme pripomienky oponentov a námety z diskusie na seminári, ktoré sme v tejto verzii Zhrnutia už uplatnili.




Ekonomická a sociálna pozícia SR na prahu vstupu do EÚ



Makroekonomický a inštitucionálny rámec vstupu do EÚ

Jedno zo základných (kodanských) kritérií, ktoré musia splniť krajiny prijímané do EÚ, je vytvorenie funkčnej trhovej ekonomiky. Jej prvým znakom je dosahovanie trvalého hospodárskeho rastu (rastu HDP) na úrovni, ktorá svedčí o dostatočnej konkurencieschopnosti krajiny a o schopnosti postupne odstraňovať jej hospodárske zaostávanie za terajšími členskými štátmi EÚ (riešiť jej konvergenčnú úlohu).




Ekonomickú konvergenciu SR k EÚ nemožno redukovať na hocijako rýchle rozširovanie ekonomických aktivít alebo produkcie v ich terajšej podobe. Určujúcou súčasťou obsahu konvergenčnej úlohy Slovenska je uskutočnenie kvalitatívnych zmien vo výrobe a v štruktúre produkcie výrobkov a služieb na báze štruktúrnych zmien v systémovom a inštitucionálnom rámci. Len tak bude možné zabezpečiť, aby sa tvorba HDP na 1 obyvateľa SR približovala k úrovni EÚ-15 zhruba rovnakým tempom, akým sa po 2. svetovej vojne približovala hospodárska výkonnosť západnej Európy k výkonnosti USA.




Vývoj tranzitívnych ekonomík aj jeho porovnanie s vývojom hospodárstva v krajinách EÚ dokazuje, že nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia trvalého a na riešenie konvergenčnej úlohy dostatočne vysokého tempa rastu je jeho rovnomernosť. Tá je zasa (aj o tom hovoria praktické skúsenosti) výrazne podmienená udržiavaním ekonomiky v stave rovnováhy, čo si vyžaduje tak zodpovednú hospodársku politiku, ako aj, ba na Slovensku rovnako ako v ďalších v tranzitívnych ekonomikách predovšetkým, dôsledné dokončenie reforiem.




Zdôrazňovaním významu udržiavania makroekonomickej stability pre dosahovanie dlhodobo vysokých temp hospodárskeho rastu (a tým aj pre konvergenciu hospodárstva SR s krajinami EÚ) nemá byť požiadavka rovnováhy nadraďovaná potrebe zvyšovať hospodársku výkonnosť. Najmä ak by malo ísť o dosahovanie rovnováhy za každú cenu, teda aj za cenu obmedzovania rozvojových zdrojov a výsledkov. Vo vzťahoch medzi stabilitou a rastom pôsobí kauzalita obojsmerne. Dôraz na jednu z jej stránok, a najmä na smer impulzov prúdiacich od rovnováhy k rastu sa kládol len preto, lebo Slovensko usilujúce sa o vstup do EÚ má tranzitívnu ekonomiku so silnými nerovnováhotvornými faktormi a málo účinným rovnováhotvorným mechanizmom. Celkovo platí, že zmyslom vzťahu medzi rastom a rovnováhou, zbaveného akejkoľvek jednostrannosti, je nepochybne hospodársky rast zabezpečujúci postupnú modernizáciu slovenskej ekonomiky ako základ kvalitatívne pochopenej ekonomickej konvergencie SR s krajinami EÚ.




Cykly oslabovania a posilňovania makroekonomickej rovnováhy sú charakteristické aj pre krajiny, ktoré pristúpili k EÚ pri jej predchádzajúcich rozšíreniach. Jednoznačne však nemožno potvrdiť, že by samotný vstup do EÚ v krátko- či strednodobom horizonte prispel k (de)stabilizácii makroekonomického vývoja.




