Vývoj školstva na Slovensku

Vývoj školstva na Slovensku
Vývoj školstva na Slovensku
Školstvo na území Slovenska sa vyvíjalo už od 9. storocia a súviselo s príchodom
slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda (r. 863). Konštantín vytvoril prvú
slovanskú abecedu – hlaholiku, ktorá bola základom pre šírenie vzdelania. Obaja bratia
založili na našom území i prvé školy, v ktorých boli vyucovaní budúci knazi
starosloviencinou, zrozumitelnou im i ludu našich krajín. Správy o kláštorných a
katedrálnych školách sa nezachovali, pretože všetky archívy boli spálené pri tureckých
vpádoch. Prvá zmienka o kláštornej škole, ktorú založili benediktíni pod Zoborom, je až
z konca 10. stor.
Za obdobia humanizmu prevládalo predovšetkým individuálne vyucovanie, resp.
domáce školstvo. Takýmto spôsobom mohli byt vyucení iba ludia z vysokopostavených
rodov. Napr. vychovávatel Henricha VIII. bol profesor z krakovskej univerzity Leonard
Cox. Niektorí domáci študenti, ktorí túžili za vzdelaním odchádzali za štúdiom na
cudzozemské univerzity. Epocha humanizmu bola priaznivá pre rozvoj vysokého
školstva. V roku 1465 vznikla v Bratislave Academia Istrpolitana podla vzoru
bolognskej univerzity. Vznik Academie súvisí s ekonomických a politickým rozvojom
krajiny v 15. stor. Bratislavská univerzita, ktorá bola jedinou vysokou školou v
Uhorsku, mala štyri fakulty – artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. Pre
hospodárske tažkosti súvisiace so zabezpecovaním platov pre profesorov táto škola
zanikla.
V období stredoveku cirkev a šlachta udržiavali si dominantné postavenie v teológii,
práve, umení, hospodárstve a prirodzene i v školstve. No v casoch reformácie a
protireformácie (M. Luther) všetku moc mala v rukách šlachta, ktorá zakladala latinské
stredné školy, ktoré boli v Bytci, Hlohovci, Ružomberku, Levoci, Kežmarku.. Každú
školu viedol rektor, direktor a mala osobité ucebné plány a osnovy, casto závislé od
toho, akého ucitela zamestnávala. Pocas reformácie prichádzali na Slovensko ucitelia z
Nemecka, ale aj študenti odchádzali študovat do Wittenbergu, Halle a na dalšie
univerzity. Zo Slovenska od 16. do 19. stor. vyštudovalo v Nemecku vyše poldruha tisíc
študentov. V 17. stor. bola v Prešove založená i protestantská škola – Collegium
scholastikum.
V 16. –17. stor. prebiehala katolícka protireformácia, vznikla jezuitská rehola, ktorá
nacrtla plán jezuitského školstva vybudovaného na vojenskej organizácii, na prísnej
disciplíne. V tomto období biskup Peter Pázman získal cisára Ferdinanda II.
a ten v roku 1635 dal súhlas na založenie univerzity v Trnave, neskôr aj v Košiciach.
Cinnost univerzity v Trnave sa skoncila v r. 1777, kedy sa premiestnila do Budíka.
Velkým prínosom pre školstvo bolo pôsobenie ucitela Jána Amosa Komenského, ktorý
hoci nebol Slovák, vplýval aj na náš výchovný systém. Komenský zaviedol poriadok do
školskej organizácie. Dieta zacína navštevovat materskú školu, po šiestom roku školu
základnú, kde je vyucovacia rec materinská a trvá šest rokov. Po nej navštevuje
latinskú školu. (V školskom roku 1917 – 1918 bolo na Slovensku len 158 škôl, kde sa
vyucovalo po slovensky.) Komenský riešil problematiku výchovy a vzdelávania
normálnej populácie, ale ako skúsený pedagóg sa venoval aj postihnutým jedincom.
