Vypracované otázky – SSER

Vypracované otázky – SSER


1.Charakterizujte zmeny štruktúry zamestnanosti v štátoch A,B,C porovnanie so SR , východisko pre stratégiu sociálno-ekonomického rozvoja :



2. Základné oblasti prorastovej hospodárskej politiky v stratégii sociálno-ekonomického rozvoja :


Dosiahnutie dynamického ekonomického rastu v budúcnosti má nádej sa presadiť v prípade, ak rámec a tvar hospodárskej politiky budú mať prorastovú orientáciu. O ich rámcové vymedzenie sa pokúšajú renomované inštitúcie, ako je Harvardský inštitút pre medzinárodný rozvoj, či Svetová banka. Vychádza sa pritom so skúseností krajín s rýchlym ekonomickým rozvojom.

Vymedzené boli tri kľúčové oblasti úspešnej prorastovej politiky:
1. vyššia miera úspor;
2. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s nulovým, či malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora, vrátane zahraničného obchodu a investícií;
3. obozretná fiškálna a monetárna politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu, nulovým, či nízkym deficitom štátneho rozpočtu, nízkou daňovou kvótou a nie veľmi veľkým rozsahom sociálnych transferov.
Ekonomický rast priradený k vyššie uvedeným predpokladom je odhadovaný vo výške 5 % ročne s dosiahnutím 75 % úrovne krajín EÚ za 20 rokov.

3. Charakterizujte zmeny nákladových a cenových kalkulácii v roku 1973 pre
formovanie stratégie sociálno-ekonomického rozvoja :

Rok 1973 považujeme za rok, kedy dochádza k zmene cenových a nákladových kalkulácií, ktoré v podstate určujú na dlhšiu dobu podmienky reprodukčného procesu.) Toto obdobie uplynulých 25 – 30 rokov sa vyznačuje akceleráciou vedecko-technického pokroku, ako aj komplexným uplatňovaním a stálym zdokonaľovaním progresívnych technológií, hlavne pokiaľ ide o mikroelektroniku, laserovú techniku, biotechnológie a pod. K sprievodným javom patrí tiež osvojovanie nových výrob, modernizácia a rast efektívnosti – výrobnej výkonnosti používanej techniky, rozširovanie možností výberu rôznych technicko-technologických systémov, ich obohacovanie o programovateľnosť pružných úprav vykonávaných operácií, a to podľa odbytových možností tej či onej produkcie. Táto etapa od roku 1973 vytvára stav trvalej reorganizácie produkčných, technických, technologických i spotrebných štruktúr, ako aj dynamickej prestavby medzinárodných tokov tovarov, služieb, informácií a kapitálu. Spoločnými znakmi nových javov a tendencií je predovšetkým uplatňovanie technologických postupov spojených s odľahčovaním výroby od klasických surovín vrátane zmenšovania objemu (tzv. miniaturizácia) a posilňovanie intelektuálneho komponentu na úkor hmotnosti zabudovania prvkov umelej inteligencie (tzv. sofistikácia). Toto všetko sa prejavuje tak v prenášaní váhy jednotlivých sektorov od primárneho cez sekundárny k terciálnemu, ale predovšetkým v tesnejšom prepojení služieb, predovšetkým vývojových a poradenských, spojených s najrôznejšími výrobnými činnosťami. Tento prechod k intenzívnemu typu rozvoja spôsobuje, že stále zmeny v národohospodárskych proporciách a nestabilita ekonomických procesov sa stávajú pravidlom. V tejto súvislosti sa do úzadia posúvajú vplyvy tradičných faktorov zapojenia sa domedzinárodnej deľby práce, ako aj vzostup významu efektívnosti využívania zdrojov, ako aj schopnosť držať krok s vedecko-technickým pokrokom a účinne aplikovať moderné technológie.

4. Charakterizujte neoklasické modely – hypotézy pre formovanie stratégie sociálno-ekonomického rozvoja :

Základy modernej teórie rastu boli teda položené v 50-tych rokoch 20. storočia R. Solowom (1956) a T. Swanom (1956). Výsledkom ich práce bol model, ktorý je dnes označovaný väčšinou za neoklasický model alebo Solowov model a ktorý sa stal základným rámcom pre analýzu ekonomického rastu na dlhé desaťročia.

