Vzťah vedy a filozofie

Filozofia
Vo svojom prvopočiatku zastrešovala všetky vedné disciplíny, pretože skúmala svet ako celok. No postupne, ako ľudia objavili viac vecí a počet poznatkov z jednotlivých vetiev neustále narastal, bolo takmer nemožné udržať to všetko pod jednou strechou. Preto sa postupne odčlenili jednotlivé smery a vytvorili svoj vlastný okruh skúmania, zhruba v takej podobe, ako to poznáme dnes. Samozrejme, tiež sa toto neudialo jednorazovo a rýchlo, ale proces vyčleňovania bol zdĺhavý.
Vedy

Si potom rozdelili jednotlivé oblasti, a aj keď možno jedna do druhej zasahuje do určitej miery, svoj predmet skúmania má každá veda špecifický. Sú to ale na rozdiel od filozofie iba parciálne výseky z celku, teda len časť zo súhrnu javov, vecí, zákonov a sveta. Tieto sa navzájom dopĺňajú a spolu tvoria celkový obraz ako súhrn svojich výskumov a cieľov. Skúmajú veci neznáme v už známom prostredí, resp. veci prítomné, ale zatiaľ nepoznané a praktické využitie nadobudnutých poznatkov. Po vzniku exaktných, predovšetkým prírodných vied, filozofia stratila svoju podstatu, lebo sa rozdelila do odborov a zdalo by sa, že už nie je čo skúmať. Ak niečo ostáva dnes, tak sú to dejiny filozofie. No nie je to tak celkom pravda. Filozofia je orientovaná do vnútra človeka i keď skúma svet ako celok. Na rozdiel od vied, ktoré sa snažia iba objasniť procesy a zákonitosti, prípadne vzťahy medzi nimi, ale už sa ďalej nezaujímajú o to, ako sa tieto výsledky ich práce dotýkajú človeka. Čiže jej nejde až tak o to AKO, ale skôr o to PREČO.


Keďže však vedy prestali orientovať svoj záujem na človeka, z hľadiska jeho ovplyvnenia ich výsledkami, stalo sa to, že sa začal preferovať výskum za každú cenu. Veda sa inštitucializovala – výskum sa presunul do obrovských tovární a komplexov bohatých krajín. Veda sa mení z objavného hľadania na výskum, a veda a vedec sa stávajú závislými hlavne od politikov, ktorí riadia krajinu -politická moc- a rozhodujú o presune a prerozdelení voľného kapitálu. Preto často dochádza k vylúčeniu určitej časti, o ktorú nie je záujem a neposkytuje finančný zisk. Teda veda sa dostáva do nebezpečnej pozície – už neexistuje voľné, slobodné skúmanie, ale nútená práca. Tu sa často krát stretávame s postupom „účel svätí prostriedky“, čo môže byť do značnej miery nebezpečné.
Dostávame sa teda aj ku problému etiky

Ktorá je súčasťou filozofie. Pretože musí existovať súhrn poznatkov, aby sme vedeli rozlíšiť, čo je správne a čo nie, aj za cenu toho čo by mohlo byť potrebné, no je neprípustné za daných okolností, vzhľadom k tomu, že mnoho vedcov sa nezaujíma o globálny dopad ich výskumu na okolie a spoločnosť. Je síce úctyhodné, že ľudia objavili a popísali celú genetickú informáciu, je už však otázne, či si môžeme dovoliť toľko, aby sme tvorili nový život umelo. Alebo genetické manipulácie s rastlinami – pre väčší výnos (znova finančné hľadisko). Je tu na to veda - etika, filozofia, aby rozhodli a uvážili, ktoré metódy sú prípustné a ktoré nie. Nie je vylúčené že zaužívané dogmy by sa mohli časom zmeniť, ale treba na to podľa môjho názoru veľmi dlhé obdobie.
Etické otázky vo vede

Sa riešia len veľmi ťažko, keďže každý človek môže uznávať iné hodnoty. Preto by som tu nerada rozoberala jednotlivé veľké problémy rozličných vied, najvypuklejšie sa javí asi biológia, konkrétne molekulová biológia a genetika, kde sa robia zásahy do prirodzeného priebehu života, ktorý bol nemenný po celé tisícročia, tak isto ako aj preferovanie určitého druhu rastlín iba pre to, lebo poskytujú väčší úžitok. Možno, keby som nemala čo jesť, povedala by som, že je to dobré, že sa manipulujú rastliny aby sa dosiahla vyššia úroda, ale na druhej strane, za akú cenu?


Dnes tak isto veľmi aktuálna a štipľavá otázka zbraní, zbrojenia a vývoja ničivejších látok, nových vírusov. Ak by sme sa hlbšie zamysleli, načo sú komu vlastne takéto prostriedky hromadného ničenia? Či to niekomu robí radosť, zabíjať a trýzniť ľudí, viesť vojny a podobne? Takýto jedinec sa ani nemôže označovať za človeka. No nemôžme ostať ani apatickí ani ľahostajní. Keby si každý povedal, že sa ho to netýka, toto ľudstvo by nedopadlo dobre. Aj tak asi pomaly speje k sebazničeniu a je len na jednotlivých obyvateľoch tejto planéty, či zvrátia vývoj a smerovanie, akým sa uberajú jednotlivé vedy a výskum a uvedomia si, čo je dôležité a čo nie a hlavne čo je prospešné. Je teda potrebné naďalej skúmať a rozoberať otázky etiky, a vzťahu vied k človeku.


Odhodlala by som sa vysloviť myšlienku, že filozofia nie je síce matkou vied, ale určite je kráľovnou vied. Vedy sa z nej zrodili a dodnes sú s ňou „geneticky“ späté. Dala by sa prirovnať ku stromu, kde korene sú najvšeobecnejšie učenie o svete – metafyzika, kmeň je fyzika, označovaná ako prírodná filozofia a koruna, koruna obsahuje jednotlivé konáre – vetvy, ktoré predstavujú vedné disciplíny. Tento strom môže prežiť len ako celok vied formálnych a reálnych.