Vzdelávanie rómov na Slovensku

Vzdelávanie rómov na Slovensku
1 Úvod
Rómske dieta, tak ako aj každé dieta kdekolvek na svete potrebuje cítit, že je v rodine
prijímané a milované. Z histórie Rómov je známe, že tradicná rómska rodina prijímala
dieta ako dar, bolo pre rodicov požehnaním a žena, ktorá nemala viac detí, bola
rómskou komunitou považovaná za menejcennú. Pre zdravý vývin dietata je však
dôležitá aj možnost jeho presadenia sa v rodine, získanie záujmu zo strany rodicov a
súrodencov, možnost rozhodovat a niest zodpovednost za svoje správanie, schopnost
ovládat a regulovat svoje potreby a žiadosti. Dieta vyžaduje pozornost, ktorá mu dáva
pocit výnimocnosti. Zároven sa potrebuje však primerane socializovat so spolocnosti, v
ktorej žije jeho komunita a osvojit si kultúrne vzorce, ktoré v nej fungujú.Jednou z
mnohých tém, ktoré rezonujú nie len v našej spolocnosti je problematika Rómov. Je to
problém slovenský i celosvetový, no najmä európsky. I v zahranicí hladajú cesty
prístupu k tomuto etniku. Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornost
je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou
rozvoja každého ludského spolocenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného
rastu cloveka pripravujúceho sa na svoj vlastný život a na zaclenenie sa do spolocnosti.
O to viac to platí pre Rómov, lebo väcšina z nich význam vzdelania pre svoj život
podcenuje. Neuvedomuje si, že výchova a vzdelávanie je jedinou cestou, ako sa dostat
nielen z materiálneho, ale aj duchovného nedostatku.
2 Preco sa zaoberám touto problematikou ja?
Každý, kto sa zaoberá otázkami riešenia rómskej problematiky tvrdí, že jedným zo
základných a najefektívnejších riešení sociálnych problémov, ale aj všeobecne
problémov s Rómami je ich vzdelávanie. Je to proklamácia založená na tušení, možno
presvedcení. Možno je to len nádej v neistote, viera v nieco, co by malo byt a co by sa
malo stat, je to možno aj obrana proti beznádeji, proti zdanlivej neriešitelnosti tohoto
problému…Vynára sa však otázka, ktorá by sa mala položit ako prvá. Existuje vôbec
rómsky problém? Alebo problém Rómov? Z pohladu koho? Nie je náhodou rómsky
problém problém chudoby, problém minorít, problém súžitia iných kultúr s majoritnou
kultúrou? Reflektujú Rómovia svoj problém ako problém? Alebo ich problém vidí, cíti a
komunikuje ci zvelicuje len majoritná pospolitost…?
3 Základná hypotéza
Sme presvedcený, že zlepšenie edukácie, jej modernizácia vrátane lepšej,
špecifickejšej prípravy ucitelov, zlepšenia podmienok edukácie a zlepšenia suportívnych
služieb môžu významne pomôct riešit „rómsku otázku“, a to v širšom kontexte riešenia
zlepšenia vzdelávania detí zo znevýhodneného prostredia, ale aj vzdelávania
všeobecne.