Neoklasické modely odvodili nasledovné hypotézy o ekonomickom raste:
1. V dlhodobom období sa ekonomika priblíži k stabilnému stavu bez ohľadu na počiatočné podmienky. Keď sa kapitálová zásoba rozširuje, rast reálneho dôchodku na osobu sa vplyvom klesajúcich výnosov spomaľuje a nakoniec sa môže úplne zastaviť.
2. Na ceste k stabilnému stavu by chudobnejšie krajiny mali rásť rýchlejšie ako krajiny bohatšie. Vysvetlenie opäť spočíva v klesajúcich výnosoch: chudobné krajiny začínajú s nižšou kapitálovou zásobou, a preto z každej investície realizujú relatívne vyšší výnos.
3. Úroveň dôchodku na osobu v stabilnom stave závisí namiere úspor a populačnom raste. Čím vyššia je miera úspor, tým vyššia je úroveň dôchodku na osobu v stabilnom stave, zatiaľ čím vyšší je populačný rast, tým nižšia je úroveň dôchodku na osobu v stabilnom stave.
4. Tempo rastu dôchodku na osobu v stabilnom stave závisí iba na tempe technického pokroku, t.j. nezávisí na miere úspor a populačnom raste. Technický pokrok je jediným faktorom, ktorý môže zaisťovať rast reálneho dôchodku na osobu v stabilnom stave. Tento faktor však neoklasický model nevysvetľuje, t.j. poažuje ho za exogénny.
5. Kapitálová zásoba v stabilnom stave rastie rovnakým tempom ako dôchodok, pomer kapitál/dôchodok je teda konštantný.
6. Hraničný produkt kapitálu je v stabilnom stave konštantný, zatiaľ čo hraničný produkt práce rastie tempom technického pokroku.
Väčším problémom neoklasického modelu je to, že jeho závery nie sú v mnohom potvrdzované empíriou. V priebehu 80-tych rokov začali byť závery neoklasického modelu testované s použitím nových relatívne dlhých časových radov údajov z vyspelých i rozvojových ekonomík. Ekonómovia narazili na tri základné problémy: medzinárodné rozdiely v životnej úrovni, konvergencia ekonomík a výnosy kapitálu v jednotlivých ekonomikách.


5.Základné dlhodobé tendencie sociálno-ekonomického rozvoja vo svete :



1. Pretrvávanie vysokej demografickej dynamiky vo svete pri pokračujúcom prehlbovaní demografickej nerovnováhy a migračných tokov medzi Severom a Juhom.

2. Pokračujúce zhoršovanie prírodného prostredia. Ide vskutku o globálny problém, ktorého zložitosť spočíva nielen v ťažkostiach medzinárodného zvládnutia tejto problematiky, vzhľadom k odlišným záujmom jednotlivých skupín krajín, ale najmä v tom, že dosiaľ nie sú implikácie ani známych ohrození zmapované, niektoré sú stále prameňom vedeckých polemík (ide o otázku závažnosti a trvácnosti zmenšovania ozónovej vsrtvy Zeme, dopady a príčiny skleníkového efektu a klimatických zmien vôbec a ďalšie), pričom vznikajú mnohé ďalšie ohrozenia – nedostatok pitnej vody pre zásobovanie megapolisov

3. Pretrvávanie labilného a turbulentného mediznárodného prostredia

4. Pomalý, nepravidelný, nerovnomerný a interdependentný hospodársky rast, ktorý bude pokračovaním doterajších trendov. Neuvažuje sa teda s tým, že by ekonomický rast mohol získať v strednodobej perspektíve trvácnejší, zásadne dynamickejší charakter.

5. Nástup nových technológií, ktorý bude viesť k nevyhnutnej reštrukturalizácii a k novým konkurenčným stretom. Toto očakávanie sa odvíja od značných výdavkov na výskum koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov

6. Rozvoj konkurencie na globálnej celosvetovej úrovni.

7. Pokračujúca terciarizácia ekonomiky

8. Kríza sociálneho štátu v podstate vo všetkých vyspelých krajinách, ktorá súvisí s narastaním sociálnych výdavkov v dôsledku starnutia obyvateľstva, znižujúcich sa demografických prírastkov a vysokou mierou nezamestnanosti.


7. Dynamika technických a technologických cyklov a ich sociálno-ekonomické dôsledky:

Rozvoj vedecko-výskumného potenciálu a formovanie jeho štruktúry v období vznikajúcej tzv. novej ekonomiky je nutnou podmienkou reprodukčného procesu.


Teória technického skoku, prevzatá od R. Fostera, je založená na teórii diskontinuity a inovácie, a prakticky znamená, že každý ekonomický proces po dosiahnutí svojho vrcholu (saturačnej úrovne) sa morálne opotrebováva a je substituovaný – inovovaný novým. Z toho vyplýva, že logistické krivky nástupu a ústupu technológií (v 3 zložkách) zabezpečujú technický skok, tak ako je to znázornené na obrázku 5-1.
Obrázok č. 5.1

Možno teda konštatovať, že každá substitúcia (inovácia) je každá substitúcia (inovácia) je v určitom logickom substitučnom vzťahu voči prítomným, reálne existujúcim vývojovým formám ekonomického procesu. Práve poznanie hlbších substitučných procesov umožňuje posun do simulovanej budúcnosti. Postupy logistických kriviek nástupu a ústupu technológií potvrdzujú tzv. dlhodobé cykly, resp. dlhé vlny.

