Významný predstavitelia slovenskej fonetiky

Úvod
Mojou úlohou v tejto práci je predstaviť vybraných významných predstaviteľov fonetiky. Ja som si vybrala Ábela Kráľa, Jána Szabola a Janu Dvončovú. Z predstaviteľov svetovej fonetiky som sa rozhodla prezentovať J. D. O´Connora. Danú tému som si vybrala pretože by som rada poskytla sebe a všetkým, ktorým sa dostane moja práca do rúk viac zjednotených informácií o týchto, mnou zvolených významných predstaviteľoch jazykovedy. Ábel Kráľ Narodil sa 17. 08. 1932 v Novej Bani.

Študoval v rokoch 1953 – 1954 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity a v rokoch 1954-1955 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, slovenský a ruský jazyk. V rokoch 1958-1982 pracoval pre Kabinet fonetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Najskôr ako vedecký asistent, neskôr ako vedecký pracovník, samostatný vedecký pracovník a nakoniec sa v roku 1971 stal vedúcim kabinetu.

V rokoch 1982-1989 bol pracovníkom oddelenia fonetiky a všeobecnej jazykovedy katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bol vedúcim oddelenia a súčasne pôsobil ako pedagogický pracovník fakulty. V rokoch 1989-1990 bol pracovníkom Ústavu kybernetiky Slovenskej akadémie vied. 1990-1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, a od roku 1993 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky vo Švajčiarskej konfederácii.

V rokoch 1965-1968 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na univerzite v Kolíne nad Rýnom. V rokoch 1969-1971 absolvoval študijný pobyt v Ústave fonetiky a komunikácie univerzity v Bonne a v rokoch 1983-1984 v Ústave fone-tiky univerzity v Kolíne nad Rýnom. V rokoch 1978 – 1983 pôsobil externe na Pedagogickej fakulte v Nitre. Od roku 1967 bol členom ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.

V rokoch 1980 – 1984 členom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác vo vednom odbore všeobecná jazykoveda. Od roku 1987 bol členom komisie pre starostlivosť o javiskovú reč pri Zväze slovenských dramatických umelcov. Pracuje v oblasti všeobecnej jazykovedy, fonetiky, fonológie a slovenskej ortoepie. Je autorom knižných prác - Model rečového mechanizmu (Bratislava 1974), Príručný slovník slovenskej výslovnosti (Bratislava 1979), Slovenská ortoepia (Bratislava 1984) a je aj spoluautorom Atlasu slovenských hlások (Bratislava 1969).


Ján Szabol
Narodil sa 25. 1. 1939 v Sokoľove, okres Košice - vidiek. Študoval v rokoch 1956-1959 na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove a v rokoch 1959-1960 na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove slovenský jazyk a ruský jazyk. Od roku bol 1962 pracovníkom katedry slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, v roku 1989-1990 sa stal vedúcim katedry a prodekan pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné styky. V rokoch 1990-1994 bol dekanom fakulty a od roku 1990 vedúcim oddelenia všeobecnej jazykovedy a fonetiky na katedre slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ.

V rokoch 1970-1974 pôsobil ako člen vedeckého kolégia jazykovedy SAV, v rokoch 1966-1968 ako tajomník pobočky Združenia slovenských jazy-kovedcov pri SAV v Prešove a v rokoch 1976-1990 ako člen výboru Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV a predseda pobočky SJS v Prešove. V rokoch 1990-1994 sa stal podpredsedom SJS pri SAV. Od roku 1994 bol členom výboru SJS pri SAV a predseda pobočky v Prešove. V rokoch 1988-1990 bol členom Československého komitétu slavistov a od roku 1990 členom Slovenského komitétu slavistov. Od roku 1992 sa stal predsedom vedeckej rady metodického centra Studia Academica Slovaca na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Od roku 1983 bol vedeckým tajomníkom, od roku 1994 predsedom medzinárodnej komisie pre fonetiku a fonológiu slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Od roku 1994 bol členom akreditačnej komisie Ministerstva školstva Slovenskej republiky a od roku 1996 je členom Ústrednej jazykovej rady.

