Význam a prínos finančnej analýzy
Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu podniku a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Snahou je komplexne vyjadriť finančnú situáciu podniku, tj. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné zdravie podniku. Činitele môžme rozdeliť:
- externé činitele (rozpočtová politika štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie....) – podnik ich môže svojim správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobiť im svoje konanie. Majú objektívny charakter
- interné činitele, ktoré môže podnik svojimi aktivitami ovplyvniť, majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (objem činnosti, vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty....) a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy).
Zdroje údajov pre finančnú analýzu
Hlavným zdrojom informácií pre finančnú analýzu sú výkazy tvoriace účtovnú závierku podniku:
• výkaz ziskov a strát (výsledovka) – poskytuje informácie o nákladoch, výnosoch a hospodárskom výsledku podniku.
• súvaha (bilancia) – poskytuje informácie o majektu podniku (aktíva) a finančných zdrojoch jeho krytia (pasíva).
• prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow) – poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku. Je nevyhnutným doplnkom výkazu ziskov a strát, alebo v podvojnom účtovníctve sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy, resp. výdavky. Z toho potom vyplýva, že výnosy podniku sa nerovnajú príjmom, náklady sa nerovnajú výdavkom a hospodársky výsledok sa nerovná peňažným prostriedkom.
Metódy finančnej analýzy
Základnou metódou finančnej analýzy podniku sú pomerové finančné ukazovatele. Najčastejšie používané sú nasledovné:
1. Ukazovatele rentability (výnosnosti) tj. rôzne formy miery zisku ako všeobecne akceptovaného ukazovateľa rentability podniku. Vyjadrujú schopnosť manažmentu využívať zdroje a aktíva podniku na tvorbu zisku.
Rentabilita tržieb = čistý zisk Return on sales - ROS
tržby
Rentabilita vloženého kapitálu = čistý zisk Return on investment - ROI
investovaný kapitál
Rentabilita vložených prostriedkov = čistý zisk Return on assets - ROA
aktíva
Rentabilita vlastného kapitálu = čistý zisk Return on equity - ROE
vlastný kapitál
2. Ukazovatele likvidity vyjadrujú schopnosť podniku uhradiť splatné záväzky. Veľmi výrazne pôsobia na postavenie podniku voči jeho partnerom.
Celková likvidita = obežné aktíva Bežná likvidita = obežné aktíva – zásoby
krátkodobé záväzky krátkodobé záväzky
Pohotová likvidita = krátkodobý finančný majetok
krátkodobé záväzky
3. Ukazovatele zadlženosti hodnotia finančnú štruktúru podniku a schopnosť splácať dlhy. Umožňujú analyzovať podiel cudzieho kapitálu na financovaní podnikových potrieb a vplyv tohto podielu na podnikové výsledky.
Koeficient dlhu = celkové cudzie zdroje Stupeň samofinancovania = celkové cudzie zdroje
celkové aktíva vlastné imanie
Úrokové krytie = zisk pred úrokmi a daňami
ročné výdavky na úroky
4. Ukazovatele aktivity a produktivity vyjadrujú efektívnosť využívania zdrojov podniku.
Doba aktív = tržby
celkové aktíva (priemerný stav)
Doba obratu zásob = zásoby (priemerný stav) * 360
náklady na predané výrobky
Doba inkasa pohľadávok = pohľadávky (priemerný stav) * 360
tržby
Doba splácania záväzkov = záväzky priemerný stav) * 360
náklady na predané výrobky
Tržby na pracovníka = tržby
pracovníci
5. Ukazovatele trhovej hodnoty (kapitálového trhu) vyjadrujú pohľad kapitálového trhu na podnik. Poskytujú informácie o tom, ako vidia budúcnosť podniku investori. Niektoré z týchto ukazovateľov sú obsahom burzových správ.
