Výskum kozmu

Výskum kozmu
CLOVEK SKÚMA VESMÍR
Ci sa mladí rojkovia neotácali na nocnú oblohu a nepredstavovali si, že cestujú k tým
vzdialeným blíkajúcim hviezdam? Je to ludský osud, napísal ruský raketový vedec
Konstantin Ciolkovskij (1857-1935), ,,položit nohu na pôdu asteroidu, nabrat rukou
horninu z Mesiaca..." Ciolovskij urobil viac, a neostal iba pri snoch. Jeho nové
myšlienky obsahovali aj návrh, že rakety by mali mat stupne tak, aby mohla palivova
nádrž po spotrebovaní paliva odvrhnutá prec - co je pri súcasných kozmických letoch
nevyhnutné.
Hoci sny o hviezdach nútili vedcov zaoberat sa amatérsky raketovou technikou,
najviac vedu dopredu posunula vojna a politika. Pocas 2. svetovej vojny obe strany
sútažili vo vývoji rakiet, ktoré by mohli prepravovat zbrane. Neskôr sa USA a ZSSR
dostali do niecoho, co sa nazývalo ,,kozmické preteky", ked sa obe mocnosti usilovali
dosiahnut najvyšší ciel: kozmos. V roku 1957 to boli Sovieti, ktorí prví dostali objekt do
lozmu, ked vypustili umelú družicu Sputnik 1 - jeho meno znamená v ruštine
spolocník. Intenzívne sútaženie urýchlilo tempo pokroku. Už o 12 rokov neskôr sa dvaja
Americania prechádzali - alebo presnejšie, poskakovali! - po Mesiaci. Clovek zacal
výskum vesmíru.
Ludia dlho snívali o lietaní vo vzduchu a o cestách k hviezdam. Leonardo da Vinci
(1452-1519), slávny taliansky renesancný maliar a vynálezca, bol jedným z takýchto
rojkov. Skúmal let vtákov a 25 rokov pracoval na vývoji stroja, pomocou ktorého by
ludia lietali ako vtáci. Ale ani génius ako Leonardo da Vinci to nedokázal. Neskôr sa
inžinieri viac sústredili na vynález z Leonardovho zápisníka. Obrovská vrtula podobná
skrutke, nazývaná špirálová skrutka, pracuje na tom istom princípeako súcasná
helikoptéra. Dnešných citatelov jeho poznámok prekvapuje aj skutocnost, že Leonardo
píše všetko obrátene! Slová na strane nasledujú sprava dolava a písmená sú obrátené.
Zaciatok kozmického veku:
Malá, ale tažká prvá umelá družica, Sputnik 1, mala priemer sotva 59 cm, ale
hmotnost 83 kg. Na takého malého ,,cvrcka" to vyvolalo pomerne silný rozruch pri
zrode kozmickej sútaže medzi USA a jeho rivalom Sovietským zväzom, ktorá nakoniec
doviedla ludí do kozmu a k mnohým technológiam kozmického veku používaným na
Zemi v súcastnosti. Kde je Sputnik dnes? Pristál na hladine oceánu a potopil sa tri
mesiace potom, co sa zapísal do histórie.
Sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin bol prvý muž - a prvý clovek - ktorá sa dostal do
vesmíru.
Za 108 minút obletel Zem v kozmickej lodi Vostok 1 dna 12. apríla 1961. Potom sa
zapol brzdiaci motor, ktorý ho nasmeroval spät na Zem. Ked dosiahol v atmosfére
požadovanú výšku, katapultoval sa z kozmickej lode a padákom sa dostal na povrch.
Dva roky po prvom kozmonautovi poslali Sovieti do kozmu ženu. Valentina
Tereškovová strávila v kozme tri dni, kým sa nevrátila do atmosféry Zeme a nepristala
pomocou padáka. Kozmonautka spôsobila pozemskej službe pár tažkých chvíl, ked si
pocas rádiového spojenia pospala!
NASA plánoval prvé pristátie na Mesiaci na 4. júla. Malé technické poruchy však
spomalili postup prác a bolo to až 20. júla 1969, ked sa Neil Armstrong a Buzz Aldrin
stali prvými ludmi, ktorí chodili po mesacnom povrchu. Ludia prilepený pri svojich
televízoroch napäto sledovali, ked Armstrong spravil prvý historický krok a vyriekol
slová: ,,Je to malý krôcik pre cloveka, ale obrovský skok pre celé ludstvo."
POBYT V KOZME
Od roku 1971 sa celý rad ruských kozmonautov a amerických astronautov zameral
na pobyt vo vesmíre. Museli si navyknút na stiesnené kabíny, vytlácanie potravy z túb,
málo súkromia, samotu a na to, co vyzerá ako sústavne a panovacné riadenie zo
Zeme. Je nádej, že ich skúsenosti umožnia jedného dna ludom navštívit iné svety.
Ich útrapy neboli zbytocné. Problémy sa prekonali jeden po druhom. Kozmické
stanice sú pohodlnejšie, takže posádka sa lepšie vyspí. Potrava je chutnejšia, co
pomáha astronautom prekonat nebezpecnú stratu chuti do jedla. Kabínky poskytujú
súkromie. Rozpis pracovnej cinnosti dovoluje aj sa trocha natiahnut. Nárocným
cvicením sa bojuje proti ochabovaniu svalov a rednutiu kostí, ktoré sa objavuje pri
nulovej gravitácii.