4 Základné otázky a odpovede
4.1 Je vôbec problém Rómov skutocne problém Rómov?Postup od problému a
pseudoproblému k „neproblému“. Tento predpoklad zvýraznuje skutocnost, že
vedeckými metódami nie je dokázané, cím a ako sa líšia rómske deti od detí sociálne,
intelektovo, kultúrne, ekonomicky a jazykovo znevýhodnených nerómskych detí. Možno
predpokladat, že ich tmavá plet, ktorá je jediným evidentným znakom ich etnika ci
národnosti, aj to nie vždy jasne citatelným, je zvláštnostou, ktorá vo svojej podstate je
identická so žltou, ciernou ci cervenou pokožkou. Ich mentálna subnorma (len u casti)
je rovnakou subnormou ako u casti majoritnej spolocnosti u nás alebo iných rás ci etník
vo svete. Ich ekonomická zaostalost (len u casti) je rovnaká ako zaostalost ci chudoba
ostatnej nerómskej populácie. Ich jazykový handicap je rovnaký alebo prinajmenšom
hodne podobný jazykovému handicapu Afganca, Kosovana ci Inda v inej než jeho
populácií. Vytrhnutie a zvelicenie jedného znevýhodneného znaku je pseudoproblém, s
ktorým radi pracujú demagógovia, politici a rasisti. „Neproblémom“ je, ked Rómov
berieme tak ako ostatných clenov ludskej komunity so svojimi rodovými, etnickými ci
národnými a jazykovými špecifikami a problém sa potom stáva problémom
multikultúrnej koexistencie nielen rozlicných rás a etník, ale ludí na našej planéte
všeobecne. Vtedy sa z problému stáva otázka multikultúrnej výchovy a
vzdelávania.Odborným problémom je exaktnejšími metódami dokázat, co a do akej
miery tvorí špecifikum rómskej jedinecnosti.
4.2 Aké sú špecifiká Rómov (ak vôbec sú)?
Existujú špecifiká Rómov? Akej sú povahy? Každý na prvý pohlad spozná sfarbenie
pokožky, môže poznat zvláštny jazyk. Ale ostatné tzv. špecifiká, akými sú chudoba,
bývanie na okraji miest ci predsudky (pseudoproblémy) o tom, že sú lenivejší, viac
kradnú, sú neprispôsobivejší, menej si vážia vzdelanie a podobne, môžu byt len
nedokázanými rasovými predsudkami, ktoré vytvára dominantná kultúra smerom k
Rómom, a tieto predsudky môžu mat rozlicnú kauzalitu. V našej práci sa chceme
exaktnejšie pozriet najmä na rozdiel v psychike rómskych detí, lebo od nich by sa mohli
odvodit nielen metódy a prístupy ich vzdelaniu, ale aj odpovede na pravdivost alebo
nepravdivost predsudkov, ktoré si tvorí majoritná spolocnost. Veríme, že sa nám podarí
identifikovat, ci rozdiely v psychike rómskych detí v porovnaní s nerómskymi skutocne
existujú.
4.3 Ak existujú špecifiká Rómov, aký to má dosah na pedagogickú teóriu a prax?
Aký dosah majú odpovede na horeuvedené hypotézy na pedagogickú prax?
Predpokladáme, že pedagogika musí rešpektovat individuálne zvláštnosti bez rozdielu,
ci ide o rómske dieta, alebo nadané dieta, alebo nerómske dieta, alebo dieta z
Afganistanu, ci z USA. V praxi to znamená najskôr deti dobre poznat dobre špecificky
diagnostikovat najmä ich možnosti, potencionality a až potom stanovovat individuálne
a skupinové vzdelávacie a edukacné programy.V intenciách modernej pedagogiky
zovšeobecnujeme, že individualizácia edukácie ej jednou z ciest, ako zefektívnit
edukáciu, a to bez rozdielu, o aké deti ide.
4.4 Etnikum, národ, multikultúrnost a koexistencia – kde a ako zaradit v týchto
kontextoch rómsku svojbytnost a všeobecnost?
Z pohladu pedagogiky nie je podstatná otázka, ci Rómovia sa považujú za etnikum
alebo za národ. Je to skôr otázka ich identity a identifikácie a politická otázka. Pre
pedagogiku vyslovujeme predpoklad, že ide o špecifickú kultúru a vzhladom na to ich
zaradujeme do skupiny multikultúrnej výchovy. V tejto hypotéze ide o podstatné
politické a sociálne riešenie tohoto problému.Súžitie kultúr, kde sa nestráca originalita
implicitnej kultúry, identita a svojbytnost, ale kde pribúda rozmer všesvetovosti,
pohybu po svete, práce so svete a dorozumení sa s každým, nazývame koexistenciou
kultúr.