Nie samotná integrácia, ale skôr v súčasnosti pôsobiace vnútorné vlastnosti fungovania slovenskej ekonomiky sú hlavným rizikovým faktorom ohrozenia jej stability. Chronický sklon k nerovnováhe, spôsobený nedostatočnou úrovňou konkurenčnej schopnosti, bol už viackrát len dočasne eliminovaný rôznymi súbormi stabilizačných opatrení. V produkcii zakódovaná vysoká náročnosť na medzispotrebu a náročnosť na dovoz spôsobuje zraniteľnosť ekonomiky. Tá je navyše vystupňovaná v dôsledku náchylnosti verejných financií reprodukovať deficity a dlhy.




Ani po niekoľkých pokusoch o makroekonomickú stabilizáciu nemožno hovoriť o jej trvalo uspokojujúcom stave. Záverečná fáza príprav na vstup do EÚ musí teda byť fázou obozretnej fiškálnej politiky kombinovanej so snahou o reformu problémových oblastí verejného sektora. Spolu s odstraňovaním ďalších deformácií trhového prostredia by to malo viesť k vytvoreniu takých podmienok, ktoré umožnia slovenskej ekonomike správať sa ako štandardná trhová ekonomika a eliminovať tak špecifické - transformačné faktory pôsobiace na cykly kolísania rovnováhy.




Sústavné udržiavanie vysokej miery investícií slovenského hospodárstva možno považovať za jeho komparatívnu výhodu prispievajúcu k zachovaniu jeho dlhodobo vysokého tempa rastu HDP. Investičná náročnosť hospodárskeho rastu dosiahla na Slovensku v pomere k iným tranzitívnym ekonomikám vcelku uspokojivú hodnotu. Bola tiež nižšia ako bol priemer v EÚ-15 a v jej južnom krídle. Vlastné akumulačné zdroje SR sa v rokoch 1993-2000 zväčšovali o cudzie zdroje vo väčšom rozsahu než v iných tranzitívnych ekonomikách. To na jednej strane posilnilo investičný potenciál Slovenska, no na druhej strane ohrozilo jeho makroekonomickú stabilitu preto, lebo v zahraničných zdrojoch najmä do roku 1998 vr. prevažovali úvery (v značnej miere so štátnou garanciou) nad priamymi zahraničnými investíciami.




Vážnou otázkou je vplyv vstupu do EÚ na vývoj situácie na trhu práce. Analýza trendov, ktoré na ňom pôsobia, naznačuje, že v slovenskej transformujúcej sa ekonomike už fungujú sily, ktoré (po prekonaní súčasného ochabnutia svetového hospodárstva) v strednodobom časovom horizonte, a teda už v horizonte možného prijatia SR do EÚ sú schopné navodiť trvalejší obrat v doteraz nepriaznivom vývoji zamestnanosti aj nezamestnanosti. Fiškálna politika bola v zisťovanom období poznačená nerovnováhou vo verejných financiách. Tá bola v rokoch 1996-1998 dôsledkom preexponovaného úsilia o priamu podporu hospodárskeho rastu a v rokoch 1999-2001 rezultovala aj z nákladov na reštrukturalizáciu bankového sektora pri nedostatočnom postupe transformácie v zdravotníctve, sociálnom zabezpečení a školstve.




Vývoj verejných financií v roku 2002 svedčí o tom, že ich reforma nie je uvedená do stavu zabezpečujúceho ich trvalý pozitívny vplyv na makroekonomickú stabilitu. Zaostávanie inštitucionálnych reforiem (charakteristické pre doterajšie fázy transformácie) umožňovalo síce krátkodobé pozitívne výsledky v menovom vývoji, ale za cenu narastania dlhodobých problémov a poklesu kurzu slovenskej koruny. Ukázalo sa teda, že nominálna konvergencia sa stane reálne dostupnou až po vykonaní všetkých štruktúrnych zmien potrebných na to, aby na Slovensku bola štandardne fungujúca trhová ekonomika.




