Význam EÚ pre SR

Význam EÚ pre SR

Človek, ktorý sa chce venovať nejakému problému, musí poznať tak trochu aj históriu danej problematiky. Musí poznať minulosť, fakty, ktoré danú skutočnosť ovplyvnili, zmenili ju.

1. Trošku z histórie

Keď sa 11. novembra 1918 skončila 1. svetová vojna, veľká časť Európy ležala v troskách. Vo vojne zahynulo viac než 10 miliónov ľudí, straty na psychike ľudí či materiálne škody boli vysoké.

Na konci 2. svetovej vojny bola podstatná časť európskej ekonomiky zničená, tak ako aj väčšina miest a mestečiek.

Bývalá vojnová aliancia na Západe stratila svoje postavenie, na Východe Sovietsky zväz posúval hranice svojho vplyvu. V mnohých krajinách boli ustanovené marxistické vlády pod sovietskym vplyvom. Európa bola jednoducho pod nadvládou 2 veľmocí – Ruska a Ameriky.

December 1946, Zurich – vedúci predstaviteľ Veľkej Británie, Winston Churchill vyjadril potrebu „ nejakej odrody Spojených štátov v Európe“. A niekde tu sa zrejme začala písať história dnešnej Európskej únie ( EÚ ) .

Posledných 10 rokov stojí Európa pred ďalšou výzvou. Po páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe sa tieto krajiny snažia dostať do klubu „ vyvolených „.

2. EÚ

Čo to vlastne EÚ je? Jej cieľom je spoločná fiškálna, menová, politická, hospodárska oblasť = úplná ekonomická integrácia. Jednoducho ide o snahu vytvoriť 1 spoločný celok, spojenie krajín do 1 štátu. Predpokladom pre začlenenie do EÚ sú však určité politické a ekonomické kritéria, ktoré sú kameňom úrazu viacerých uchádzačov o jej členstvo. Výnimkou v tomto prípade nie je ani Slovenská Republika.

3. SR a EÚ

Prvé nadviazanie kontaktov s ES / dnešná EÚ / sa objavilo ešte v spoločnej ČSFR v decembri 1989. V decembri 1991 bola dokonca podpísaná asociačná dohoda / dohoda o pridružení ČSFR do ES/. Vzhľadom na náhle rozdelenie ČSFR dohoda naplnená nebola a vysnívaný cieľ ostal opäť iba snom.

27. júna 1995 Vladimír Mečiar podal žiadosť o členstvo v EÚ a všetci čakali. Žiadosť bola doplnená i Memorandom SR, ktorého cieľom bolo získať plné členstvo v EÚ okolo roku 2000. Prečo rozhodnutie občanov SR bolo také aké bolo? Zrejme preto, že vidina veľkej Ameriky nie je ďaleko. Veď pričleniť sa k niekomu, kto je oveľa väčší a silnejší – znamená to predsa vzájomnú pomoc, podanie ruky, lepšiu budúcnosť. Jednoducho všetci chcú vlastnú Ameriku. Alebo nie? Podľa môjho názoru to až také jednoduché nie je. Skryť sa za niekoho a čakať. Skutočnosť je iná.

4. Podmienky členstva SR do EÚ

Kodanský summit v júni 1993 prijal nasledovné kritéria pre SR:

1. vybudovať právny štát

2. zabezpečiť ľudské práva

3. garantovať slobodu tlače a demokracie

- Slovensko musí disponovať fungujúcim trhovým hospodárstvom

- Slovensko musí akceptovať ciele hospodárskej, menovej, politickej únie

- Slovensko musí spolupracovať a byť konkurencieschopné s EÚ

Ďalšie kritéria, ktoré Slovensko na základe Maastrichtskej zmluvy musí spĺňať pred vstupom do únie boli a sú asi nasledovné:

· cenová stabilita – miera inflácie sa nesmie odchýliť od priemeru inflácie 3 členských krajín s najstabilnejšími cenami o viac ako 1,5 %

· verejné financie – verejný rozpočtový deficit nepresiahne 3 % DHP

-celkový štátny dlh nesmie byť väčší ako 60 % HDP

· dlhodobé úrokové sadzby nesmú byť vyššie ako 2 % od priemeru 3 krajín s najnižšími cenami peňazí

· menový kurz sa min. 2 roky bude pohybovať v rámci fluktuačného pásma bez devalvačného nepätia

A čo to opäť znamená pre nás?