Pomer trhovej ceny akcie
a čistého zisku na akciu = trhová cena akcie
(price – earnings ratio, P/E) zisk na akciu
Kurz akcie = trhová cena akcie
nominálna hodnota akcie
Dividendový výnos = dividenda na akciu
trhová cena akcie
Pomer trhovej ceny akcie = trhová cena akcie
ku cash flow na akciu cash flow na akciu
Zisk na akciu = čistý zisk
počet akcií
Vypočítané hodnoty pomerových ukazovateľov sa porovnávajú (a robia sa hodnotiace závery) s hodnotami ukazovateľov za príslušný odbor podnikania, resp. s odporúčanými „vzorovými hodnotami“, ktoré sú zovšeobecnením výsledkov dlhodobého empirického výskumu.
Metóda percentuálneho rozboru
Využívajú sa ukazovatele, ktoré sú výsledkami percentuálneho rozboru výkazu ziskov a strát a súvahy. Podstata spočíva v tom, že jednotlivé položky výkazu ziskov a strát sa dávajú do pomeru s celkovými tržbami a jednotlivé položky súvahy s celkovými aktívami. Takto vypočítané ukazovatele umožňujú hodnotiť štruktúru nákladov a podiel jednotlivých položiek na tvorbe výnosov, resp. štruktúre aktív a zdrojov ich krytia.
Súhrnné hodnotenie finančnej situácie a jej predikcia
Altmanov model – tzv. skóre Z pre spoločnosti s verejne obchodovanými cennými papiermi vypočítame podľa vzťahu:
Z = čistý prevádzkový kapitál * 1,2 + nerozdelený zisk * 1,4 + prevádzkový zisk*3,3
aktíva aktíva aktíva
+ trhová cena účastnín * 0,6 + tržby * 1 = skóre Z
celkové vonkajšie dlhy aktíva
Súhrnné hodnotenie finančnej analýzy môžeme potom urobiť podľa vypočítanej hodnoty Z:
Skóre Z podľa E. Altmana Pravdepodobnosť skorého úpadu
1,8 a menej veľmi vysoká
1,9 – 2,7 vysoká
2,8 – 2,9 možná
3,0 a viac nepravdepodobná
Pre podniky, ktorých cenné papiere nie sú obchodované na kapitálovom trhu, skóre Z vypočítame podľa vzťahu:
Z = čistý prevádzkový kapitál *0,717 + nerozdelený zisk *0,847 + prevádzkový zisk *3,107
aktíva aktíva aktíva
+ trhová hodnota vlastného imania * 0,420 + tržby * 0,998
celkové vonkajšie dlhy aktíva
Hodnotenie finančnej situácie podľa Z:
Z > 2,9 dobrá finančná situácia
1,21 < Z ≤ 2,9 sivá zóna nevyhranených výsledkov
Z < 1,2 zlá finančná situácia, hrozí bankrot
Existujú isté pokusy o modifikáciu modelu na domáce podmienky. Príkladom môže byť index IN konštruovaný na podmienky ČR:
IN = aktíva *0,15 + prevádzkový zisk *0,11 + prevádzkový kapitál *4,61
celkové dlhy aktíva aktíva
+ tržby * 0,72 + obežné aktíva *0,10
aktíva krátkodobé záväzky + krátkodobé úvery
+ záväzky po lehote splatnosti *55,89
tržby
Hodnotenie:
IN > 2 podnik s výborným finančným zdravím
IN v intervale <1,2> bez prognózy
IN < 1 podnik na pokraji bankrotu
Proces finančnej analýzy možno zhrnúť do nasledujúcich krokov. Treba:
1. vypočítať finančný pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik
2. porovnať podnikové ukazovatele s ukazovateľmi za príslušný odbor podnikania...
3. analyzovať vývoj podnikových ukazovateľov v čase
4. analyzovať vzájomné vzťahy medzi ukazovateľmi
5. navrhnúť opatrenia (syntéza)
Na základe získaných poznatkov sa formuluje návrh opatrení na zlepšenie finančnej situácie a formulujú sa ciele pre tvorbu finančného plánu podniku. Finančný manažér musí urobiť finančnú analýzu minulého obdobia a očakávanej skutočnosti východiskového roka.