Poznatky z transformácie menších otvorených ekonomík poukazujú na to, že úspešné prointegračné smerovanie SR si bude vyžadovať dlhodobejšiu stabilizáciu menovej rovnováhy, ktorá v malej (a na vonkajšie vplyvy citlivej) slovenskej ekonomike potrebuje značnú mieru pružnosti a rýchleho prispôsobovania vonkajším vplyvom. Aj z menového pohľadu pôjde teda o zabezpečenie takého tempa hospodárskeho rastu, ktoré podporí stabilný, rovnomerný menový vývoj. Z uvedených hľadísk nemožno považovať za reálne usilovať sa o predčasnú menovú integráciu začlenením do systému spoločnej meny, bez dokončenia rozhodujúcich transformačných úloh.




Jeden z hlavných predpokladov prijatia SR do EÚ je vytvorenie inštitucionálnej štruktúry adekvátnej štruktúre členských štátov EÚ. Hlavnou oblasťou inštitucionálnych reforiem je v súčasnosti harmonizácia právneho systému SR a EÚ (prijímanie acquis communautaire). Zmyslom acquis je vytvorenie inštitucionálneho rámca vhodného na efektívne vykonávanie ekonomických, sociálnych, správnych a iných aktivít. Slovensku sa podarilo pomerne rýchlo dobehnúť ďalšie kandidátske krajiny v prijímaní prístupových kapitol.




Súčasťou inštitucionálnych reforiem je aj posilnenie vymáhateľnosti práva, ktoré je determinované nielen formálnymi (mechanizmy fungovania súdnictva a prokuratúry), ale aj neformálnymi inštitúciami. K posunu vo formálnych inštitúciách má prispieť prebiehajúca reforma súdnictva, zameraná na zlepšenie práce sudcov a skrátenie lehôt súvisiacich s riešením jednotlivých prípadov. Zmena v neformálnych inštitúciách zahrňujúcich hodnotové orientácie a vzorce správania má dlhodobejšiu povahu.




Ako významná úloha v oblasti inštitucionálnych reforiem zostáva posilnenie inštitúcií a mechanizmov súvisiacich s efektívnym a kontrolovateľným riadením finančných prostriedkov ES.




Východisková úroveň konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky



Hlavnou prioritou pre kandidátske krajiny v príprave na vstup do EÚ je reálna konvergencia ekonomiky. Identifikácia problémov reálnej konvergencie sa väčšinou skúma z pozície dosiahnutej úrovne konkurenčnej schopnosti ekonomiky, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za pomerne vyčerpávajúci funkčný prejav reálnej ekonomiky. Dokonca sa na ňu viažu aj kodanské kritériá, ktoré práve zdôrazňujú (okrem iného) schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v EÚ.




Aj Slovenská republika ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ stojí pred úlohou naplnenia uvedeného kritéria, pretože úroveň konkurencieschopnosti ekonomiky SR vo všeobecnosti je zatiaľ relatívne (v porovnaní s vyspelými krajinami) nízka. V hrubom domácom produkte v parite kúpnej sily na obyvateľa dosahuje Slovensko len 49 % priemernej úrovne EÚ. Pritom z kandidátskych krajín strednej Európy nižšiu úroveň ukazovateľa má len Poľsko. Prejavom nízkej konkurenčnej schopnosti je aj úroveň deficitu obchodnej bilancie, kde Slovensko v období 1994-1999 dosahovalo takisto spolu s Poľskom najvyšší podiel deficitu na HDP (-7,2 %). Nízku konkurenčnú schopnosť potvrdzuje aj to, že slovenská ekonomika v porovnaní s ostatným kandidátskymi krajinami má najnižší podiel domácej výroby na domácom dopyte (spotrebe a investíciách).