On prvý v dejinách pedagogiky zaviedol formu vyucovacej hodiny. Na jej projekcii si
žiaci nadobúdajú vedomosti, ale i formujú svoje charakterové vlastnosti. Školstvo na
našom území sa zveladilo najmä reformou Márie Terézie (1740 – 1780) a Jozefa II.,
ktorí vyhlásili, že škola je a vždy bude politická záležitost a otázkou verejného,
štátneho záujmu, ciže štát bol prítomný vo všetkých jednaniach s cirkvou o školských
otázkach. Vtedy nastali velké zmeny najmä v rakúskom školstve. Školstvo v Uhorsku
sa vyvíjalo v ovela zložitejších hospodárskych a politických pomeroch ako v ostatných
castiach monarchie. Najhoršia situácia bola najmä v oblasti výchovy dedinskej mládeže
a mestskej chudoby. Mária Terézia po zreformovaní rakúskeho školstva sa pokúsila aj o
reformáciu škôl V Uhorsku, o ich zjednotenie a poštátnenie. Zacala s reformou
trnavskej univerzity a so zakladaním odborných škôl. V r. 1770 sa trnavská univerzita
podpísaním nového študijného poriadku stala královskou univerzitou. Košickú
univerzitu tereziánska reforma nepostihla.
Jozef II. prvý uzákonila obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a bola vydaná štátna
norma pre Uhorsko Ratio educationis, ktorá rozdelila školy na ludové a latinské, tieto
sa clenili na jednotlivé stupne a typy škôl podla vtedajšej spolocenskej štruktúry.
O rozvoj školstva na Slovensku v 18. a zaciatkom 19. storocia sa postarali Matej Bel,
Samuel Tašedík a Daniel Lehocký. M. Bel bol rektorom na mestskej škole v Banskej
bystrici a potom rektorom na lýceu v Bratislave. Vysoko hodnotil výchovný a vzdelávací
význam vlastivedy a geografie, národným jazykom – nemcine a slovencine.
Další dopyt po rozvoji školstva môžme nájst v Žiadostiach slovenského národa z r.
1848.
Tu sa žiadalo, aby boli zriadované národné, reálne a dievcenské školy, ústavy pre
výchovu ucitelov, gymnázia, lýceá, akadémie, polytechnické ústavy a univerzita s
vyucovacím jazykom slovenským. No tieto žiadosti boli zamietnuté. K vedúcim
osobnostiam slovenského národa patrí Ludovít Štúr, ktorý vysoko ocenoval vzdelávanie
ako podmienku politickej slobody a sociálnej spravodlivosti. Taktiež žiadal povzniest
vážnost ucitelského stavu, zabezpecit ucitelom primeranú odmenu a stály plat. Štúrova
družina necakala na krajinské usporiadanie školskej otázky, ale pomocne sa usilovala
nahradit alebo doplnit nedostatky verejného vyucovania zakladaním nedelných škôl,
knižníc a citární. Predstavitelia madarskej šlachty prislúbili, že budú v Uhorsku
nastolené predrevolucné pomery, co aj dodržali. To vyvolalo zvýšenú politickú aktivitu
u Slovákov. Súhrnné požiadavky slovenského národného hnutia boli formulované a
prijaté na zhromaždení v Martine v r 1861 ako Memorandum národa slovenského.
Memorandum žiadalo, aby slovencina bola uznaná ako orgán verejného školského a
cirkevného života a iné školské aktivity. Po neúspechu memoranda preniesla slovenská
inteligencia svoju aktivitu do kultúrnej oblasti. V r 1863 bola založená Matica slovenská
a boli otvorené tri slovenské gymnázia. V r. 1862 v Revúcej, v r. 1867 v Martine a v r.
1869 v Kláštore pod Znievom. Tieto gymnázia neskôr pod vplyvom madarských
vládnucich tried zanikli. Niekolko myšlienok k plánu na organizáciu školstva (1848 –
1867) od J. Kollára: 1. Rast nižších alebo národných škôl nech sa neobmedzuje, nech je
volný, dokonca nech sa podporuje a urýchluje. Rast vyšších škôl, gymnázií, lýceí,
univerzít sa musí usmernovat a ich pocet urcovat podla síl a potrieb, aby sa vzájomne
neoslabovali. 2. Výchovou treba zacat skoro, skôr ako sa zahniezdia nespôsoby a
necnosti. 3. Školu má navštevovat všetka mládež v mieste bez výnimky......