Východiskom tejto etapy je predovšetkým rozvoj 5 vedúcich vedných disciplín:
- fyziky (fyzika pevných látok, jadra, elementárnych častíc),
- biológie (molekulárne základy života, dedičnosť),
- chémie (aktívne katalyzátory, hĺbková analýza a syntéza pomocou najmodernejších metód),
- kybernetiky (matematická forma1izácia zákona riadenia, softwarový priemysel),
- kozmológie (poznávanie zákona kozmického priestoru a prostriedkov na manévrovanie v ňom).
Z hľadiska rozvoja fyziky sa v prognózach objavujú najčastejšie úvahy o rozvoji nových druhov energie, hlavne energie jadrového žiarenia, využitie slnečnej energie.
V oblasti chémie sa v prognózach objavujú predstavy o zmenách v surovinovej základni a o ďalšom odklone od prirodzených surovín biologického pôvodu a surovinách syntetických. Presadzuje sa chémia umelých hmôt - vytváranie nových látok pomocou zmien v stavbe reťazových molekúl polymérov.
K najdôležitejším praktickým vymoženostiam v hospodársky vyspelých štátoch patrí výroba umelých a syntetických materiálov s dopredu stanovenými vlastnosťami, fyzikálno-chemické metódy spracovania materiálov (metódy laserová, ultrazvuková, radiačná, kriogenná a pod.), automatizácia (robotizácia, pružné výrobné systémy a pod.).
Tieto inovácie udávajú nielen objavenie princípu, prognózovaný rok ekonomickej realizácie, ako aj predpokladanú dobu bežného (hromadného) využívania. Ide v podstate o prehľad tzv. totálnych inovácií, ktoré zásadným spôsobom menia:
- spôsob uspokojovania potrieb,
- technologický spôsob výroby,
- používanie nových druhov materiálov.


Realizácia naznačených smerov vedecko-technického pokroku, jeho dynamiku a ekonomické dopady ovplyvňuje celý rad faktorov.
Medzi najdôležitejšie patria:

1. rozvoj vedy
2. existencia proinovačného prostredia
3. rozsah investičnej činnosti
4. rozvoj vonkajších ekonomických vzťahov.


7. Charakterizujte časový harmonogram hlavných reforiem a politík 1999-2002



8. Zložky technológie a technickej inovácie :

Ak vychádzame z definície technológie ako historicky podmiene-ného spôsobu fungovania hmotných prostriedkov, procesov ich ovládania, ako aj celkovej organizácie podnikateľských aktivít, potom sa technológia skladá z troch zložiek a to:

1. hardware – súbor hmotných prostriedkov, totožný s pojmom hmotnej techniky,
2. software – metódy a spôsoby využívania hardwaru, alebo návod na jeho účelné použitie.
3. orgware – organizácia prác so zámerom plného využitia výkonnosti hradwaru a softwaru v rámci platných právnych noriem, stimulácie a motivácie.


9. Proces formovania stratégie sociálno-ekonomického rozvoja – 4 faktory

Vlastný proces formovania strategických cieľov je vlastne obsahom strategického riadenia. Ak majú strategické ciele vytvárať základ pre program podnikateľskej aktivity rôznych heterogénnych hospodárskych subjektov a následne sa oni majú realizovať, musia byť formované na širokom demokratickom základe. Strategické ciele by mali konkretizovať národohospodársku politiku formou indikovania určitých cieľových stavov, ktoré sa chcú dosiahnuť.

v publikácii N. Gregory Mankiw: Zásady ekonomie, Grada Publishing, Praha 1999 na str. 507 autor uvádza štyri faktory hospodárskeho rastu:

• fyzický kapitál,
• ľudský kapitál,
• prírodné zdroje a
• technologická vyspelosť.

Alternatíva

- ľudské zdroje – ponuka práce , vzdelanostná úroveň , schopnosť motivácie
- prírodné zdroje – pôda , nerastn. bohatstvo , vodné zdroje ,lesy
- kapitál hmotný – produkovaný ekonomikou , ekonomickým systémom
tvorba kapitálu je závislá na pomere Spotreby a úspor
Spoločenská infraštruktúra kapitálu – dialnice , telek. – schopná prinášať ext úspory
- nízka miera zadlženosti SR


10. Miesto a funkcia geostratégie v medzinárodných ekonomických vzťahoch

Z. Brzezinski vo svojej publikácii „Veľká šachovnice“, definuje geostratégiu ako strategicky riadené naplňovanie geopolitických záujmov.