Avšak závažné je najmä to, že hlavné riziká konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky na prahu jej vstupu do EÚ sú vyvolané predovšetkým hlbokým zaostávaním produktivity. Tá dosahuje zhruba tiež len polovičnú úroveň priemeru EÚ (HDP, USD, PPP na pracovníka), resp. len približne 20 % v prepočte bežným výmenným kurzom. Ostatné kandidátske krajiny strednej Európy (okrem Poľska) majú túto úroveň produktivity voči EÚ vyššiu.





Nízka porovnateľná úroveň produktivity súčasne spôsobila, že nárast cien v rokoch 1994-1999 sa "prelial" do znehodnotenia kurzu, hoci len čiastočne, lebo kurz bol do roku 1998 fixovaný. Preto nedochádzalo k rýchlejšiemu rastu porovnateľnej cenovej hladiny, resp. k znižovaniu kurzovej odchýlky, čo sú ďalšie najvýznamnejšie indikátory úrovne konkurenčnej schopnosti ekonomiky. Preto cenová hladina na Slovensku dosahovala ku koncu roka 2000 len 36 % priemernej úrovne EÚ, resp. hodnotu výmennej odchýlky (Exchange Rate Deviation Index - skr. ERDI) asi 3,0. Relácie dosiahnuté koncom 90. rokov v ostatných kandidátskych krajinách boli výrazne priaznivejšie: porovnateľná cenová hladina (CPL) v ČR dosiahla 39 %, v Maďarsku 43 %, v Poľsku 48 % a v Slovinsku dokonca 65 % priemeru EÚ-15. V Španielsku, Portugalsku a Grécku v roku vstupu sa CPL pohybovala medzi 50-70 % priemeru vtedajšieho Európskeho spoločenstva.




Hoci rozhodujúcou príčinou nízkej CPL je nízka produktivita práce, ktorá odzrkadľuje aj nízku úroveň kvalitatívnej konkurenčnej schopnosti SR, najmä v spracovateľskom priemysle, určitý podiel na tom má aj udržiavaná pomerne nízka inflácia v období 1994-1999. Zatiaľ čo v SR sa v tomto období pohybovala v priemere na 8,7% úrovni, Maďarsko a Poľsko vykázalo až 18 % infláciu. V Slovinsku, napriek značnej inflácii na začiatku 90. rokov, alebo ešte skôr, zaznamenali v rokoch 1994 až 1999 aj tak 9 % infláciu.




Na nízkej porovnateľnej cenovej hladine v SR sa však podieľajú aj sťažené podmienky predaja na svetových trhoch. Značnú časť tovarových trhov ovládajú nadnárodné spoločnosti, ktoré vo väčšine prípadov reprezentujú značkové firmy s dobrou tradíciou a povesťou (goodwill-om). Presadiť sa na týchto trhoch znamená buď stať sa súčasťou týchto firiem, najmä vo forme joint-venture, alebo pristupovať na značné cenové ústupky vo forme cenových zliav. Navyše, výrobcovia z kandidátskych krajín spravidla musia prekonávať, hlavne pri finálnych výrobkoch, nedôveru odberateľov, že prichádzajú z krajín bývalého východného bloku, čo je automatické označenie pre nízku kvalitu, a teda rizikový obchod. Táto nelichotivá povesť nových neznámych firiem a značiek z kandidátskych krajín sa nespravodlivo generalizuje, a zväčša je spojená s cenovou zrážkou ako kompenzáciou uvedených nevýhod.




Okrem toho tu pôsobí moment netrhovo stanovených vnútrokoncernových realizačných cien pri vývoze. Tieto ceny môžu byť oproti trhovým cenám nižšie vzhľadom na prerozdeľovacie procesy vnútri týchto koncernov. Medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky, samozrejme okrem makroekonomickej dimenzie, je dôležité sledovať aj na nižšej agregačnej úrovni, teda na úrovni odvetví či homogénnych skupín komodít.