Pomerne pokrokovú sústavu národného školstva (ludových a meštianskych škôl)
utvoril školský zákon z r. 1869, ktorý stanovil povinnú dochádzku od 6. do 14. rokov a
stanovil ciel a obsah výchovy a vyucovania, pamätal na vzdelávanie ucitelov, pre
ktorých sa mali zriadovat osobitné ucitelské kurzy. V tomto zákone boli uplatnené tieto
zásady:
1. Veda a vyucovanie sú slobodné.
2. O náboženské vyucovanie sa stará cirkev, štát zabezpecuje hlavný dozor.
3. Všetky hlavné jazyky v krajine sú si rovné.
4. Ako dozorné a administratívne orgány sa zriadujú školské rady.
Ríšsky školský zákon znamenal v mnohých otázkach výrazný pokrok.
Rakúsko-madarským vyrovnaním v r.
1867 sa dostali Slováci pod priamu nadvládu madarských vládnúcich tried, ktoré sa
usilovali o vytvorenie národnostne jednotného madarského štátu, preto zrušili všetky
slovenské gymnázia. To vyvolalo v ceských krajinách búrku protestov, pretože
slovenskí žiaci zacali študovat v Cechách. No to malo vplyv na zachovanie a dalšie
rozvíjanie národného povedomia doma, ale aj na upevnovanie a prehlbovanie
vzájomných vztahov medzi Slovákmi a Cechmi. A tak ceskí a slovenskí politici zacali
spolupracovat.
Táto spolupráca sa naplno rozvinula po vzniku Ceskoslovenskej republiky v roku 1918.
Vláda CSR mala po 28. októbri 1918 nelahkú situáciu pri budovaní nového štátu. Velké
úlohy cakali v novoutvorenom štáte na školstvo, výchovu, vzdelávanie, ucitelstvo a
pedagogickú teóriu a to najmä na Slovensku, ktoré sa podla Deklarácie slovenského
národa z 30. októbra 1918 stalo súcastou nového štátu. V tomto období bola na
Slovensku len tristo slovenských ucitelov pre ludové školy a a si dvadsat
stredoškolských profesorov Slovákov. Vyše 4 000 škôl bolo madarských. Preto
nástojcivou úlohou v novoutvorenej CSR bolo budovat Slovenské školstvo. Kedže
slovenských pedagógov bolo málo, požiadali predstavitelia štátnej moci na Slovensku o
pomoc ceských ucitelov a profesorov.
V novom štáte sa postupne vytvárali možnosti pre budovanie slovenského národného a
stredného školstva a zacali sa klást základy i pre vysoké školy. V roku 1922 bol vydaný
Malý školský zákon, ktorý upravoval školstvo v celej republike. Zákon zaviedol
osemrocnú školskú dochádzku pre celú republiku. Školská sústava zahrnovala:
Detské opatrovne /materské školy/ - boli pod dozorom štátu a ich úlohou bolo starat sa
o výchovu detí vo veku od 3 do 6 rokov.
Ludové školy – sa rozdelovali na štátne, obecné, cirkevné a súkromné. Boli to
osemrocné školy pre deti vo veku od 6 do 14 rokov.
Meštianske školy – boli trojtriedne školy, do ktorých mohli postupovat žiaci po ukoncení
5. rocníka ludovej školy. Gymnázia – boli výberovými školami, kde sa prijímali žiaci na
základe prijímacej skúšky. Delili sa na nižšie – 1. – 4. rocník a vyššie – 5. – 8. rocník.
Do roku 1939 existovali štyri typy gymnázií:
- gymnáziá,
- reálne gymnázia,
- reformné gymnáziá
- reálky.
Odborné školy zaujímali v školskej sústave dôležité miesto. Vznikli tieto druhy škôl
odborných: hospodárske, obchodné, priemyselné a odborné školy pre jednotlivé
odvetia priemyslu, ucitelské ústavy, odborné školy pre ženské povolanie a ucnovské
školy.
Vysoké školy sa zacali po roku 1918 rozvíjat i na Slovensku. Podla zákona zo dna 27.
júna 1919 sa zriadila v Bratislave Ceskoslovenská štátna univerzita. Vyucovacou recou
malo byt ceština a slovencina.
Podla vládneho nariadenia zo dna 11. novembra 1919 dostala názov Univerzita
Komenského.
