Vzťah vína ku geologickému podložiu

Vinič a víno boli oddávna späté s mytológiou, vierou a civilizáciou. Už v antike presahovali sféru každodenného života. Ozirisovským mýtom a neskôr dionýzovským a bakchickým kultom sa oslava vína dotkla božskej dimenzie. Túto tendenciu posilňovala aj Biblia, v ktorej sa vinič a víno spomínajú niekoľko stokrát. Noe tu vystupuje v úlohe prvého známeho vinohradníka. V knihe Genesis (9,20-21) čítame: „Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane.“ Vrcholného bodu transcendentna dosiahlo víno v omšovej obete, kde sa premieňa na Kristovu krv.


Pôvod viniča


Najstaršie údaje o výskyte viniča sú doložené z druhohôr z obdobia jury, spred 150 mil rokov (Bezák & Suk 1999). Čeľaď viničovitých rastlín Vitaceae zaznamenala značné rozšírenie v mladších druhohorách v kriede. Paleontologické nálezy sú známe z Nevady, Aljašky i Nebrasky. V Európe sa našli odtlačky listov rastlín z čeľade viničovitých v Portugalsku i v Čechách. Z konca kriedového obdobia (asi pred 70 mil. rokov) pochádza predchodca dnešného subtropického viniča Vitis sezannensis. Odtlačky jeho listov opísal Munier-Chalmas (in Pomerol 1986) zo starotreťohorných vápencov (travertínov) na úpätí Côte de Champagne, severovýchodne od Paríža. Tento druh viniča sa veľmi líši od dnes pestovaného viniča Vitis vinifera. Fyziologická charakteristika divého viniča Vitis vinifera silvestris sa vo viacerých ukazovateľoch líši od nášho Vitis vinifera sativa, ktorého pestré variety sa zdajú byť odvodené od Vitis vinifera caucasica, ktorý sa rozšíril od Čierneho mora až k Indu. Najstaršie výskyty rodu Vitis sú známe z vrchnej kriedy z cenomanu z ostrova Sachalin a z Kazachstanu (Němejc 1975; Bezák & Suk 1999). Vitis vinifera prináleží k druhu, ktorý pochádza zo západnej Ázie a južnej Európy. Už v treťohorách pred 40 mil. rokov bol rozšírený bezmála po celej severnej pologuli. V treťohorách značne rozšírený rod Vitis teutonica bol objavený v uhoľnom sloji v Hessensku, ktorý vznikol preuhoľnatením 120 tisíc kg semien a plodov viniča (Bezák & Suk 1999). Výskyt tohto rodu viniča opísal zo Slovenska napríklad Sitár (1973) z obdobia miocénu spred 7 mil. rokov. Vitis silvestris sa v Európe rozšíril až v mladších treťohorách v pliocéne a vo štvrtohorách. V holštajnskej medziľadovej dobe bol rozšírený od Anglicka cez strednú Európu až do Talianska. Rozšírený bol aj druh Vitis ludvigii.
Počiatkom štvrtohôr bol vinič chladným podnebím zatlačený na juh.