Stručne povedané, Amerika uplatňuje absolútnu prevahu v štyroch základných oblastiach, ktoré sú rozhodujúce pre udržanie globálnej moci: vo vojenskej sfére má neobmedzenú celosvetovú pôsobnosť (aj keď sa k nej v niektorých aspektoch približuje Japonsko a Nemecko, ktorým však chýbajú ostatné atribúty globálnej moci); v technologickej sfére si udržuje predstih, pokiaľ ide o inovácie; vo sfére kultúrnej je nesmierne príťažlivá (najmä pre mládež). Spojenie týchto sfér poskytuje USA vplyv, v ktorom sa im žiadny iný štát nevyrovná, a práve toto spojenie urobilo z USA jedinú a výlučnú svetovú superveľmoc.
Kultúrna prevaha USA býva často podceňovaným aspektom ich globálnej nadvlády. Aj keď si o estetickej hodnote americkej masovej kultúry myslíme čokoľvek, vyžaruje z nej magnetická príťažlivosť, najmä pre mládež na celom svete. Jej kúzlo zrejme vychádza z hédonistickej stránky životného štýlu, ktorý sa do nej premieta, ale jej obľuba je nepopierateľná. Takmer tri štvrtiny filmov a televíznych programov na svetovom trhu sú amerického pôvodu. Práve tak vo svete čím ďalej tým viac vládne americká populárna hudba spolu s módnymi trendami, stravovacími zvyklosťami a dokonca aj štýlom odievania. Angličtina je jazykom internetu a prevažná časť počítačového „šumu“ na celom svete tiež pochádza z Ameriky, takže ovplyvňuje celú oblasť globálnej komunikácie. A nakoniec, Amerika sa stala Mekkou všetkých, ktorí sa usilujú o vyššie vzdelanie. Do USA sa doslovne nahrnulo približne pol milióna zahraničných študentov a mnohí z tých najschopnejších sa už domov nevracajú. Takmer v každej vláde vo všetkých svetadieloch je možné stretnúť sa s absolventami amerických univerzít.
Atlantické spojenectvo, ktorého inštitucionálnym stelesnením je NATO, spája navzájom najproduktívnejšie a najvplyvnejšie krajiny Európy s Amerikou a stavia USA do pozície kľúčového partnera aj vo vnútorných záležitostiach Európy. Biletárne politické a vojenské zväzky s Japonskom viažu k USA najsilnejšiu ázijskú ekonomiku, pričom Japonsko zostáva (apoň zatiaľ) v zásade americkým protektorátom. Spojené štáty sa rovnako angažujú v rodiacej sa transpacifickej multilaterálnej organizácii, akou je Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca (APEC) – z USA sa tak stáva kľúčovým partnerom v záležitostiach aj tejto oblasti. Západná pologuľa je väčšinou pred vonkajšími vplyvmi chránená, čo Spojeným štátom umožňuje hrať hlavnú úlohu v tunajších multilaterálnych organizáciách. Zvláštne bezpečnostné opatrenia v Perzskom zálive, najmä po krátkej trestnej výprave proti Iraku v roku 1991, urobili z tejto ekonomicky veľmi dôležitej oblasti americký vojenský „revír“. Dokonca aj bývalý sovietsky priestor je popretkávaný rôznymi mechanizmami, ktoré Amerika zaisťuje a ktoré sú zamerané na užšiu spoluprácu s NATO, ako je napr. Partnerstvo pre mier.
Za súčasť amerického systému musíme okrem toho považovať aj celosvetovú sieť špecializovaných organizácií, najmä „medzinárodných“ finančných inštitúcií. Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka údajne zastupujú „globálne“ záujmy a ich klientelu možno chápať ako celosvetovú. Ale v skutočnosti ich silne ovládajú USA a ich vznik sa odvodzuje od americkej iniciatívy, najmä na základe konferencie v Bretton Woods v roku 1944.
Národné ekonomiky a integračné ekonomické zoskupenie nemožno oddeľovať od existencie štátov. Štáty prostredníctvom svojich inštitúcií sledujú tak ekonomické, ako aj politické ciele. Medzinárodné hospodárske vzťahy sú vo výraznej miere vzťahmi medzi štátmi, nielen medzi firmami a bankami. Sú pod vplyvom medzinárodnej až svetovej politiky. Firmy sú nútené rešpektovať toto politické prostredie. Najsilnejšie firmy, či banky sa istou formou zúčastňujú na vnútornom politickom živote a priznáva sa im určitý vplyv na hospodársku, zahraničnú a obchodnú politiku ich štátu. Najsilnejšie transnárodné koncerny dokážu vplývať na politicky menšie krajiny, kde pôsobia alebo hodlajú pôsobiť. Takto sa vysvetľuje spojitosť napr. proexportnej politiky, zahraničnej a ekonomickej diplomacie daného štátu, kapitálových skupín a bánk s politickými a vojenskými kruhmi, prípadne vládnymi orgánmi. Spolupráca hospodárskych a politických kruhov je tým diskrétnejšia, čím je dôležitejšia vzhľadom na vážnosť otázok, rozhodnutí a problémov. Táto spolupráca je potrebná pri riešení porúch napr. medzinárodného menového systému, medzinárodného obchodu, štrukturálnych kríz, prípadne hopsodárskych depresií. Je potrebná aj s cieľom zachovať vedúce postavenie vo vede a technike, v zahraničných investíciách, v informáciách, obchodnej a menovej politiky.


Podľa toho, ako sa prehlbovala medzinárodná, resp. celosvetová deľba práce, zintenzívňovali sa aj medzinárodné ekonomické vzťahy, zvyšoval sa stupeň prepojenosti ekonomík aj prostredí pre medzinárodné podnikanie firiem. Súčasne s týmto vývojom nevyhnutne narastali vzájomné závislosti napr. v hospodárskej politike štátov. Takto sa postupne rozvinula dôležitá a veľmi výrazná interdependencia v rámci svetového hospodárskeho prostredia. Týmto spôsobom sa generujú, reprodukujú siete vzájomných vzťahov a závislostí až do takej kvalitatívnej celosvetovej úrovne, že hovoríme o vzájomne závislom svete.

11. Základné otázky tvorby rozvojovej stratégie SR


Cieľom strednodobej a krátkodobej sociálno-ekonomickej stratégie je formovať filozofiu stabilizačnej stratégie, zabezpečujúcej prechod od dlhodobej sociálno-ekonomickej stratégie k formovaniu nástrojov hospodárskej politiky, ktorých úlohou je ovplyvňovať a stimulovať hospodársky rozvoj. Vlastný proces formovania strategických cieľov je vlastne obsahom strategického riadenia. Ak majú strategické ciele vytvárať základ pre program podnikateľskej aktivity rôznych heterogénnych hospodárskych subjektov a následne sa oni majú realizovať, musia byť formované na širokom demokratickom základe.

