Vývoj a budúce trendy v podnikovej komunikácii

Vývoj a budúce trendy v podnikovej komunikácii

V Anglicku bola v decembri 2005 oslovená skupina expertov v oblasti podnikania, aby sa vyjadrili k tomu, aké zmeny a aký vývoj očakávané v oblasti podnikovej komunikácie (Future trends in corporate communication, 2005).
John G. Demons, komunikačný víceprezident Raytheon Technical Services Co., hovorí o získaní prísľubu (záväzku) manažmentu. Uvádza príklad bankrotujúceho podniku, ktorý vyrába prácne produkty, pričom musí znížiť mzdy pracovníkom, aby mohol prežiť. Ak je takéto rozhodnutie prijaté ako samozrejmosť, ohrození pracovníci sa s tým budú len ťažko vyrovnávať a môže to mať neblahé následky na celkovú výkonnosť podniku. Preto ak je potrebné prejsť k takémuto rozhodnutiu, manažment musí vysvetliť situáciu zamestnancom, lebo sú súčasťou organizácie. Ľudská prezentácia, objasnenie empatickým vodcom a efektívna komunikácia tvárou v tvár je podstatná, ak nemáme žiadnu inú nádej na vzrast produktivity a predstavu tvorby reálnych opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti. Takouto komunikáciou si manažment utuží väzby so svojimi pracovníkmi a svojim prísľubom ich dokáže, aj prijatím nepríjemných rozhodnutí, naďalej motivovať. Priame rozhodnutie – obetovať zamestnancov bez hľadania iných ciest a riešení ich beznádejne zmení. Zlomí ich, alebo odídu z organizácie.
Stephen Windsor – Lewis, riaditeľ pre zamestnanecký rozvoj a komunikáciu v BAE Systems (UK), poukazuje na komunikačnú prípravu na krízy. Očakáva v priebehu nasledujúcich desiatich rokov radikálne zmeny vo všetkých oblastiach – podnikateľskej, sociálnej, politickej, ekonomickej i ľudskej. Prostriedkom vysporiadania sa s týmito zmenami bude práve komunikácia so zmenami postihnutými zamestnancami. Lewis má týmto na mysli stúpajúcu dôležitosť komunikácie v riadení krízových situácií. Jej úlohou bude zabezpečiť organizáciu, zamestnancov, klientov a zákazníkov nástrojmi a mechanizmami pre minimalizáciu zmätku a chaosu a nulové straty na životoch. Nutné je pripraviť sa tak na krízy spôsobené únikom informácií, ako aj na tragické incidenty, až po prírodné ohrozenia a bioterorizmus. Preto by si mala organizácia pre podobné situácie zostaviť krízový komunikačný plán, zostaviť tím krízového manažmentu, vyskúšať ho a byť pripravený plán kedykoľvek zrealizovať. Lewis tvrdí, že komunikační pracovníci, ktorí majú zručnosti zostavovať a implementovať podobné plány a „ostanú chladní pred ohňom“ budú žiadaní.
Ďalšiu tendenciu popisuje prezident Likely Communication Strategies Ltd. (v Kanade) – Fraser Likely. Komunikáciu, jej spôsoby a prostriedky v organizácii bude nutné väčšmi prispôsobovať demografii zamestnancov, pretože tá výrazne vplýva na individuálne predispozície smerujúce k informačnej absorbcii. Tak ako sa vyvíja sociálny život, vyvíja sa aj pracovný. Dychtiví noví zamestnanci vyhľadávajú zážitky, usilujú sa rozvíjať, hľadajú zmenu a rôznorodosť, ale určite nie stratu času v pracovnom kolobehu. Asi tak v tridsiatke zisťujú čo v skutočnosti očakávajú od svojej kariéry. Snažia sa o povýšenie, trávia viac času prácou a zberajú skúsenosti. V sociálnom živote sa im viac páči život založený na sociálnych vzoroch a často dosahujú prvé uspokojenie so zamestnaním. Keď pochopíme tieto zmeny a spojíme to, čo chceme povedať, komu a kedy môžeme zlepšiť prijímanie informácií a komunikačnú efektívnosť. Takže odporúčaním do budúca je poznať viac svoje publikum a týmito poznatkami determinovať metódy a spôsoby svojej komunikácie.