Vzťah EÚ k tretím subjektom v medzinárodných vzťahoch

Pojem vonkajších vzťahov nie je v európskom práve definovaný. Sú súhrnom právnych vzťahov ES a EU v rámci ich vonkajších právomocí. Pomer medzi vonkajšími vzťahmi ES a EU, je taký, že vzťahy EU zahrňujú vonkajšie vzťahy ES, spoločnú zahraničnú, bezpečnostnú politiku, a spoluprácu vo veciach trestných.


Vonkajšie vzťahy nemožno vzťahovať k územiam členských štátov, pretože do vonkajších vzťahov patria i vzťahy k medzinárodným vládnym organizáciám, ktoré pôsobia na území členských štátov EU v rámci svojich právomocí, odlišných od právomocí ES a EU.



Ciele vonkajších vzťahov sú stanovené primárnym právom. Preambula SES vyjadruje odhodlanie členských štátov „potvrdiť solidaritu, ktorá spojuje Európu a zámorské zeme a zaistiť rozvoj ich blahobytu v súlade so zásadami Charty spojených národov. Ďalší ciel je:



stále viac chrániť jednohlasne spoločné záujmy


posilniť európsku identitu a nezávislosť v záujme podpory mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete



Význam cieľov vonkajších vzťahov spočíva v tom, že sú vodítkom k výkladu vonkajších zmlúv i sekundárneho práva a to Súdom.

Pramene práva vonkajších vzťahov sú:

komunitárne práv,



normy II. A III. piliera EÚ (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, policajná a justičná spolupráca v trestných veciach)


medzinárodné právo verejné

Orgány ES/EÚ spravujúce vonkajšie vzťahy
Zaoberajú sa nimi všetky hlavné orgány EÚ, najmä Rada EÚ a Európsky parlament. Pre praktické fungovanie má najväčší význam fungovanie Európskej komisie. Vonkajšími vzťahmi sa venujú 4 generálne riaditeľstvá, ktoré sú riadené členmi Komisie:



Generálne riaditeľstvo Vonkajších vzťahov



Generálne riaditeľstvo Rozvojová politika



Generálne riaditeľstvo Rozšírenia



Generálne riaditeľstvo Obchodu


Úlohy spoločné pomáha plniť Spoločná služba ku správe pomoci nečlenským krajinám. Na ne nadväzuje Úrad európskej spolupráce a pomoci.


Medzinárodnoprávna subjektivita ES a EU – spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností na úrovni medzinárodného práva verejného tj. na úrovni suverénov medzinárodného spoločenstva – štátov a medzinárod. organizácií a právnou subjektivitou.


Medzinárodnoprávnu subjektivitu možno odvodiť z troch typov zdrojov: - z výslovného ustanovenia medzinárodnej zmluvy, - z úloh a funkcií, ktoré sú zverené medzinárodnej organizácii, - z uznania medzinárodnoprávnej subjektivity členmi medzinárodného spoločenstva.


Môžeme zhrnúť, predpokladom medzinárodnoprávnej subjektivity je jednak pôsobnosť a právomoci vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy a jednak existencia samostatných orgánov.

Medzinárodnoprávna subjektivita EU:
podmienka subjektivity – pôsobnosť a právomoci EU ( čl. 24 SEU, čl. 17-22 SES). Prvok právnej subjektivity sa prejavuje v nadradenosti Rady EU nad členskými štátmi: rozhoduje sa iba kvalifikovanou väčšinou, od hlasov dotknutého členského štátu sa odhliada a zdržanie sa hlasovania nie je dôvodom na zamietnutie návrhu.



podmienka subjektivity – orgány EU



primárne právo zriadilo ako orgány EU-Európsku radu, ktorej právomoci sa vzťahujú na všetky unijné piliere, predsedajúceho Rady EU, vysokého zmocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, zvláštneho zmocnenca pre politické otázky, politický a koordinačný výbor. Okrem toho oka orgány vystupujú Rada EU, Európska komisia, Európsky súdny dvor, ktoré plnia najväčší diel úloh EU.

Obsah medzinárodnej subjektivity európskych spoločenstiev:
Obsah Medz.Sub. tvoria: právo diplomacie a legácie, jednostranné opatrenia, uzatváranie medzinár. zmlúv, medzinárodnoprávna zodpovednosť, výsady imunity a procesná spôsobilosť.



Diplomacia a legácia: právo legácie – právo komunikovať s ostatnými subjektmi medzinárod. práva verejného, ako rovný s rovným. AKTÍVNA legácia ja právo vysielať k týmto subjektom svojich zástupcov, PASÍVNA LEGÁCIA je právo prijímať zástupcov týchto tretích subjektov.