Finančné plánovanie je proces zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie.
Finančný plán je dokument, v ktorom proti sebe stojí súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov a momentálne existujúce a budúce očakávané zdroje na cih krytie, tj. na isté obdobie vopred rozpočítané príjmy a výdavky.
Dlhodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach alebo pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť a ktoré môžu zaväzovať podnik k istému smeru činnosti na niekoľko rokov. Sú to rozhodnutia o potrebe kapitálu (investičné projekty a ich efektívnosť), o spôsoboch financovania (vlastné a cudzie zdroje) a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby (optimalizácia finančnej štruktúry).
Krátkodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach. Tieto rozhodnutia súvisia s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku.
Časové dimenzie a finančný plán
Z hľadiska časových dimenzií ide o dva momenty. Jeden z nich sa vzťahuje na časový horizont plánovania a druhý na časové rozplánovanie aktít plánovanie – plánovací kalendár.
Horizont plánovania
Periodické plánovanie vyplýva z nevyhnutnosti plánovať, kontrolovať a hodnotiť podnik a jeho vnútropodnikové jednotky v pomerne krátkych a súvislých časových periódach. Do periodických plánov patrí dlhodobý finančný plán a ročný finančný plán
Projektové plánovanie – plánovanie pre špecifické a identifikovateľné projekty (programy), pričom každý z nich má svoj vlastný časový rozmer.
Plánovací kalendár / plánovací cyklus
Harmonogram aktivít plánovania – usmernenie z hľadiska obsahu, časového priebehu a zodpovednosti jednotlivých úrovní manažmentu. Prínos plánovacieho kalendára spočíva v tom, že utvára podmienky na efektívny priebeh tvorby plánov a zabezpečuje včasné dokončenie periodických plánov.
Postup tvorby finančného plánu
1. Finančná analýza podniku
2. Formulácia cieľov
3. Základná stratégia
4. Dlhodobý finančný plán
5. Krátkodobý finančný plán a rozpočty
6. Operatívny finančný plán
7. Implementácia finančného plánu počas celého plánovacieho obdobia
8. Hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenie o realizácii plánu, úprava a zmeny plánu
Metódy, techniky a modely tvorby finančného plánu
1) Špecifické metódy tvorby finančného plánu
- metóda percentuálneho podielu na tržbách (vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie – súvahy a celkovým objemom tržieb)
- metóda pomerových finančných ukazovateľov (podstatou je využitie vybraných pomerových finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánovej finančnej bilancie)
- metóda postupného zostavovania rozpočtov (charakteristické črty sú, že sa uplatňuje v krátkodobom finančnom plánovaní, je súčasťou systému vnútropodnikového riadenia, rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti)
- regresná metóda (použiteľná pri plánovaní jednotlivých položiek finančnej bilancie, ktoré sú priamo ovplyvňované dynamikou rastu tržieb alebo iného výkonového ukazovateľa podniku)
- metóda analýzy nulového bodu (skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe rozloženia fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti)
- globálna metóda (vychádza z vypracovaných vecných častí plánu, z ktorých preberá požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov)
- finančné modely
(a) model tvorby dlhodobého finančného plánu (vychádza z očakávanej skutočnosti účtovných výkazov východiskového roka)
(b) simulačné modely tvorby finančného plánu (pomáhajú vypracovať jednotlivé časti plánu v niekoľkých časti plánu v niekoľkých variantoch podľa zadaných cieľov a predpodkladov o vývoji ukazovateľov podmieňujúcich tvorbu plánu)
(c) optimalizačné modely tvorby finančného plán (pomáhajú hľadať najlepšie riešenie za istých predpokladov a obmedzení)
(d) model Longer, Carletov model, Warenov a Sheltonov model
(e) ďalšie
2) Ostané metódy finančného manažmentu
- modely optimalizácie finančnej štruktúry podniku
- modely dividendovej politiky
- metódy a modely prevádzkového kapitálu
- metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov
- metódy a modely finančného investovania a pod.