Úvahy o úlohe a charaktere stratégie sociálno-ekonomického rozvoja v budúcom období vychádzajú z pokusu odpovedať na tri otázky. Aké očakávania sa vzťahujú k priebehu a výsledkom ekonomickej transformácie ? Ako vymedzujú renomované medzinárodné inštitúcie a autority prorastovú politiku ? Ako vyzerá rozvedenie podmienok a predpokladov dynamického ekonomického rastu ?



12. Charakterizujte globalizačné tendencie

Globalizačné tendencie nie sú len výslednicou rýchleho rozmachu informatizácie, ale sú predovšetkým ďalším prehĺbením globalizačných trendov, ktoré sa vo svete presadzovali už dávnejšie, najmä v spätosti s dlhodobejším hospodárskym rozmachom po druhej svetovej vojne. Ide aj o aplikácie výsledkov rýchlo sa rozmáhajúceho vedeckého poznania, ktoré vedie k revolučným zmenám v technickej oblasti s dopadom na oblasť efektívnosti a rastu produktivity.

V rámci globalizácie má dominantné miesto vznik a funkcia informačných systémov, ktoré sa stávajú doslova surovinou každého procesu vo výrobe, podmienkou zhodnocovania vstupov, ktoré determinujú jej efektívnostné parametre.

Vo vyspelých krajinách dochádza k podstatnému znižovaniu energetickej a materiálovej náročnosti produkcie, čo sa odzrkadľuje v tom, že sa vývoj HDP odpútava od spotreby primárnych surovín a energií, čo je zase spojené so sústavnou snahou o racionalizáciu ich spotreby a súvisí tiež s nárastom terciálnych aktivít, ktorých váha v tvorbe HDP stále narastá.



13. Charakterizujte dopady globalizačných tendencií na formovanie stratégie sociálno-ekonomického rozvoja SR


Na základe uvedených globalizačných tendencií možno aj pre stratégiu Slovenskej republiky odôvodniť nasledovné závery:
- ekonomika SR v každom prípade bude ovplyvnená zvyšovaním cien rozhodujúcich surovín a materiálov, predovšetkým ropy;
- nástup nových technológií bude viesť k nevyhnutnej reštrukturalizácii a k novým konkurenčným stretom;
- očakáva sa rast masovej a diverzifikovanej výroby v malých sériách;
- bude nevyhnutná flexibilita výrobného aparátu pre sústavnú adaptáciu na nové technológie;
- budú sa vytvárať kooperačné spojenia s inými podnikmi za účelom zníženia nákladovosti výskumných a vývojových prác.


14. Charakterizujte materiál Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska – úvod a riešenie problémov

Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska predstavuje kľúčový dokument v procese približovania sa k nadobudnutiu plnohodnotného členstva v EÚ. Je to spoločný dokument vlády SR a Európskej komisie, ktorý je základom pre pravidelné hodnotenie a prehodnocovanie hospodárskej politiky Slovenska v predvstupovom období. Ide teda o otvorený dokument, ku ktorému sa vláda SR bude každoročne vracať a vyhodnocovať a v súčasnosti predstavuje konkretizáciu a dopracovanie Strednodobých priorít hospodárskej politiky SR vo vybraných častiach.

Úlohou krajín, ktoré sa o členstvo v EÚ uchádzajú, je preukázať pripravenosť pre vstup v širokom spoločenskom spektre. Slovensko preto svoju hospodársku politiku a ďalší postup ekonomickej reformy musí orientovať tak, aby v časovom horizonte vstupu do EÚ bolo politicky aj ekonomicky konsolidovanou krajinou, s legislatívne aj inštitucionálne vybudovanou trhovou ekonomikou, s podnikateľskými subjektami dostatočne konkurencieschopnými pre pôsobenie v európskom hospodárskom priestore a s hodnotovou orientáciou kompatibilnou s hodnotovou orientáciou modernej Európy, Európy začiatku tretieho tisícročia tak, ako je to uvedené v Dokumente portugalského zasadnutia Európskej rady v novembri 2000 v Lisabone, kde sa prezentovala dlhodobá stratégia EÚ. Iba tak Slovensko dokáže využiť predvstupový proces a vstup do EÚ pre aktivizáciu tohto rozvojového potenciálu, ktorý nesporne má.

Na splnenie uvedených úloh však Slovensko potrebuje vyspelé kultúrne zázemie, aby výstupmi z našej ekonomiky boli medzinárodne (a vlastne aj "národne") konkurencie-schopné výrobky a služby. Nevyhnutný príklon k prírode takpovediac "na vyššej úrovni", príklon k proekologicky sa správajúcej spoločnosti je možný len na základe rozvoja kultúrnosti v spoločnosti. Dlhodobo či strednodobo môžeme v náročných medzinárodných podmienkach obstáť iba s ekonomikou efektívne transformujúcou naše domáce zdroje na výrobky a služby; jediným nevyčerpateľným domácim zdrojom všeobecne a zdrojom rastu efektívnosti našej národnej práce zvlášť je vzdelanostná úroveň našich ľudí, naše schopnosti a ich spoločenská realizácia. Pre porovnanie - vo vyspelých hospodárskych štátoch s vysokou úrovňou vzdelania je relatívne najnižšia miera nezamestnanosti. V Japonsku až 90 % populačného ročníka ma stredoškolský diplom, v USA až 75 %, v štátoch EÚ to je len okolo 40 %. Na základe toho do centra našej rozvojovej stratégie sa musí dostať:
- vzdelanie mladých, a to celoplošne,
- rekvalifikácia uvoľnených a priebežné vzdelávanie (v dôsledku reštrukturalizácie),
- zvyšovanie vzdelanosti a odbornosti v podnikoch posilňujúcich hospodársky rast a konkurencieschopnosť.


