Vznik Veľkej Moravy

Po zániku Samovej ríše nemáme písomné doklady o živote na našom území. Archeologické nálezy ukazujú, že v 7. - 8. storočí sa na Slovensku rozvíjala výroba železných nástrojov, rozvíjalo sa kováčstvo, kovotepectvo a kovolejárstvo, ktoré sa uplatnili pri výrobe nástrojov a zbraní, ako aj v šperkárstve. Rozširovala sa výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu. Na umeleckých výrobkoch vidieť cudzie vplyvy, čo svedčí o vzájomných stykoch a obchodnej výmene s Byzantskou či Franskou ríšou.

Avarskú nadvládu rozvrátili na konci 8. storočia výpravy franského panovníka Karola Veľkého, čo umožnilo slobodnejší vývoj najmä na juhozápadnom Slovensku, ktoré bolo hospodársky najvyspelejšou a najľudnatejšou oblasťou.

Začiatkom 9. storočia práve tu vznikol nadkmeňový útvar s centrom v Nitre. Prvých vládcov Nitrianskeho kniežatstva nepoznáme. Okolo roku 828 dal knieža Pribina postaviť na svojom majetku v Nitre postaviť kresťanský kostol, ktorý mu vysvätil salzburgský arcibiskup Adalrám. V tom čase tu pôsobili franskí misionári, ktorí s podporou Pribinu šírili kresťanstvo, i keď Pribina nebol pokrstený.

V oblasti Moravy a Dyje sa vytvorilo druhé kniežatstvo, ktorého vládcom bol Mojmír. Roku 833 Mojmír násilne ovládol Nitrianske kniežatstvo a Pribina so svojou družinou ušiel do Zadunajska k Ratbodovi, vládcovi Východnej marky, ktorá bola súčasťou Franskej ríše. Od nemeckého kráľa Ľudovíta Nemca dostal ako léno územie okolo Balatonu, kde postavil pevnosť Blatnohrad a asi 30 kostolov. V Pribinovom kniežatstve vládli feudálne vzťahy.

Po vnútorných nepokojoch v Moravskom kniežatstve Ľudovít Nemec dosadil na kniežací stolec Mojmírovho synovca Rastislava. Z toho vyplýva, že Franská ríša považovla moravského vládcu za svojho vazala a toto územie za svoju sféru záujmu.

Pripojením Slovenska Moravské kniežatstvo získalo rozsiahle územie a možno o ňom hovoriť ako o Veľkomoravskej ríši.

Jadro Veľkej Moravy tvorilo územie ohraničené na západe Českomoravskou vysočinou, na severe pohorím Jeseníkov, na juhu Dunajom a na východe pripojeným územím Slovenska. Obyvatelia Slovenska a Moravy sa nazvali Sloveni, Slovieni. Ich jazykom bola slovienčina.

Po nastúpení na moravský kniežací stolec Rastislav udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou. Keď Rastislav podporil odboj Radbota proti kráľovi Ľudovítovi Nemcovi, Ľudovít zaútočil proti Veľkej Morave, ale neúspešne. Neskôr podporoval Rastislav odpor Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi. Rastislav tak využil spojenectvo s Karolmanom proti Pribinovi, ktorý obhajoval záujmy Ľudovíta Nemca. Rastislavove vojská vpadli do Blatenského kniežatstva, Pribina v boji zahynul. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Koceľ, ktorý sa vyhýbal konfliktom s veľkomoravskými panovníkmi.

 

Na územie Pribinovho i Mojmírovho kniežatstva už dávnejšie prichádzali misionári z Franskej ríše, aby tu šírili kresťanstvo. Rastislav si uvedomoval, že prijatím kresťanstva z nemeckých oblastí bude jeho ríša závislá od východofranských panovníkov a tak sa v roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III., ktorý vyslal na Moravu dvoch učených bratov, Konštantína a Metoda. Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu v lete 863.

Hneď po príchode založili učilište na výchovu kňazov, kde okrem teológie vyučovali aj hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku. Keďže nemali vyššie cirkevné svätenie, nemohli vysvätiť svojich učeníkov za kňazov a preto sa v roku 867 vybrali do Ríma. V Benátkach obhajovali sloviensku liturgiu proti trojjazyčníkom. Po preskúmaní bohoslužobných kníh napísaných v slovienskom jazyku ich pápež schválil.

 

Medzitým sa na Veľkej Morave diali zásadné politické zmeny. Došlo k sporu medzi Rastislavom a jeho synovcom Svätoplukom, ktorý sídlil v Nitre. V roku 869 podnikol Ľudovít Nemec výpravu proti Veľkomoravskej ríši, ktorá nebola úspešná. Druhý prúd franských vojsk pod vedením Karolmana napadol územie Slovenska, ktoré bránil Svätopluk. Svätopluk sa s Karolmanom dohodol, čo Rastislav považoval za zradu a chcel Svätopluka zajať.

Ten však naopak zajal Rastislava a vydal ho Karolmanovi, ktorý ho oslepil a Rastislav vo väzení zomrel. Frankovia však Svätoplukovi nedôverovali a tiež ho zajali. Karolman obsadil VM. Obyvateľstvo sa proti votrelcom vzbúrilo pod vedením kňaza Slavomíra. V lete 871 Karolman poslal na VM vojsko na čele so Svätoplukom, ktorý sa medzitým očistil z podozrení. Svätopluk sa však tajne dohodol so Slavomírom, prešiel na stranu povstalcov a porazil vojsko, ktoré sám priviedol. Svätopluk postupne odrazil všetky útoky a v roku 874 uzavrel s Ľudovítom Nemcom mier vo Forchheime.

 

z iných zdrojov www.snk.sk:

 

ev. č.: MK 182 názov: Proglas  popis: Faksimile veršovaného predslovu k staroslovienskemu prekladu štvorevanielia datovanie: 863 - 869  lokalita: Veľká Morava  autor: Sv. Konštantín-Cyril		ev. č.: MK 239  názov: Život Metoda  popis: Faksimile. Pamiatka a život blahoslaveného otca nášho i učiteľa Metoda veľkomoravského arcibiskupa  datovanie:886  lokalita:Veľká Morava  autor: Sv. Gorazd
ev.č.: MK 240  názov: Život Konštantína  popis: Faksimile. Pamiatka a život blahoslaveného učiteľa nášho Konštantína Filozofa  datovanie: 873 - 875  lokalita: Veľká Morava  autor: Kliment Ochridský