Po zániku CSR sa vytvorila 14. marca 1939 z vôle nacistického Nemecka Slovenská
republika. Zmenené politické pomery sa prejavili v školských reformách. V roku 1940
vyšiel zákon o ludových školách, podla ktorého sa rozdelovali na cirkevné alebo
obecné.
Dalším zákonom, ktorý vyšiel za slovenského štátu, bol zákon o ucitelských
akadémiách z októbra 1939. Ucitelské akadémie boli štátne a neštátne. Školské
reformy zasiahli i gymnázia zo všetkých typov sa vytvorila tzv. jednotná stredná škola
s názvom gymnázium. V tomto období zaznamenali výrazné zmeny vysoké školy. V
Slovenskej univerzite v Bratislave sa zriadili nové fakulty ako napr.: telovýchovná,
prirodovedecká fakulta. Boli založené Vysoká škola technická a Vysoká škola obchodná
v Bratislave.
Pocas Slovenského národného povstania Slovenská národná rada prijala dna
6. septembra 1944 nariadenie o poštátnení školstva na Slovensku. Ním sa všetky
školy, pocnúc materskými a k niciac vysokými, stali štátnymi inštitúciami.
Po 2. svetovej vojne sa opät obnovila Ceskoslovenská republika. Povojnové obdobie
charakterizoval zápas o likvidáciu tažkých dôsledkov vojny a kladenie nových základov
politického života. Politický zápas o charakter republiky sa prejavil aj v nejednotnom
názore na školský systém a na štátnu školu. Súcasne s bojom o charakter školy
hlavným problémom školskej správy bolo obnovenie vyucovania na všetkých typoch
škôl.
Spory o charakter školskej sústavy ukoncil nástup komunistickej moci vo februári
1948, ktorý priniesol program jednotnej nediferencovanej školy a tiež množstvo
obsahových a ideologických zmien v duchu vtedajšej ideológie. Základom školskej
sústavy sa stala jednotná štátna škola. Školská reforma v roku 1948 ustanovila
devätrocnú povinnú školskú dochádzku, v roku 1953 sa skrátila na osem rokov a v
roku 1960 zase predlžila na devät rokov. Princíp jednotnej školy sa zachovával až do
roku 1990, ako školy s minimom volitelných predmetov, centralisticky riadenej štátom.
V roku 1976 bol vyhlásený program povinnej desatrocnej školskej dochádzky s
osemrocnou základnou školou a na nu naväzujúcou sietou stredných odborných ucilíšt,
stredných odborných škôl a gymnázií. Legislatívne ho zabezpecoval Zákon c. 29/1984 o
sústave základných a stredných škôl. Byrokratické riadenie škôl, ktoré ku každej
inovácií vyžadovalo súhlas ministerstva znížilo tvorivost škôl a ucitelov.
Odborné vzdelanie preniklo do všetkých druhov stredných škôl i gymnázia. Hoci to
viedlo k úsporám na abiturienskych kurzoch, zároven to znížilo úroven objemu
vzdelanosti.
Zmeny v našej spolocnosti po roku 1989 sa odrazili aj v oblasti školstva v zmene
štruktúry školského systému a postupnou inováciou obsahu vzdelania a
výchovno-vzdelávacieho procesu. Systém základných a stredných škôl bol novelizovaný
v roku 1990 Zákonom c.171/1990 Zb. Zákon je novelizovaný v týchto oblastiach:
- základná škola sa predlžuje na 9- rocnú,
- upravuje sa zriadovanie, financné a materiálne zabezpecenie stredných odborných
ucilíšt a stredísk pracovného vyucovania,
- na školách sa nepovoluje cinnost politických strán a politických hnutí,
- umožnuje sa zriadovat súkromné a cirkevné školy,
- upravuje sa dlžka štúdia na niektorých stredných školách,
- upravujú sa názvy niektorých typov škôl.
Sústavu základných a stredných škôl tvorí:
Základná škola
Má devät rocníkov, pripravuje žiaka na dalšie štúdium a prax. Navštevujú ju žiaci
najdlhšie do splnenia školskej dochádzky. Prvý až štvrtý rocník tvoria prvý stupen ZŠ a
piaty až deviaty tvoria druhý stupen ZŠ.
