Vznik a politický vývoj Veľkomoravskej ríše

Veľkomoravská ríša vznikla spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva. Patrí k prvým slovanským ranofeudálnym štátom a bola prvým štátom Čechov a Slovákov. Vznikom týchto kniežatstiev a ich zjednotením do Veľkej Moravy sa v živote našich predkov začína etapa nového spoločenského zriadenia- feudalizmu.
Prvým známym kniežaťom tohto kniežatstva je Mojmír, s ktorého menom sa stretávame v roku 833. Druhé nadkmeňové stredisko sa vytváralo okolo Nitry. Nitrianske kniežatstvo postupne rozšírilo svoju moc na západné a stredné Slovensko. Spoločnou hranicou oboch týchto kniežatstiev boli Malé a Biele Karpaty. Na čele nitrianskeho kniežatstva pred rokom 833 stál Pribina.
Nitrianske kniežatstvo podobne ako aj moravské uznávalo taktiež zvrchovanosť franskej ríše. Nepriamym dokladom tejto závislosti je „vysviacka“ kostola na Pribinovom dvorci v Nitre salzburským arcibiskupom Adalramom niekedy v roku 832 alebo 833. ???Prenikanie kresťanstva na územie oboch kniežatstiev v prvej polovici 9. storočia síce podporovalo rast feudálnej kniežacej moci v oboch kniežatstvách, no zároveň ich užšie zväzovalo s franskou nadvládou.
K zjednoteniu oboch kniežatstiev došlo v čase rozbrojov vo Franskej ríši. Moravské knieža Mojmír vyhnal Pribinu z Nitrianska a stal sa zakladateľom mojmírovskej kniežacej dynastie a ranofeudálneho štátu, ktorý sa najčastejšie označuje ako Veľká Morava. Názov Veľká Morava pochádza až z diela byzantského cisára
Konštantína Porfyrogeneta O spravovaní ríše. Ide tu o zákonitý proces politického zjednotenia, podmienený ekonomickým a spoločenským vývojom naddunajských Slovanov. Pribina a jeho družina sa po vyhnaní z Nitrianska uchýlili na pôdu Východnej marky, kde bol markgrófom Ratbod. Tu sa Pribina na dvorci salzburského arcibiskupstva v Traismauern musel zriecť pohanstva. Pretože feudáli Franskej ríše nevystúpili v jeho prospech proti Mojmírovi, odišiel na územie Bulharov, a keď ani tu nepochodil, hľadal pomoc u chorvátskeho kniežaťa Ratimíra. Pribinovo putovanie sa skončilo okolo roku 836, keď ho korutanský markgróf Salacho zmieril s markgrófom Ratbodom. Vtedy Pribina dostal od kráľa Ľudovíta menšie léno pri Blatenskom jazere, ktoré sa stalo jadrom vazalského panónskeho kniežatstva.
Utvorenie sa Veľkomoravského ranofeudálneho štátu je významnou historickou udalosťou v dejinách českého a slovenského národa. Tento štátny útvar zahatal expanziu feudálov Franskej ríše do slovanských oblastí nad Dunajom a umožnil tak ich slobodný spoločenský a kultúrny rozvoj.

Byzantská misia príchod vierozvestov
Konštantín ešte pred odchodom na Veľkú Moravu podľa gréckej abecedy zostavil slovanské písmo a do staroslovienčiny preložil bohoslužobné texty. Po príchode na Veľkú Moravu v 863, bratia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Účinkovania Konštantína a Metoda narážalo od samého začiatku na nevraživosť franského kléru. Po viac ako trojročnom pôsobení, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vyhotoviť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, Konštantín a Metod sa rozhodli pôsobenie na Veľkej Morave skončiť. Jedným z hlavných dôvodov ich rozhodnutia bolo, že chceli dať svojich učeníkov vysvätiť, lebo ani jeden z bratov nemal vyššiu kňazskú hodnosť.
Cestou do Benátok sa Konštantín a Metod zastavili v Blatnohrade, kde ich srdečne prijal Pribinov syn Koceľ a zveril im 50 žiakov, aby aj ich naučili novému slovienskemu písmu. Najneskôr v auguste 867 sa dostali do Benátok, kde sa odohrala dišputa s trojjazyčníkmi, ktorí ostro odsudzovali sloviensku liturgiu. Pred zamýšľaným návratom ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. V rímskej kúrii sa totiž dozvedeli, že Solúnsky bratia majú so sebou ostatky pápeža Klementa I. Bratia po istom váhaní pozvanie prijali, pravdepodobne aj preto, aby v Ríme požiadali o vysvätenie svojich učeníkov za kňazov. Keď koncom roku 867 prišli do Ríma, pred bránami mesta ich privítal už nový pápež Hadrián II. Po preskúmaní prinesených prekladov bohoslužobných kníh bratia dosiahli uznanie svojho diela. Pápež dovolil v rímskych kostoloch podľa nich celebrovať a z ich sprievodu dal vysvätiť piatich najbližších učeníkov za duchovných. Vysvätili aj Metoda. Pred návratom na Veľkú Moravu vydal pápež Hadrián bulu, ktorou potvrdil používanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka a správnosť Konštantínových prekladov.
Metod získal hodnosť biskupa a funkciu legáta v hodnosti arcibiskupa pre oblasť novej panónsko-moravskej cirkevnej provincie. Týmto faktom veľkomoravský štát dosiahol úplnú nezávislosť, pretože ho i so zadunajským kniežatstvom pápežská kúria vymanila spod cirkevnej právomoci bavorskej cirkevnej provincie.
Svätopluk zradil svojho strýka Rastislava, dostal ho do pasce a vydal ho Karolmanovi. Ľudovít Nemec mu dal vylúpiť oči a uvrhol ho do žalára, kde tento najvýznamnejší panovník aj zomrel. Svätopluk nastúpil na kniežací stolec a keď sa biskup Metod vracal na Moravu, prijal ho nepriateľsky a nesnažil sa prekaziť bavorskému kléru a družinám, aby na území jeho kniežatstva nesliedili po Metodovi, ktorého na jeseň r. 870 prepadli, zajali a začali súdiť za prítomnosti samého Svätopluka.
Bavorské družiny obžalovali Svätopluka z nevernosti voči ríši a r. 871 sa aj on ocitol vo väzení.