4.5 Stací vzdelanie na riešenie znevýhodnených ludí alebo ide skôr o edukáciu a
životné kompetencie ako všeobecnú životnú filozofiu aj pre ostatnú populáciu?Tradicná
pedagogika povýšila vzdelávanie za základ školských systémov. Až posledné desatrocia
ukázali, že vzdelávanie samo osebe bez intenzívnej a kvalitnej výchovy môže viest k
nespokojnosti ludí, k apatii, korupcii, intolerancii, xenofóbii, násiliu, drogám, agresii,
terorizmu. Príkladom toho, ako sa vzdelanie dá zneužit na zlo, bol jedenásty september
2001 - nálety teroristov na USA. Preto sa intenzívne hovorí o tom, že vzdelávanie a
výchovu treba zamerat na klúcové kompetencie cloveka – jednak schopnost cloveka
použit, prejavit svoje schopnosti v praxi, jednak aby škola pripravila cloveka na to, co
bude v živote najviac potrebovat a rozvinula tie kompetencie, ktoré bude využívat.
Takouto kompetenciou je napríklad znalost cudzích jazykov, schopnost pracovat s
informacno–komunikacnými technológiami, ale aj spôsobilost pracovat v zátaži, vediet
riešit konflikty, vediet rokovat, byt asertívnym, ale aj empatickým, a najmä
kreatívnym.Predpokladáme, že nestací len vzdelanie a vzdelávanie rómskych detí, ale
že musí íst o komplexný proces celoživotnej edukácie zameranej na klúcové, životné
kompetencie cloveka.
4.6 Ak zdôraznujeme, že je potrebné zlepšit vzdelávanie Rómov, aké sú najvhodnejšie
postupy, metódy, obsahy, podmienky vzdelávania?
Aký majú byt ucitelia rómskych detí?Vzhladom na multikultúrnu výchovu rómskych detí
je potrebné inovovat obsah, metódy, podmienky vzdelávania a výchovy a lepšie
pripravit, skvalitnit prípravu a celoživotné vzdelávanie rómskych ucitelov,
vychovávatelov, asistentov. Vzdelávanie a výchova sa nedajú zlepšit, pokial to bude len
záležitostou ministerstva školstva a školstva ako takého. Osobitne to platí o zlepšení
situácie rómskeho obyvatelstva. Prechodom moci na samosprávy otvára urcité
možnosti, podobne ako viaczdrojové, alebo najmä lepšie financovanie školstva. Prechod
na samosprávy predpokladá aj zvýšenie participácie rómskeho obyvatelstva na
spolocenskom živote, a najmä ich zúcastnenosti na výchove a vzdelávaní detí.
5 Rómske príslovia, poézia a próza
„Odadženo mardo, so achila a coro,Oda mek goreder so hino korkoro.“- „Zle je tomu,
kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám.“„Na co sa to hráte?„Pro soste tumen
khelen?Na cistých,pro žúžena cnostných, na vznešených, pro pativale, pro rajikane,na
múdrych,pro gadaver,na Spasitelov?pro Mesiášia?Úbohý clovek.Córo manuš.Zvonka si
cistýAvral slal žúžo,a zvnútra zapáchaš stuchlinou.“sem andral
khandes.“POZNANIEVraveli, aby som išla cestou poznania.Že iba v nom nájdem ten
pravý zmyslel.A ja som šla.Hladala som, chodila,študovala.A našla som iba to, že
ten,kto viac vie,je neštastnejší.DŽANIBENVakerenas, aj te džav dromeha
džanibnaha.Hoj cak andre leste arakhavá odá cacipen.The me gélom.Odavas,
phiravas,sikhluvas.The arakholom cak odá, hojjov ko buter,džanel hino,jekh
bibachtaleder.
6 Záver
Úsilie európskych Rómov zjednotit pocetné rómske združenia a vytvorit spolocnú
medzinárodnú organizáciu vyvrcholilo v apríli 1971, ked sa delegáti zo štrnástich krajín
stretli v Londýne na prvom Svetovom rómskom kongrese a založili Svetovú rómsku
úniu. Dohodli sa, že v budúcnosti sa všetci budú oznacovat menom Rómovia, prijali
program vzdelávania, vypracovania jednotnej gramatiky rómskeho jazyka, boja proti
rasizmu. Dohodli sa aj na používaní vlastnej hymny a vlajky.