Štruktúra slovenského vývozu sa v posledných rokoch podstatne zlepšila, najmä poklesom skupiny surovinovo, energeticky a kapitálovo náročných komodít v prospech komodít náročných na vedu a výskum, všeobecne označovaných ako sofistikované. Ich podiel dosiahol v roku 2000 približne 44 % a významne sa ním priblížil k hospodársky vyspelým krajinám EÚ, ako aj k ČR, Maďarsku a Slovinsku.




Slovensko zaznamenáva relatívne vyššiu konkurencieschopnosť pri menej spracovaných výrobkoch (pri surovinovo, energeticky a kapitálovo náročných a pracovno-náročných komoditách) v porovnaní s výrobkami náročnými na vedu a výskum, ktorých podiel v exporte sa zvýšil. Pri surovinovo, energeticky a kapitálovo náročných tovaroch Slovensko realizuje najvyššie konkurenčné výhody na trhu EÚ aj v porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami, zatiaľ čo pri pracovne náročných tovaroch tu majú lepšiu pozíciu Poľsko a Slovinsko. Pokiaľ ide o tovary náročné na vedu a výskum, spomedzi kandidátskych krajín má Slovensko v tomto segmente tovarov vážneho konkurenta na trhoch EÚ najmä v Maďarsku, Slovinsku, a takisto v Českej republike.




Nízka kvalitatívna konkurenčná schopnosť sa ešte stále odráža v nepriaznivých absolútnych výmenných reláciách (terms of trade). Kilogramové ceny vývozu (jednotkové hodnoty vývozu) oproti dovozným cenám (čiže oproti zahraničiu) boli v roku 2000 stále ešte nižšie, hoci došlo k zlepšeniu. Najvyššiu disparitu zaznamenávajú práve energeticky a kapitálovo náročné komodity (v podstate tovary s nízkym stupňom spracovania), čo je tiež dôkazom ich najpriaznivejšej konkurencie cenou. Potešiteľné je, že k značnému priblíženiu kilogramových cien vývozu a dovozu v roku 2000 došlo pri sofistikovaných výrobkoch. Je možné, že to ovplyvňujú predovšetkým spoločnosti so zahraničnou účasťou, ako je napríklad Volkswagen a ďalšie.




Doterajšie analýzy konkurencieschopnosti aj slovenskej ekonomiky potvrdzujú hypotézu o produktivite práce ako rozhodujúcom determinante rastu konkurencieschopnosti. Teda hlavný problém zvýšenia konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky spočíva v znižovaní zaostávania v produktivite práce v kombinácii so zvyšovaním miery pridanej hodnoty v hrubej produkcii.




Slovensko dosahovalo v roku 1997 pri obchodovateľných tovaroch (v priemysle) iba 32 % úrovne produktivity práce z pridanej hodnoty vo vybraných vyspelých krajinách EÚ. Bolo to výsledkom podstatne vyššej produktivity z hrubej produkcie (49 %), a naopak podstatne nižšej miery pridanej hodnoty (23 % oproti 36 %). Najpriaznivejšiu reláciu v tomto smere má najmä Slovinsko a ČR, keď dosahujú popri vyššej produktivite z hrubej produkcie aj relatívne vyššiu mieru pridanej hodnoty.




Cesta k zvýšeniu produktivity práce vo výrobe obchodovateľných tovarov vedie, ako ukazujú trendy vo vyspelých ekonomikách, predovšetkým cez medzinárodnú vnútroodvetvovú mikrošpecializáciu. Jej rozvinutie je v slovenskom spracovateľskom priemysle, najmä pri sofistikovaných výrobách, kde je najtypickejšia, zatiaľ nedostatočné. Práve v dôsledku zmien vo vnútroodvetvovej mikrošpecializácii sa mení aj charakter zahraničnoobchodných vzťahov. Váha interodvetvového zahraničného obchodu sa znižuje a nadobúda na význame intraodvetvový obchod.