Vybudovať právny štát – legislatívna oblasť, kde Slovensko bude musieť byť schopné prevziať spolu s ostatnými krajinami záväzky spojené s členstvom v EÚ a Ekonomickej a menovej únii. Slovenské zákony, jednoducho celá legislatíva SR stojí zrejme na zlých základoch. Ako dôkaz môžem poukázať na súčasný stav ekonomiky. Privatizácia a dlhopisová metóda – „krádež storočia“, ďalej tunelovanie slovenských podnikov, ale i ostatné „premyslené“ kroky položili našu ekonomiku doslova na kolená. Dokazujú to nielen tvrdenia proti tvrdeniam, dôležité sú najmä čísla. A tie hovoria samy za seba. Samozrejme mám na mysli naše makroekonomické ukazovatele.

SR bude mať čo robiť, aby nepriaznivú situáciu obrátila. A aké by mohlo byť riešenie? Nie som síce odborník, ale keď sa nad všetkým zamyslíme, načo hľadať a vymýšľať to, čo je už vymyslené. Slovensku by azda neublížilo, keby náš legislatívny rámec bol pozmenený i za pomoci zahraničných expertov, prehodnotiť celý systém zákonov v zahraničí a nejakú obdobu zaviesť i u nás. Možno by sme dnes neboli tam kde sme.

Jednotná Európa by mala byť mnohonárodnostným štátom. Tu je istý rozdiel s veľkou Amerikou. Možno bolo šťastím, že Európa ako taká sa nezjednotila ešte v počiatku týchto úmyslov. Prečo? Národy, národnosti, rasizmus. To je dôvod. Vojna v Juhoslávii, rozbroje a konflikty v Rusku, nedávny spor Kosovo-Srbsko, či dnešná situácia v Čečensku. Kto vie, ako by sa to všetko skončilo, keby Európa bola 1 štátom. Ide o ďalší problém fenomén, ktorý bude musieť EÚ riešiť.

Byť členom únie predstavuje výhody i nevýhody. Kto však nie je členom, musí si uvedomiť prečo. Únia pre SR znamená určité a podstatné zmeny vo vzťahu k zahraničiu.

Voľný pohyb osôb bude 1 z vážnych problémov SR. Tentoraz však nie z našej strany, ale zo strany únie. Mám na mysli hlavne našich rómskych spoluobčanov a ich etnoturistiku. Ako huby po daždi sa ozývajú krajiny, ktoré zavádzajú vízovú povinnosť voči Slovensku.Títo občania majú dokonale zmapovaný azylový systém týchto krajín a neraz sa snažia zneužívať ho naraz vo viacerých krajinách. Pokiaľ ide o pracovníkov, dá sa predpokladať, že väčšina mladých ľudí využije túto možnosť a vidina 3- až 4- násobku priemerného mesačného platu na Slovensku ich dlho doma neudrží. Preto i s priemernou mzdou na Slovensku treba niečo robiť. A nemám na mysli len nominálnu mzdu. Veď čo z toho, keď mzdy budú rásť o 100 % a ceny T a S o 99 %. Túto skutočnosť si uvedomí každý človek a nemusí poznať ani rozdiel medzi nominálnou a reálnou mzdou.