Základná umelecká škola
Poskytuje základy vzdelania v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na
štúdium na stredných školách umeleckého zamerania, na konzervatória a pre odborné
štúdium na vysokých školách s umeleckých zameraním.
Gymnázium
je všeobecno-vzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje
predovšetkým pre štúdium na vysokých školách. Tiež pripravuje i pre výkon niektorých
cinností v správe, kultúre a v dalších oblastiach. Má najmenej štyri a najviac osem
rocníkov. Štúdium je ukoncené maturitnou skúškou.
Stredné odborné školy
Poskytujú stredné odborné vzdelanie alebo úplne stredné odborné vzdelanie.
Pripravujú predovšetkým na výkon povolania v cinnosti v národnom hospodárstve,
správe, kultúre a v ostatných oblastiach života. Pripravujú aj na štúdium na vysokej
škole. Štúdium trvá spravidla štyri roky a koncí maturitou skúškou. Konzervatórium
Je špecifický typ strednej odbornej školy, ktorá pripravuje pre tieto odbory : spev,
tanec, dramatické umenie. Pripravuje i pre štúdium na vysokej škole. Spravidla ma
šest rocníkov, v odbore tanec osem rocníkov a ukoncuje sa absolutóriom.
Stredné odborné ucilištia
Pripravujú na výkon robotníckych povolaní a odborných cinností. Štúdium trvá
spravidla tri roky a ukoncené je záverecnou skúškou.
V štvorrocnom štúdiu sa v študijných odboroch pripravuje na výkon niektorých
nárocných robotníckych povolaní a niektorých technicko-hospodárskych cinností
prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukoncuje maturitnou skúškou. SOU
zabezpecujú teoretické vyucovanie, praktické vyucovanie a výchovu mimo vyucovania.
Stredisko praktického vyucovania
Zabezpecuje praktické vyucovanie a výchovu mimo vyucovania pre žiakov, ktorým
stredné odborné ucilište zabezpecuje len teoretické vyucovanie.
Špeciálne školy
Poskytujú prostredníctvom osobitných výchovných a vyucovacích metód, prostriedkov
a foriem výchovu a vzdelávanie žiakov mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnutých,
žiakov s chybami reci, s viacerými chybami, tažko vychovávatelných, chorých a
oslabených a pripravujú ich na zaclenenie do pracovného procesu a života spolocnosti.
Vysoké školy
Sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké samosprávne inštitúcie, ktorých
zriadovanie a cinnost je legislatívne upravená Zákonom c. 172/1990 Zb. o vysokých
školách. Základnou úlohou vysokých škôl je poskytovat vysokoškolské vzdelávanie na
základe tvorivého vedeckého bádania a tvorivej umeleckej cinnosti. Majú výhradné
právo poskytovat vysokoškolské vzdelanie a udelovat akademické tituly absolventom
vysokoškolského štúdia. Môžu uskutocnovat celoživotné vzdelávanie. Na Slovensku
jestvujú univerzitné typy vysokých škôl /Univerzita Komenského v Bratislave.../, typy
technických univerzít /Technická univerzita v Košiciach.../, samostatné vysoké školy
/Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline.../. Riadne vysokoškolské štúdium trvá 4 – 6
rokov a ukoncuje sa štátnou skúškou, ktorá je tiež predpokladom na získanie
akademického titulu /Mgr., Ing., MUDr.,.../.
Školský systém predstavuje hlavný clánok našej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorej
rovnocennou súcastou sú i školské zariadenia.
Pôsobnost školských zariadení je orientovaná najmä na oblast výchovy, záujmového
vzdelávania, ochranu detí pred sociálno-patologickými vplyvmi, na prevenciu
delikventného vývinu detí a na vytvorenie optimálnych podmienok zdravého vývinu detí
a mládeže.
Škola mala i má významné miesto pri formovaní spolocenského života. Pripravuje
budúcich odborníkov vo všetkých oblastiach života. Preto význam škôl je casto
rozsiahlejší ako si uvedomujeme o com svedcí aj známy výrok, že škola je dielnou
ludskosti.
Použitá literatúra
P. Masarik a kol., Všeobecká pedagogika, Vysoká škola pedagogická /skriptum/,1994
M. Brtková, Kapitoly z dejín pedagógov, Univerzita Komenského Bratislava /skriptum/,
1995.