V uplynulom období v zahraničnom obchode Slovenska s EÚ, napriek liberalizácii obchodu zakotvenej v Asociačnej dohode, sa však výraznejší nárast intraodvetvového obchodu neprejavil, a teda stále prevažuje interodvetvový charakter obchodu. V súvislosti s nízkou produktivitou práce a mierou pridanej hodnoty v priemysle SR voči priemeru EÚ zaznamenáva Slovensko aj nízku úroveň miezd na pracovníka. Nominálne mesačné mzdy na pracovníka vo výrobe obchodovateľného tovaru SR v roku 1997 predstavovali iba 10,3 % úrovne vyspelých krajín EÚ, 11,1 % úrovne v Rakúsku, 9,1 % úrovne v SRN a 17 % úrovne v Španielsku. Samozrejme, reálne mzdy na pracovníka (v prepočte na paritu kúpnej sily) boli vyššie. Stále však znamenali iba 28 % úrovne vo vybraných krajinách EÚ.




Relatívne nízka úroveň miezd na pracovníka v priemysle SR sa odráža aj v ukazovateli jednotkových nákladov práce, ktoré sú oproti ostatným kandidátskym krajinám, s výnimkou Maďarska, najnižšie. To opäť potvrdzuje, že Slovensko sa presadzuje na svetových trhoch s obchodovateľnými tovarmi prevažne vďaka cenovej konkurencieschopnosti, kde významnú úlohu zohrávajú práve nízke mzdy.




Štruktúra ekonomiky SR



Sektorová štruktúra ekonomiky SR sa od roku 1989 výrazne zmenila a priblížila sa k proporciám, ktoré sú typické pre členské štáty EÚ; zistené diferencie voči vybraným krajinám EÚ pritom nie sú väčšie ako tie, ktoré existujú aj v rámci EÚ. V podrobnejšie členených vrstvách štruktúry výroby i služieb je však evidentný nižší podiel moderných technologicky a poznatkovo náročných aktivít nielen v porovnaní s vyspelými štátmi EÚ, ale napríklad aj v porovnaní s Maďarskom. Slabšia angažovanosť priamych zahraničných investícií v spracovateľskom priemysle SR - osobitne vo forme investícií na zelenej lúke - v porovnaní s ostatnými krajinami V 4 jednoznačne viedla na Slovensku k pomalšiemu priebehu kvalitatívnych štruktúrnych zmien. Možno očakávať, že vstup Slovenska do EÚ prinesie v tomto smere pozitívne zmeny.




Slovensko dosahuje zhruba polovičnú úroveň produktivity práce EÚ (čo je o niekoľko bodov menej ako v ČR a v Maďarsku, ale viac ako v Poľsku). V jednotlivých odvetviach sú tieto relácie (v porovnaní s Rakúskom) dosť diferencované. Najvyššiu relatívnu úroveň produktivity práce dosahuje pôdohospodárstvo, čo je ovplyvnené najmä odlišnou veľkostnou štruktúrou poľnohospodárskych podnikov v Rakúsku a v SR, ale aj výrazným poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve SR. Naopak, najhoršie výsledky sa v súčasnosti dosahujú v stavebníctve; medzinárodné i národné indikátory pritom naznačujú. že prekonanie negatívnych tendencií vo vývoji produktivity práce v tomto sektore si zrejme bude vyžadovať pružnejšiu adaptáciu stavebných podnikov na dopyt po stavebných prácach.