Základom aktívnej legácie sa môže stať čl. 20 SEU ukladajúci diplomatickým a konzulárnym zastúpeniam členských štátov povinnosť prevádzať SZBP (ani len netuším čo to je...) i keď formálno-právne nevysiela EU svojich zástupcov k tretím štátom, robí tak Rada a Európska komisia. Rada je zastúpená veľvyslanectvom členského štátu, ktorý jej v danej dobe predsedá Komisia má vo svete cca 120 delegácií, hlavné sú OSN, OECD, UNESCO, FAO. Na čele delegácie stojí „Head of Delegatio“- vedúci delegácie, ktorému je priznaný štatút veľvyslanca. Delegácia plní: diplomatické úlohy, dohľad nad prevádzaním dohôd o spolupráci, koordinácia pomoci a úloh, prevádzanie spoločných postojov a akcií členských štátov, informačnú politiku. Delegáciu zakladá Európska komisia so súhlasom Rady.



Jednostranné opatrenia: autonómne akty v rámci svojho územia. a) opatrenia vo vonkajších ekonomických vzťahoch (clá, kvóty) b) hospodárske sankcie spoločnej zahraničnej politiky, c) dôsledky vnútro komunitárnych úprav občianstva a kontroly cudzincov

Výsady a imunity
Výsady sa aplikujú na prípady, kde národné zákonodarstvo nie je aplikovateľné na organizáciu, zatiaľ čo imunity znamenajú najmä imunity voči príslušnosti miestnych súdov, pričom národné zákonodarstvo samo o sebe zostáva aplikovateľné. Sú upravené Protokolom z 8.4.1965, ktorý sa týka výsad imunít Spoločenstva, ich orgánov, zástupcov členských štátov zúčastňujúcich sa na práci orgánov, úradníkov a iných zamestnancov a misií tretích zemí akreditovaných v ES. Aplikuje sa tiež na Eur.invest.banku a na Eur.centr.banku.

Medzinárodná zodpovednosť
Medzinárodné organizácie, ako aj medzinárodné subjekty, sú zodpovedné za následky svojho jednania. Medzinárodno-právna subjektivita zahrňuje schopnosť vznášať žaloby a nároky, taktiež ako spôsobilosť byť subjektom týchto žalôb. Povinnosť dodržiavať medzinárodno-právne záväzky zo strany Spoločenstva je predvídaná primárnym právom a potvrdená ESD. Primárne počíta s dôsledkami porušenia týchto záväzkov, zmluvných i mimozmluvných:

zmluvné záväzky, v konkrétnom prípade konštatujú zodpovednosť Spoločenstva :

priamo ESD



pred Rozhodcovským tribunálom WTO



arbitráž


mimozmluvné záväzky – prax neposkytuje príliš mnoho prípadov. Medzinárodná organizácia môže byť žalovaná za protiprávne akty spôsobené jej orgánmi alebo zamestnancami, môže žalovať aj štát.


Spoločenstvo sa nemôže domáhať medzinárodno-právnej zodpovednosti pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie.

Vonkajšie právomoci Spoločenstva a EÚ
explicitné

sú výslovne zakotvené v primárnom práve EÚ, ide o oblasti:
EÚ


spoločná zahraničná a bezp.politika


obmedzenie vo veciach spolupráce vo veciach vnútorných a justičných


rozširovanie EÚ


ES


menová politika


obchodná politika


služby


duševné vlastníctvo


všeobecné a odborné vzdelanie


kultúra


zdravotníctvo


transeurópske siete


výskum, technologický rozvoj a predvádzanie ukážok


životné prostredie


rozvojová spolupráca


pridruženie krajín a území bývalých kolónií členských štátov ES


vzťah ES k medzinárodným organizáciám


právny základ pre ostatné právne situácie


implicitné
podmienka obmedzujúca paralelizmus explicitných a implicitných vonkajších právomocí len na prípady nutné k dosiahnutiu špecifického cieľu. Inými slovami, ak nie je nutné k dosiahnutiu vnútorných cieľov podniknúť vonkajšiu aktivitu a vonkajšia implicitná právomoc neexistuje, a „tudíž není dán paralelismus vnitřních a vnějších pravomocí“ – sorry, ale z tohto som riadny debil, tak si to pls preložte každá po svojom...:o(


subsidiárne
Systém vonkajších zmlúv
Európske právo zveruje Spoločenstvu a EÚ právo uzatvárať zmluvy s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami. Vonkajšie zmluvy sú súčasťou:



MPV


pretože druhou zmluvnou stranou je subjekt medzinárodného práva


Práva komunitárneho
- kvôli uzatvárajúcemu aktu (najčastejšie nariadenie, v ktorého prílohe je obsiahnutá), ktorým je vonkajšia zmluva inkorporovaná do komunitárneho práva. Uzatvárací akt je prijímaný orgánmi Spoločenstva ako iné komun.akty a publikovaný v Úradnom liste