Alternatíva

Priority : oživenie E. rast , podporiť zamestnanosť , pripraviť na členstvo v EU


Jediným spôsobom ako dosiahnuť udržateľný vysoký rast v SR je prijatie opatrení zameraných na zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti , uskutočňovanie dôkladnej reštruktualizácie bánk a podnikov , podpora prílevu ZI a aplikácia dôslednej makroekonomickej politiky orientovanej na zabezpečenie stability. Treba zreformovať a posilniť aj ekonomiku ,aby mohla plne participovať na jednotnom trhu.

Najnaliehavejším krokom v slovenskej ekonomike bolo odstránenie fiškálnej a vonkajšej makroekonomickej nerovnováhy . Tento krok treba upevniť tým , že sa bude udržiavať obozretná makroekonomickej politika a budú sa realizovať štrukturálne mikroek. reformy,
s cieľom zlepšiť zakladnu pre ek rast

17. Rozdiely medzi industralnou a informačnou spoločnosťou :

V Tretej vlne, založenej na intelekte, masová výroba je už zastaralou formou. Demasifikovaná výroba - malé série vysoko špecializovaných výrobkov - je špičkovou formou produkcie. Masové obchodovanie uvoľňuje cestu segmentácii trhu a individuálnemu obchodovaniu. Staré priemyselné kolosy sa rúcajú v dôsledku vlastnej veľkosti a čelia zániku decentralizovaním sa na malé životaschopnejšie jednotky. Homogenita Druhej vlny je nahrádzaná heterogenitou Tretej vlny. Masovosť ustupuje demastifikácii. V dôsledku toho veľká komplexnosť nového systému vyžaduje stále väčšiu a väčšiu výmenu informácií medzi jeho zložkami - firmami, vládnymi agentúrami, rôznymi asociáciami, jednotlivcami. Toto vytvára prenikavú potrebu počítačov, digitálnych telekominukačných sietí a nových médií. Súčasne sa tempo technologických zmien, kontaktov a každodenného života zrýchľuje. Keďže informácie stále viac nahrádzajú veľké množstvo surovín, práce a iných zdrojov, krajiny Tretej vlny sa stávajú stále menej závislými na partneroch z Prvej a Druhej vlny. S výnimkou odbytu. Viac a viac obchodujú medzi sebou. V konečnou dôsledku ich vysoko kapitalizovaná, na vedomostiach založená technológia prevezme veľa úloh, ktoré teraz plnia krajiny s lacnou pracovnou silou a bude ich robiť naozaj rýchlejšie, lepšie a - lacnejšie.
Hrozí, že tieto zmeny pretrhnú mnohé z existujúcich ekonomických väzieb medzi bohatými a chudobnými ekonomikami. Úplné oddelenie je však nemožné. Je nemožné zastaviť znečisťovanie, choroby, prisťahovalectvo do krajín Tretej vlny. Bohaté národy nemôžu prežiť, ak budú proti nim chudobní viesť ekologickú vojnu tak, že budú narábať so svojím životným prostredím spôsobom ohrozujúcim každého. Pre tieto dôvody bude nová civilizácia musieť o globálnu nadvládu bojovať.


18. Základné úlohy transformačného procesu



19. Odlišnosti formovania SSER od bežnej hospodárskej politiky

SSER

-Dlhší časový horizont – min 15-20 rokov
-Nižšia množina cieľov , ktoré chceme v strategii obsiahnuť – HDP trvalo udržateľného rozvoja
-úvaha o množstve nasadzovaných zdrojov
-istý objem vnímania abstrakcie – nezachádzame do úplných maličkosti