Spolupráca SR so zahraničím by mala byť dôkladná v tomto smere, pretože Slováci dokážu pracovať v zahraničí a zároveň byť prítomní na úrade práce u nás. Poberať pekný plat a sociálne dávky spolu, to nie je zlé. Tieto peniaze by mohli byť umiestnené i efektívnejšie.

Voľný pohyb kapitálu - mohlo by to znamenať, že by si cudzí štátni príslušníci mohli na Slovensku kupovať pozemky. Poľsko tento problém rieši tzv. prechodným obdobím až 18 rokov, niečo podobné by malo zaviesť i Slovensko. Na druhej strane je zrejmé, že vyspelé ekonomiky sú vo všeobecnosti vývozcami investícií. Ich meny sú plne konvertibilné, devízová dôveryhodnosť je vysoká. Prílev kapitálu na Slovensko vo väčšej miere je skutočne potrebný. Nie však za neúnosné úroky. Preto treba dbať na to, aby nadmerne nerástla zadĺženosť ekonomiky SR.

Z hľadiska teoretického i technického je najnáročnejšou problematika zániku zahraničných devízových trhov pre zúčastnené národné meny v menovej únii, v súvislosti s prechodom na spoločnú menu. Mám na mysli straty zo ziskov devízových obchodov. Finančné náročná bude banková reforma, prestavba všetkých zariadení, ktoré pracujú s národnou menou. Problém sa dotkne telekomunikácií, bankovej sústavy, dopravy, ale i ďalších podnikateľov. No a kto nebude mať prostriedky na túto zmenu / drobní podnikatelia / - môže to rovno zabaliť. Preto by štát nemal zabúdať hlavne na podnikateľov, ktorých sa táto reforma týka. Napríklad i formou dočasných daňových úľav, formou dotácií. Mohla by sa vyhlásiť hospodárska súťaž, kde spomedzi viacerých uchádzačov by bol zvolený subjekt, ktorý by zabezpečil prerobenie týchto automatov na spoločnú menu za čo najvýhodnejších podmienok. Išlo by o lukratívnu zákazku, preto by tlak konkurentov v tejto oblasti mohol priniesť tiež určité cenové zvýhodnenie. A čo sa týka možnosti vzniku monopolu v tejto oblasti, tak skôr nie ako áno, pretože by išlo o jednorázovú reformu.

Pre obyčajného občana EÚ je najpresvedčivejším dôkazom výhodnosti zvýšenia kvality bankových služieb fakt, že keby dnes s DEM 1000,-- precestoval všetky štáty EÚ, v každom z nich by si menil peniaze na národnú menu, zostalo by mu po návrate iba DEM 500,-- bez toho, aby si niečo kúpil. / Úvaha je za predpokladu, že neexistuje spoločná mena./. Preto spoločná meno EURO je skôr väčšou výhodou pre jednoduchého občana ako pre banku. Spoločná mena je veľkým krokom vpred v oblasti zjednocujúcej sa Európy.

Voľný pohyb tovaru – zrušia sa clá, dovozné prirážky. Slovensko môže očakávať záplavu zahraničnej konkurencie. Tá je samozrejme potrebná, vytvára tlak na zlepšenie výroby a služieb, na tvorbu cien. Uveďme si však príklad: Na Slovensko dovezie výrobca Philips 10000 ks televízorov známej značky. Ako kapitálovo silný producent s dobrým zázemím si bude môcť dovoliť postaviť cenu nižšiu ako slovenský výrobca ORAVA. Nastane súperenie – znižovanie cien substitučných výrobkov, ktoré pravdepodobne vyhrá Philips i napriek tomu, že naše výrobky nebudú po tech. a kvalit. stránke vôbec zaostávať. Ľudia začnú kupovať zahraničné tovary a slovenský podnik je doslova odpísaný. Podobná situácia môže nastať u ďalších výrobcov čo následne vyvolá prudký nárast nezamestnanosti. Samozrejme, ide len o víziu a skutočnosť môže byť iná. V každom prípade však Slovenské podniky musia byť ekonomicky silné, schopné konkurovať zahraničiu, pretože zákazníka okrem kvality zaujíma práve cena. Resp. budeme musieť hľadať nové riešenia, prostriedky ako zabrániť prílivu zahraničných výrobkov a chrániť tak domácu produkciu. Napr. aj pomocou neviditeľných zábran dovozu ako zvýšené hyg., tech., kvalitatívne parametre predávaných výrobkov ... .