Práva aplikovateľného na území členských štátov a ich orgány
V hierarchii medzi prameňmi práva ES sa vonkajším zmluvám prisudzuje miesto medzi primárnym právom ES a sekundárnymi právnymi aktmi. Záväznosť i platnosť vonkajších zmlúv nastáva podľa noriem MP, aj keby nebola nutná ich komunitárna recepcia – ide o monizmus medz.a komun. práva. Z toho vyplýva, že vonkajšia zmluva, riadne uzavretá Spoločenstvom, je integrálnou súčasťou komunitárneho práva odo dňa nadobudnutia účinnosti. To má za následok:



i. Vonkajšia zmluva môže založiť práva a povinnosti s bezprostredným účinkom v komunitárnom práve



ii. Rozhodnutia orgánov vytvorených vonkajšími zmluvami sú taktiež súčasťou komunitárneho práva



iii. ESD má rozsiahlu jurisdikciu pri výklade aplikácii vonkajších zmlúv



Uzatváranie medzinárodných zmlúv: Čl. 6 Viedenskej zmluvy o zmluvnom práve medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami stanovuje, že spôsobilosť medzinárodných organizácií uzatvárať zmluvy je upravená pravidlami tejto organizácie. Zmluva ES na rozdiel od ESUO a ESAE neobsahuje všeobecné splnomocnenie k uzatváraniu vonkajších zmlúv okrem: obchodnej politiky, pridružení cla, výskum, životné prostredie a rozvojová spolupráca.

Všeobecný postup uzatvárania zmlúv:
a) komisia navrhne Rade uzavretie príslušnej zmluvy



b) Rada (kvalifikovanou väčšinou, okrem prípadu čl. 300/2/1 SES, kde je potrebná jednomyseľnosť) splnomocní Komisiu k zahájeniu jednania a zároveň ustanoví zvláštny výbor, ktorý Komisia povinne konzultuje pri prejednávaní návrhu zmluvy



c) fakultatívny krok – Rada, Komisia, členský štát si môžu vyžiadať posudok Súdu o zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s komunitárnym právom



d) intervencie Európskeho parlamentu – rôzne podľa typu zmluvy.



e) Rada na návrh komisie rozhodne o podmienečnom podpise zmluvy, ktorá určí jedného alebo viacej mandatárov, ktorí podpisujú v jej mene, kvalifikovanou väčšinou



f) Vyjadrenie súhlasu byť viazaný – uzavretie zmluvy. Zmluvy uzatvára Rada. K tomuto aktu používa dva postupy:



slávnostný


jednoduchý


V oboch prípadoch Rada schvaľuje s konečnou platnosťou návrh zmluvy formou nariadenia alebo rozhodnutia bez adresáta, pričom prednosť sa dáva nariadeniu. Rada prijíma rozhodnutia zásadne kvalifikovanou väčšinou.



Od uzavretia zmluvy je potrebné odlíšiť jej registráciu u generálneho tajomníka OSN – vzťahuje sa na všetky členské štáty OSN a jej nedodržanie je sankcionované nemožnosťou sa takejto zmluvy dovolať pred orgánmi OSN.


Vyššie uvedený postup sa však nepoužíva na:
a) zmluvy na ktorých uzavretie je splnomocnená Komisia namiesto Rady zvláštnym predpisom.



b) Zmluvy týkajúce sa meny alebo menových kurzov



c) Vonkajšie zmluvy EURATOM



d) Zmluvy uzatvárané postupom článku 48 SEU



e) Zmluvy o prijatí nového členského štátu



f) Zmiešané zmluvy



g) Vonkajšie zmluvy EÚ v rámci 2.a 3. piliera


Vonkajšie zmluvy uzatvárané členskými štátmi a ich vzťah ku komunitárnemu právu:
Ak uzavrie členský štát zmluvu pred nadobudnutím platnosti SES, podľa neho neovplyvňuje zmluva ES platnosť týchto zmlúv. Prípadné rozpory so zmluvou ES majú členské štáty povinnosť odstrániť všetkými dostupnými prostriedkami dostupnými podľa MP, vrátane výpovede príslušnej zmluvy ak je nemožné dosiahnuť zmenu zmluvy diplomatickou cestou. Odstránenie rozporov má členský štát činiť v spolupráci s ostatnými členskými štátmi.



Zmluvy uzatvorené členskými štátmi po nadobudnutí platnosti SES sú upravené len rozhodnutím Rady zo dňa 22 júna 1974.



Po nadobudnutí platnosti Nícejskej zmluvy pripúšťa i primárne právo výslovne, že členské štáty majú právo v „oblasti obchodu“, ktorá zásadne spadá pod výlučné právomoci ES, uzatvárať medzinárodné dohody s tretími štátmi alebo organizáciami, ak sú tieto dohody v súlade s komunitárnym právom a inými medzinárodnými dohodami.

Dohľad súdu nad výkonom vonkajších právomocí:
Vonkajšie zmluvy vrátane aktov potrebných na ich realizáciu sú komunitárno-právne akty a ako také spadajú do pôsobnosti súdu.

Dohľad súdu má v prípade vonkajších vzťahov trojakú podobu:
a) posúdenie zlučiteľnosti budúcej vonkajšej zmluvy s komunitárnym právom.



b) Prieskum platnosti uzavretých zmlúv



c) Výklad platných vonkajších zmlúv