Pápež Ján VIII.
Reprezentant bavorskej a cirkevnej hierarchie arcibiskup Adalvín po uväznení Metoda cítil, že sa dostane do rozporov s pápežskou kúriou. Porušil totiž práva pápežského legáta. Bavorský kňazi preto zložili na svoju obranu pred pápežom spis, ktorými hájili proti pápežskej kúrii svoje jurisdikčné práva na Panóniu. Metoda tu obvinili z herézy pre používanie slovienskych prekladov bohoslužobných kníh.
Medzitým zomrel pápež Hadrián II. a jeho nástupca pápež Ján VIII. sa ťažko orientoval v tejto zapletenej situácii, pretože bavorskí biskupi sa ho snažili všemožne dezorientovať. Pápežský dvor získal časom, pravdepodobne od samého Koceľa, presné informácie o osude svojho legáta Metoda, a preto na jar 873 prichádza do Franskej ríše ako pápežský legát biskup Pavel z Ankony, ktorý podľa inštrukcie mal hájiť práva pápežskej kúrie na panónsko-moravskú diecézu a mal vyslobodiť Metoda ako jej predstaviteľa. Legát niesol listy pápeža Jána VIII. kráľovi Ľudovítovi Nemcovi, Karolmanovi, ako aj karhavé prípisy biskupom pasovskému, frizinskému a arcibiskupovi salzburskému, ktorý mal spolu s legátom Pavlom Metoda odprevadiť do jeho diecézy. Metod mal ustúpiť vo veci používania slovienskeho liturgického jazyka. Latinské duchovenstvo však naďalej intrigovalo u Svätopluka proti Metodovi , ktorý využíval postavenie Metoda ako arcibiskupa pre posilnenie nezávislosti Veľkej Moravy. Osobný charakter Svätopluka sa výstižne prejavil v teologických sporoch latinského a slovienskeho duchovenstva. Spory sa viedli o učenie o pôvode Krista a o sloviensky bohoslužobný jazyk, ktorý sa Metod údajne r. 873 zaviazal viac nepoužívať. Do týchto sporov zasiahol aj Svätopluk. Roku 879 vyslal svojho radcu Jána z Benátok k pápežovi Jánovi VIII., aby tento rozriešil teologické spory latinského a slovienskeho kléru. Kňaz Ján z Benátok bol zrejme odporcom slovienskeho liturgického jazyka, čo sa ukázalo v liste pápeža Metodovi z júla 879, ktorým ho pre neuposlúchnutie vo veci slovienskeho bohoslužobného jazyka citoval do Ríma. V liste adresovanom Svätoplukovi pápež prejavil počudovanie nad tým, ako môže arcibiskup Metod učiť odchylne od katolíckej cirkvi. Po posolstve Svätoplukovho posla pápež Ján VIII. zapochyboval o pravovernosti metropolitu Metoda, tým skôr, že Metod prišiel z Byzantskej ríše. V lete 880 sa arcibiskup Metod vybral do Ríma. Keď sa pápež Ján VIII. presvedčil o Metodovej pravovernosti, bulou „Industriae tuae“ adresovanou Svätoplukovi hájil Metoda a jeho práva na panónsko-moravskú diecézu.