Vari najdiskutovanejšou témou bude poľnohospodárstvo, ktoré v poslednom desaťročí zažíva rapídny úpadok. V rokoch 1990 – 1997 poklesla poľnohosp. produkcia až o 30 %. Bolo to spôsobené jednak poklesom spotreby, ale i nárastom dovozu potravinárskych produktov, ktorým tie naše neboli schopné konkurovať. Za rovnaké časové obdobie poklesol počet zamestnancov v tomto rezorte z 294 na 183 tisíc osôb. Ide o problém, ktorý sme tu už naznačili – zlepšiť ek. situáciu a konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Mám dojem, že sa začína pracovať a čoraz väčší dôraz by SR mala v tejto oblasti klásť na rozvoj agroturistiky. Slovenská vláda a parlament by sa mali zamerať práve na tento problém oblasti poľnohospodárstva. Nezvládnutie reštrukturalizácie poľnohospo. by znamenalo zvýšenie rizika prebytkov a udržania rovnováhy v únii.

Hospodárska spolupráca – týka sa všetkých odvetví, ktoré sú spoločným záujmom únie i pridružených krajín / priemyselná spolupráca, školenia, vzdelávanie, spolupráca v soc. oblasti, regionálny rozvoj, malé a stredné podniky, spolupráca pri tvorbe štatistík, prepieranie peňazí, lieky, životné prostredie, doprava, telekomunikácie ... /.

SR by mala prijať pomocnú ruku, uskutočniť zmenu v štruktúre hospodárstva a dosiahnuť jeho konkurencieschopnosť. Len vtedy bude cesta do EÚ reálna a efektívna. Krajina by mala hlbšie zakotviť v medzinárodnej deľbe práce, mala by sa špecializovať na to, na čo má najlepšie predpoklady. V tomto smere by azda únia mala jednoznačne krajiny diferencovať a podporovať ich v danej ceste, aby bol zachovaný predpoklad a princíp „medzinárodného“ obchodu.

Stručné zhrnutie výhod / nevýhod členstva v EÚ pre SR:


- nevýhody vývozu kapitálu
- rast zadĺženosti ekonomiky
- migrácia prac. sily – odchod mladých = prestárnutie obyvateľstva
- strata nár. a menovej suverenity
- N na vytvorenie meny
- straty zo ziskov devízových obchodov
- rast tieňovej ekonomiky ...


- voľný pohyb kapitálu, prac. síl + voľ. pohyb T a S, spoloč. tarifa pre dovoz z nečlen. krajín
- spoluúčasť na kapital. transakciách = zhodnotenie kapitálu
- pokles N na jednotku produkcie
- odstránenie col. kontroly
- redukcia obch. bariér
- vysoká konkurencieschop. Európy
- pomoc pri riešení vnútorných problémov
- fin. pomoc zo strany únie ..

Samozrejme to nie je všetko. Slovensko bude musieť podstúpiť ešte veľa odvážnych krokov, aby bolo hodné stať sa členom EÚ. Bez práce nie sú koláče, a preto ak sa tento historický krok podarí, dúfajme, že prinesie odmenu v podobe dlhodobo stabilnej ekonomickej, politickej, sociálnej sústavy. Že čistý ekonomický blahobyt sa bude vyvíjať priaznivo, celková životná úroveň všetkých obyvateľov SR bude v priemere porovnateľná so životnou úrovňou vyspelých európskych krajín.