Pracuje v oblasti výskumu fonetiky, fonológie, morfonológie a morfo-lógie spisovnej slovenčiny, štylistiky, verzológie, všeobecnej jazy-kovedy, matematickej jazykovedy a bibliografie slovenskej jazykovedy. Niektoré z množstva jeho prác: Teoretické východiská slovenskej fonológie (Bratislava 1981), Fonetika a fonológia (Bratislava 1989), Syntetická fonologická teória a morfonológia (1989). Jana Dvončová, rodená Švehlová Narodila sa 1. 4. 1929 v Prahe.

Študovala v rokoch 1948 – 1952 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe český jazyk, ruský jazyk a všeobecnú fonetiku. V rokoch 1952 – 1955 pracovala ako pracovníčka Ústavu pre jazyk český ČSAV v Prahe na pracovnej pozícii odborná asistentka.

V rokoch 1958 – 1961 prednášala predmet český jazyk na Vyššej škole pedagogickej v Bratislave a Pedagogickom inštitúte v Trnave. V rokoch 1960 – 1982 bola pracovníčkou kabinetu fonetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a v rokoch 1982 – 1986 oddelenia fonetiky a všeobecnej jazykovedy Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - vedecká pracovníčka a neskôr samostatná vedecká pracovníčka.

Vykonávala aj pedagogickú činnosť na FF UK, konkrétne sa venovala fonetike a češtine a na Inštitúte liečebnej pedagogiky v Bratislave, externe. Od roku 1987 je na dôchodku. V roku 1987 dostala medailu za zásluhy o Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.

Pracuje v oblasti všeobecnej fonetiky, fyziologickej fonetiky a aplikovanej fonetiky (logopédie), bohemistiky a konfrontačného štúdia českého a slovenského jazyka. Je autorkou vysokoškolských učebných textov Úvod do fonetiky I (Bratislava 1968), Cvičenia z českého jazyka (Bratislava 1983), vysokoškolskej učebnice – Fyziologická fonetika (Bratislava 1980), publikácie Fonetika a metodika nápravy chybnej výslovnosti (Bratislava 1975). Je aj spoluautorkou kníh Diagnostika a odstraňovanie dyslálie. Foneticko-logopedický aspekt (Bratislava 1981), Atlas slovenských hlások (Bratislava 1969).


Josef Desmond O´Connor Fonetika
je predmet, ktorý ak je zle vyučovaný, môže sa zdať náročným. Profesor O´Connor bol fonetik, ktorý prednášal vtipne a zároveň náučne. Jeho diela boli písané elegantne a čitateľné. Generácie študentov sú mu dodnes vďačné za jeho dielo Penguin Phonetics a študenti študujúci angličtinu ako druhý jazyk za dielo Better English Pronounciation. Narodil sa 10. 12. 1919. Vyrastal v Harrogate, kde jeho otec bol starostom. Študoval na University College London francúzštinu. Na profesorov, ktorý ho učili francúzsku fonetiku urobil taký dojem, že v roku 1945 ho Daniel Jones menoval za člena učiteľského zboru.

O´Connor a jeho súčasníci vytvorili spolu so študentmi skupinu a udávali tón pre väčšinu Britskej fonetiky v rokoch 1950-1980. O´Connor zostal fonetickým pracovníkom na University College London celú jeho kariéru. Do dôchodku odišiel v roku 1980 predčasne. Zomrel 15. 07. 1998 Záver Táto práca je zhrnutím informácií o mnou vybraných významných predstaviteľoch fonetiky. Bolo dosť náročné zohnať podklady pre túto prácu.

O jazykovedcoch ako slovenských, tak aj svetových je veľmi ťažko prístupná literatúra a preto som bola nútená pracovať najmä s internetom. Táto téma ma oslovila pri výbere a teraz môžem povedať že som rada, že som si ju vybrala. Bolo pre mňa zaujímavé dozvedieť sa viac o niektorých z autorov našich učebníc.