20. Charakterizujte obdobie makroekonomickej stabilizácie 99-2000


21.Charakterizujte svetové rozvojové trendy

Nastáva zlúčenie výpočtovej techniky s komunikačnou technikou do jedného systému, ktorý – i keď diferencovaný – začína pracovať na národnej i medzinárodnej úrovni.
Druhým rozvojovým trendom je otázka, či sa stane tichomorie začiatkom 21. storočia strediskom hospodárskej moci – ak áno, potom hlavnými hospodárskymi činiteľmi sveta budú východoázijské krajiny na čele s Japonskom a Čínou, štáty juhovýchodnej Ázie a Spojené štáty.
Bude to zmena aká nemá v histórii obdobu. Z historického hľadiska bola centrom hospodárskeho rozvoja a civilizácie Európa. Po čase sa hospodárske ťažisko presunulo na pobrežie Atlantiku a do krajín severnej Európy. Po roku 1970 nastal veľký rozmach obchodnej činnosti práve medzi USA a krajinami Tichomoria.
Stará deľba práce, ktorá formovala svetovú ekonomiku 200 rokov (1780 – 1980), postupne vytvorila rad priemyselných veľmocí (Veľkú Britániu a Nemecko, potom Spojené štáty a neskôr Japonsko) a iné krajiny, predovšetkým rozvojové, ktoré poskytovali priemyselným krajinám nerastné suroviny a primárne výrobky. Tento systém sa v súčasnosti rozpadáva a doteraz sa neobjavil model, ktorý by ho nahradil. Základná priemyselná masová výroba štandardného tovaru sa na Západe vytláča a sťahuje sa do východnej Ázie, v menšej miere do Brazílie a mexicko-karibskej oblasti.
Ak nastane zmena centier priemyselnej výroby, nevyhnutne musí nasledovať aj zmena finančných centier, a to je tretí svetový rozvojový trend.
Hlavným problémom je internacionalizácia kapitálu, to značí situácia charakterizovaná vytvorením veľkých zásob „nadnárodných“ eurodolárov (dolárov spravovaných bankami a štátmi mimo územia USA), ktoré nepodliehajú americkým finančným predpisom. Existencia týchto veľkých zásob spôsobuje, že banky a spoločnosti môžu používať svoj kapitál v záujme dosiahnutia vyšších ziskov, a to i vtedy, keď je ich postup v rozpore so záujmom vlastnej krajiny. Málo krajín je schopných kontrolovať svoju vlastnú menu. Tým sa stráca jeden z hlavných nástrojov moci a vplyvu.


22. Charakterizujte vplyv Novej ekonomiky na dynamiku ekonomického rozvoja

Keďže informácie stále viac nahrádzajú veľké množstvo surovín, práce a iných zdrojov, krajiny Tretej vlny sa stávajú stále menej závislými na partneroch z Prvej a Druhej vlny. S výnimkou odbytu. Viac a viac obchodujú medzi sebou. V konečnou dôsledku ich vysoko kapitalizovaná, na vedomostiach založená technológia prevezme veľa úloh, ktoré teraz plnia krajiny s lacnou pracovnou silou a bude ich robiť naozaj rýchlejšie, lepšie a - lacnejšie.
Hrozí, že tieto zmeny pretrhnú mnohé z existujúcich ekonomických väzieb medzi bohatými a chudobnými ekonomikami. Úplné oddelenie je však nemožné. Je nemožné zastaviť znečisťovanie, choroby, prisťahovalectvo do krajín Tretej vlny. Bohaté národy nemôžu prežiť, ak budú proti nim chudobní viesť ekologickú vojnu tak, že budú narábať so svojím životným prostredím spôsobom ohrozujúcim každého. Pre tieto dôvody bude nová civilizácia musieť o globálnu nadvládu bojovať.

Vplyv informačného veku je podstatnejší v prípade spoločností poskytujúcich služby, ako v prípade výrobných firiem. Množstvo spoločností poskytujúcich služby, najmä dopravné, verejné, komunikačné, finančné a zdravotnícke, fungovalo celé desaťročia v bezproblémovom, nekonkurenčnom prostredí. Tieto spoločnosti mali len malý priestor pre vytváranie nových obchodných príležitostí a pre stanovovanie cien svojich produktov. Pred potenciálne efektívnejšími alebo inovatívnejšími konkurentami ich chránili vládne regulačné opatrenia, ktoré umožňovali stanoviť ceny zaručujúce prijateľnú návratnosť investícií a úroveň nákladov. Minulé dve desaťročia znamenali pre servisné organizácie na celom svete rozsiahle deregulačné a privatizačné zmeny. Tieto iniciatívy boli zrejme naštartované v okamihu, keď informačné technológie zasiali „semeno skazy“ práve do podnikov založených v období priemyselnej éry.
Informačný vek vyžaduje na dosiahnutie úspechu od výrobných aj služby poskytujúcich firiem nové schopnosti. Schopnosť mobilizovať a zužitkovať hmotné alebo neviditeľné aktíva je oveľa viac rozhodujúca ako investovanie fyzických hmotných aktív a ich riadenie. Nehmotné aktíva umožňujú:
• vytvoriť také vzťahy so zákazníkmi, ktoré zachovávajú loajalitu k zákazníkom už existujúcim a pritom umožňujú efektívne poskytovanie služieb novým zákazníckym segmentom a novým trhom;
• uvádzať na trh inovované výrobky a služby požadované cieľovými segmentami zákazníkov;
• produkovať vysoko kvalitné, zákaznícky orientované výrobky a služby za nízke ceny s krátkou dobou realizácie;
• mobilizovať schopnosti a motiváciu zamestnancov z dôvodu neustáleho zlepšovania procesov, akosti a doby odozvy;
• implementovať informačné technológie, databázy a systémy.