Relatívne vysokú úroveň produktivity práce dosahuje Slovensko v sektore služieb, a to tak v medzinárodnom porovnaní, ako aj na základe medziodvetvového porovnania v rámci Slovenska. Osobitne významné je, že produktivita práce sa v tomto sektore zvyšuje zároveň s rastom zamestnanosti. Pri medzinárodnom porovnaní detailnejšej štruktúry sektora služieb sa však ukazuje, že na Slovensku sú menej rozvinuté práve tie služby (finančné služby, služby výskumu a celé spektrum služieb pre podniky), ktoré sa v modernej ekonomike veľmi dynamicky rozvíjajú. Ich podiel na zamestnanosti dosahuje iba polovičnú úroveň ako vo vyspelých ekonomikách. Nedostatočný rozvoj tejto skupiny služieb jednoznačne signalizuje zaostávanie za vyspelými ekonomikami v oblasti, ktorá vytvára nevyhnutné zázemie na zvýšenie úspešnosti exportného sektora v kvalitatívnej súťaži.




Odhadované relácie v úrovni produktivity práce k Rakúsku sú v priemysle, aj v spracovateľskom priemysle na Slovensku menej priaznivé ako v ČR a v Maďarsku. Produktivita práce v spracovateľskom priemysle SR dosahuje v roku 1999 okolo 40 % úrovne Rakúska. Zvyšovanie jeho produktivity práce bude zrejme veľmi náročné, pretože nezávisí iba od samotných výrobcov, ale aj od realizačných podmienok na zahraničných trhoch. Pri nízkej úrovni miezd a jednotkových nákladov práce (zhruba štvrtinová úroveň Rakúska) v spracovateľskom priemysle a pri vysokej prevahe ponuky nad dopytom na trhu práce nie sú výrobcovia stimulovaní k technologickým inováciám. Navyše, pri pretrvajúcom obmedzenom prístupe k úverovým zdrojom sú výrobcovia limitovaní rozsahom vlastných zdrojov. V tomto smere za pozitívny signál považujeme zlepšenie finančnej situácie v podnikoch spracovateľského priemyslu v posledných troch rokoch a zníženie podielu stratových podnikov na jeho výkonoch i zamestnanosti.




Zmeny v štruktúre produkcie spracovateľského priemyslu, ktoré sa uskutočnili v priebehu transformácie, naznačujú, že tá sa postupne približuje k štruktúre, ktorá je charakteristická pre vyspelé krajiny EÚ. Od štruktúry menej vyspelých krajín EÚ sa odlišuje najmä nižším podielom výroby spotrebných tovarov a potravín na jednej strane, a značne vyšším podielom výroby investičných statkov na strane druhej. Hlavným problémom spracovateľského priemyslu SR teda už nie je jeho štruktúra na úrovni odvetví, ale predovšetkým pomalý priebeh zavádzania nových technologicky a poznatkovo náročných výrob v rámci jednotlivých odvetví o vnútroodvetvových štruktúrach, bez ktorých nie je možné ani rýchlejšie zvyšovanie kvalitatívnej konkurenčnej schopnosti.




Viaceré pozitívne trendy možno zaznamenať vo vývoji zahraničného obchodu SR s priemyselne spracovanými tovarmi. V štruktúre jeho vývozu sa zvýšil podiel tovarov náročných na ľudský kapitál na 46 % (oproti 33 % v roku 1994) a znížil sa podiel tovarov náročných na surovinové zdroje na 23 % (z 38 % v roku 1994).




Istý pokrok sa dosiahol aj vo vývoji relácií medzi kilogramovými cenami dovozu a vývozu. Kým v roku 1994 pripadalo na skupiny tovarov (v trojmiestnom členení SITC) s kilogramovými cenami vývozu vyššími ako v dovoze iba 23 % celkového vývozu priemyselne spracovaných tovarov, v roku 200l to bolo už 42 %, z toho v kvalitatívnej konkurencii (vyššie kg ceny vo vývoze ako dovoze, aj kladná obchodná bilancia) úspešne obstálo 17 % v roku 1994 a až 34 % v roku 2001. Podiel úspešných v cenovej konkurencii (nižšie kg ceny vo vývoze ako v dovoze a kladná obchodná bilancia) sa v roku 2001 oproti roku 1994 znížil zo 63 % na 36 %