Po technickej stránke inžinieri vylepšujú na palube recykláciu kyslíka a vody, aby
kozmické stanice - a budúci vesmírni cestujúci - boli sebestacnejší.
Aký je život na Mire?
Ruská stanica Mir, vypustená v roku 1986 (dnes už neexistujúca), bola schpná mat
dlhodobo na palube troch kozmonautov a prijat dalších, najviac troch, navštevníkov vo
velmi úzkych kabínkach. Kozmonauti väcšinou pracujú v prednej velitelskej sekcii a
jedia i cvicia v strednej casti. Zvukotesné steny oddelujú dve súkromné kabínky -
každá z nich nie väcšia ako malá telefónna búdka - zarucuje posádke dobrý spánok.
Mimo stanice sú slnecné panely, zásobujúce kozmickú stanicu elktrickou enrgiou, a 6
spojovacích otvorov, umožnujúcich pripojenie dalších kozmických lodí.
Coskoro sa na obežnú dráhu Zeme dostane Medzinárodná kozmická stanica ISS ako
spolocný projekt USA, Ruska, Európskej kozmickej agentúry, Japonska a niekolkých
štátov (budovanie ISS sa zacalo už v júni 1999). Sedem astronautov v nej bude mat
svoj priestor, ktorý sa objemom rovná dvom kabínam v prúdových lietadlách. Mimo
základnej casti je stanica velká ako 14 tenisových kurtov - pre jej velkost sa musí
vyniest do kozmu po castiach a až tam sa poskladá. Astronautom potrvá najmenej
800c hodín, kým poskladajú toto monštrum.
Ked ráno vyplávate z postele, použijete odsávacie toaletné zariadenie a budete
nahánat poletujúce kvapôcky unikajúce z pomarancového džúsu, poznáte, že už nie ste
doma na Zemi. Beztiažový stav ako dôsledok nulovej gravitácie je vážna zmena, na
ktorú si musia astronauti zvyknút. Môže to byt zábavné, a môžete si na to zvyknút, ale
nakoniec to ide na nervy, ako tvrdia tí, ktorí si to vyskúšali dlhšie.
NÁVŠTEVA INÝCH SVETOV
V televíznom seriály Star Trek sa vesmírny pasažieri prehánajú priestorom pomocou
niecoho, co nazývajú ,,zvlnená rýchlost", co je rýchlost väcšia než rýchlost svetla.
Nateraz nie je možné cestovat rýchlejšie ako sa šíri svetlo, ktoré prejde približne 300
000km za sekundu. Kto ale vie, co presne prinesie budúcnost?
Vzhladom na obrovské vzdialenosti medzi vesmírnymi objektami, ak chceme vážne
uvažovat o cestách v kozme, budeme musiet vyvinút spôsoby, ktoré by nás
prepravovali co najrýchlekšie. Tiež sa musíme stat sebastacnejšími, pretože nemôžeme
so sebou zobrat mnoho potravy a vody.
Iba cesta k susednému Marsu by trvala 8 až 9 mesiacov. Znací to potrebu množstva
jedál, vody na pitie, a na umývanie ani nespomíname. A kde by ste uložili všetok odpad
zozbieraný na toaletách? Vedci sa upriamujú na vývoj sebastacných systémov
životného prostredia pre cstovanie v kozme. Všetko by malo byt recyklované, vrátane
ludských odpadov a vydýchaného oxidu uhlicitého.
Základna na Mesiaci - nie je to úplne rajská záhrada v trópoch, o ktorej sníva vela
ludí, ale je to námet na sny. Tento návrh NASA predstavuje nafukovaciu gulu, v ktorej
môže žit až tucet clenov posádky. Je spojená s dalšou nafukovaciou stavbou, ktorá
slúži ako pristávacie zariadenie. Astronauti, ktorí pristanú na Mesiaci, by sa tu mohli
vysadit a prejst do obývacej sféry. Na co by sa mohli kolónie využit? Pravdepodobne aj
na tažbu mesacných surovín, alebo ako štartovacie miesto pre misie do vzdialenejšieho
vesmíru.
Prvá kolónia na cudzom svete: Mars
Ked niekedy v budúcom storocí vystúpite zo svojej kozmickej lode na cervený
martanský piesok, musíte byt pripravený na nárocné podmienky.
Musíte celit nízkej teplote až -123 stupnov Celzia, smrtiacemu žiareniu a strašným
prachovým búrkam. Musíte so sebou doniest všetko potrebné na vybudovanie
základne, vrátane technologického zariadenia na recykláciu kyslíka, oxidu uhlicitého,
vody a tuhého odpadu. Rýchlo postavte skleníky na pestovanie cerstvej zeleniny a
ovocia - prepycha aj pre najvyberavejšie deti, ktorý bude nevyhnutný po kozmickom
lete trvajúcom dlhé mesiace. A pretože nemôžeteso sebou brat zo Zeme množstvo
tžkého stavebného materiálu, musíte si útulok urobit z toho, co máte. Prevrátené kryty
pristávacich modulov sa môžu premenit na obývacie jednotky, kliniku a laboratórium.