Vývoj predpokladov
2Vývoj predpokladov
Plánovanie je v princípe zamerané na budúcnosť. Aby mohli byť plány reálne a realizovateľné, musia byť stanovené s ohľadom na predpokladaný vývoj v rozhodujúcich oblastiach. Musí sa predíkovať budúci vývoj na trhu, cenové pohyby, globalizačné trendy a ich dopady, demografický a personálny vývoj, a ďalšie trendy. Vzhľadom k tomu, že obraz budúceho vývoja je značne zložitý, berú sa z praktických dôvodov v úvahu len rozhodujúce faktory. Pre správne stanovenie budúcich predpokladov je potrebné aplikovať metódy prognozovania.
4.3Prognózovanie (Predvídanie)
Prognózovanie (Predvídanie) je ďalšia technika, ich prostredníctvom môžu manažéri posudzovať vonkajšie prostredie. Je to dôležitá súčasť plánovania a manažéri potrebujú prognózy, ktoré im pomôžu efektívne a včas predvídať budúce udalosti. Základ predvídania tvorí monitorovane vonkajšieho prostredia a v podstate každý komponent všeobecného i špecifického prostredia organizácie môže byť prognózovaný. Pozrime sa ako to manažéri robia a ako sú ich predvídania efektívne.
Techniky predvídania môžeme rozdeliť do 2 kategórií:
Kvantitatívne prognózovanie sa používa pri spracovaní údajov z minulosti a pre prognózovanie budúcnosti súbor matematických pravidiel.
Kvantitatívne prognózovanie je založené na úsudkoch, názoroch informovaných odborníkov o budúcich výstupoch. Kvalitatívne techniky sú vhodné vtedy, keď sú presné údaje ťažko dostupné alebo nedostupné.
Efektívnosť prognózovania. Cieľom prognózovania je poskytnúť manažérom informácie, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní. Techniky prognózovania prinášajú presné výsledky, pokiaľ sa prostredie rýchlo nemení. Ale čím je prostredie dynamickejšie, tým pravdepodobnejšie budú manažéri prognózovať neefektívne. Prognózovanie tiež bude neefektívne pokiaľ pôjde o situácie ako napríklad recesia, výnimočné udalosti. Pretože názor na prognózovanie nie je jednoznačný sú spôsoby ako jeho efektívnosť zvýšiť. Používajú jednoduché metódy, majú často lepšie výsledky ako komplexné metódy.
4.4Určovanie alternatívnych postupov
V praxi obvykle každý stanovený cieľ môže byť dosiahnutý rôznymi postupmi. Obvykle potenciálne možných postupov býva veľmi veľa. Preto problémom nie je hľadanie možných postupov (alternatív) ale ich racionálna selekcia na tie postupy , ktoré dávajú šancu na dosiahnutie cieľa. Súčasne s prezentáciou možnej alterativy je potrebné vyšpecifikovať aj všetky finančné technológické, marketingové a realizačné aspekty a rizika s ňou spojené.
4.5Výber optimálnej alternatiy.
Výber optimálnej alternativy sa uskutočňuje s ohľadom na cieľ, pre ktorý sa plán zostavuje. Pritom je treba vziať v úvahu všetky limitujúce kritéria ktoré sú spojené s jednotlivými alternativami. Pri tomto procese sa vhodne uplatňujú metódy operačného výskumu a operačnej analýzy. Výsledkom tohto kroku je rozhodnutie o výbere a formulácia plánu.
4.6Formulovanie odvodených plánov
Odvodené plány sa formulujú na podporu hlavného planú a to buď jeho rozpisom na organizačné jednotky , alebo detailizáciou jeho jednotlivých časti.
4.7Zabezpečenie plánu rozpočtom.
Ani najlepší plán nemôže byť úspešný pokiaľ pre jeho realizáciu nie sú zabezečené odpovedajúce zdroje. Z tohto dôvodu každá aktivita plánu musí byť podložená rozpočtovými zdrojmi
5. Súčasné problémy plánovania