Vzťah rodičov a detí

Obsah:

1. Kto je človek
2. Čo je to rodina
3. Hádky v rodine
4. Aj rodičia majú problémy

Podľa jedného zo svetoznámych vedcov, Aristotela, človek je od prírody tvor spoločenský. Človek sa v spoločnosti rodí, rastie a samozrejme i rozvíja. Je odkázaný na spoločnosť najmä vo svojich prvých dňoch života, inak by zahynul. Ale tak, ako je jednotlivec odkázaný a závislý na spoločnosti, tak i spoločnosť je závislá na jednotlivcovi. Každý človek na tejto planéte je rovnoprávny a každý má rovnakú hodnotu. Ľudia sa líšia len majetkovým zabezpečením a spôsobom žitia v rozličných podmienkach.
Taktiež podľa Aristotela, jednotlivci svojou prirodzenosťou smerujú k tomu, aby mali potomstvo. Prirodzenou ustanovizňou je práve pre toto rodina. Rodina je spoločenstvo muža a ženy, ktorí majú k sebe bližší vzťah, žijú pod "jednou strechou", sú spojení manželským, pokrvným alebo adoptívnym zväzkom. Bežnú, ba až obyčajnú rodinu tvoria zväčša rodičia. Otec a matka. Majú i svoje potomstvo. Či je to už syn alebo dcéra. V rodine sa neraz narodí i dieťa s tesesným alebo duševným postihnutím. Ale nemôžem vynechať ani rodiny, ktoré nemajú deti, alebo deti bez rodičov-siroty. Sú taktiež i rodiny, v ktorých má dieťa i nevlastného rodiča alebo adoptívneho rodiča. V tom druhom prípadde môžeme hovoriť o veľkom šťastí. O šťastí dieťaťa. Konečne dostalo lásku, na ktorú má právo.
Možno jedným z dôvodov, prečo rodičia dávajú svoje deti do detských domovov je práve ich obava, či sa o ne budú vedieť správne postarať alebo sa ich nadobro zrieknu kvôli sociálnym pomerom, ekonomickej situácií alebo len tak, bez toho, aby mali na to pádny dôvod.
Zoberme si nejakú rodinu. Otec ako hlava rodiny, matka ako milujúca manželka i mama svojich dvoch detí, syna a dcéry. Obaja sú už dospievajúcimi, ale rodičia v nich vidia stále svoje malé detičky. Dcéra chce chodiť na diskotéky, vracať sa neskoro v noci domov, maľovať sa, obliekať sa podľa najnovšej módy a hlavne už bez pomoci matky. Syn by len chodil so svojimi rovesníkmi po nočných podnikoch, nevadilo by mu vyskúšať alkohol, cigarety, možno i drogy, ktoré čoraz častejšie ponúkajú i naše ulice. Deti sa chcú v prvom rade osamostatniť od rodičov, nechú byť na nich úplne závislí. Aj toto sú jedny z tém, ktoré v rodine možno vyvolávajú hádky.
Vo všeobecnosti rodičia nemajú radi, ak deti ich vyradia zo svojho života vetou, ktorá sa neraz naskytne v hádke alebo ostrejšom rozhovore: "Toto je predsa môj život." Je to hlbokým zármutkom pre rodičov, lebo deti sú totiž súčasťou ich života. Chcú svojim deťom dať to najlepšie, ale často to tak možno navonok nevyzerá. Vznikajú tak nedorozumenia v rodine, ktorá mohla byť celkom spokojním a kľudným miestom, keby nebolo tejto neuváženej výpovedi. Za hádku sú zodpovední všetci prítomní len z toho dôvodu, že každý môže túto hádku ešte viac rozpútať, alebo ju pokojne a s uvážením zamedziť.
Hádky môžu vzniknúť i priveľkým napätím v dome, prenášaním pracovných problémov, ktorými trpí neskôr celá rodina. Matka alebo otec nie sú schopní v takomto prípade vykonávať svoju rolu rodiča celkom správne. Koniec koncov, všetci sme len ľudia a máme právo na ľudské omyly. Nemajú čas na deti, (porozorávať sa s nimi, zahrať sa, ísť do kina, na spoločný výlet a pod.), na seba, na to, aby si našli čas a problémy riešili s pokojom a hlavne s nadhľadom.
Ak už príde k hádke s rodičmi akýmkoľvek spôsobom, treba mať na pamäti niekoľko dôležitých vecí. Rodičia majú radi,
ak sa dieťa o nich zaujíma,
ak sa dieťa vie vcítiť do ich, niekedy neľahkej, situáci
ak im dieťa vie poďakovať aj za maličkosť
ak sa dieťa správa slušne, milo, príjemne
Rodičov teší na svojich deťoch takmer všetko. A snažia sa, aby deti boli v živote dobrími ľudmi. Veľkú rolu v tomto ohľade hraje aj výchova. Rodičia detí mali taktiež svojich rodičov. A mali tiež akúsi výchovu. Možno sú ňou aj trochu ovplyvnení. Ale všetko, čo rodičia robia, je len pre dobro a vprospech svojich detí.
Je veľmi dôležité, aby sme porozumeli rodičovským problémom čo najlepšie. Ak by sme si ich nevšímali, môže to vyvolať ďalšie hádky.
Ak by všetci dokázali akceptovať problémy, ktoré sa zdajú na prvý pohľad celkom nepatrnéa zanedbateľné, o čolepšie by sa žilo v rodinách rodičom, deťom i starým rodičom. Treba len trochu viac porozumena pre toho druhého.