23. Charakterizujte pozíciu informačných a komunikačných technológii

Najnovšie počítačom riadené technológie umožňujú nekonečnú rozmanitosť výroby. Nové informačné technológie fakticky tlačia cenu a náklady na variabilnosť výroby smerom k nule a redukujú kedysi takú dôležitú ekonómiu veľkovýroby.
Rovnako dôležitá je skutočnosť, že neustále klesá materiálová náročnosť ekonomiky. Približne 60 % nákladov reprezentatívneho priemyselného výrobku dvadsiatych rokov, ktorým bol automobil, pripadalo na suroviny a energiu. Surovinové a energetické náklady reprezentatívneho priemyselného výrobku osemdesiatych rokov, ktorým je mikročip, tvoria necelé dve percentá celkových nákladov. Medené drôty, ktorých energetický a surovinový obsah činí takmer 80 %, sa v telefónnych kábloch nahrádzajú sklennými vláknami, ktorých surovinový obash je 10 %. Japonsko v rokoch 1965 - 1985 zvýšilo objem svojej priemyselnej výroby o 150 %, pričom spotreba surovín sa zvýšila iba zanedbateľne. Najnovší zo všetkých druhov "energie" - informácia - nemá žiadny surovinový a energetický obsah. Je to energia 100 % poznatkovo činná.
Vďaka možnostiam miniaturizácie vedú nové vedomosti k menším a ľahším výrobkom, ktoré zasa znižujú náklady na skladovanie a dopravu. Časové dodávky, t.j. lepšie informácie, znamenajú ďalšie úspory na doprave. Nové poznanie takisto vedie k vytváraniu úplne nových materiálov, počnúc zliatinami na výrobu lietadiel a končiac biologickými prvkami, čo zvyšuje našu schopnosť nahrádzať jeden materiál druhým.
Jediným dôvodom presúvania obrovského množstva surovín ako je bauxit, nikel, meď z jedného konca planéty na druhý koniec je, že nemáme dosť vedomostí na to, aby sme ich nahradili miestnymi surovinami. Keď raz získame takúto technológiu, výsledkom budú ďalšie radikálnejšie úspory na doprave. Poznatky sú náhradou tak za zdroje, ako aj za prepravu a dopravu.
Vedomosti tak isto šetria čas, ktorý je jedným z najdôležitejších ekonomických zdrojov, aj keď sa neobjavujena bilančnom účte žiadnej firmy. Schopnosť krátiť čas, napr. pomocou pohotovej dodávky a komunikácie, môže z hľadiska zisku alebo straty veľa znamenať.
Rozvinuté informačné a prenosové technológie a nové telekomunikačné možnosti, založené na počítačoch a najnovších poznatkoch, umožňujú rozptýliť výrobu mimo nákladných mestských centier a ešte viac redukovať ceny za energiu a dopravu.


24. Základné charakteristiky 3.vlny

Pozrime sa teda na hlavné rysy novej ekonomiky Tretej vlny:
1. Výrobné faktory - kým pôda, práca, suroviny a kapitál boli hlavné výrobné faktory v minulej Druhej vlne, poznatky - zahŕňajúce údaje, informácie, predstavy, symboly, ideológiu, hodnoty - sú hlavnými zdrojmi ekonomiky Tretej vlny. Revolučný je fakt, že kým výrobné faktory Druhej vlny sú obmedzené, poznatky možno považovať vo všetkých smeroch za nevyčerpateľné. A možu sa využiť na tvorbu nových poznatkov.
2. Nehmatateľné hodnoty - hodnota úspešných firiem Tretej vlny stále viac spočíva v ich schopnostiach strategicky a funkčne získavať, generovať, šíriť a aplikovať poznatky. Preto je dnes samotný kapitál stále viac založený na nehmatateľných veciach.
3. Demasifikácia - masový trh sa stále rýchlo rozpadáva na diferencované segmenty, pretože zákazník potrebuje rozdielnosť a lepšie informácie umožňujú obchodníkom obsadzovať mikroobchody. Významne rastie množstvo kanálov na distribúciu tovaru k zákazníkovi.
4. Práca - práca svalov je v podstate zameniteľná. Preto možno nekvalifikovaného pracovníka, ktorý sám odíde alebo je prepustený, rýchlo a lacno nahradiť. Rastúca úroveň špecializovaných zručností, vyžadovaných v ekonomike Tretej vlny, naopak spôsobuje, že nájsť správnu osobu so správnou zručnosťou je ťažšie a nákladnejšie. Rastúca špecializácia a zručnosti redukujú zameniteľnosť práce.
5. Inovácie - konkurencieschopnosť si vyžaduje neustále inovácie - nové nápady na výrobky, technológie, procesy, marketing, financie.
6. Veľkovýroba - veľké množstvá pracovníkov sú nahrádzané malými diferencovanými pracovnými týmami. Veľké firmy sa zmenšujú a počet malých sa znásobuje. IBM s 370 000 zamestnancami je zatláčaná malými firmami na celom svete. Čím je firma väčšia, tým menej môže ľavá ruka predvídaťa, čo urobí pravá. Stará myšlienka, že väčšie je lepšie, rýchlo prežíva, pretože problémy organizácie kolosov narastajú tak, že môžu prevážiť ktorúkoľvek zo zaužívaných predností a masovej výroby.
7. Organizácie - prispôsobenie sa rýchlym dynamickým zmenám vyžaduje rozkladanie skostnatelých, byrokratických štruktúr Druhej vlny. Dnešný trh, technológie, zákazníci potrebujú zmeny tak rýchlo a vyvíjajú na firmy taký tlak, že byrokratická uniformita je na ústupe. Hľadajú sa úplne nové formy organizácie. Odkedy sa trh neustále mení, pozícia je menej dôležitá než flexibilita a schopnosť manévrovať.
8. Integrácia systémov - vyžaduje nové formy vedenia ľudí a extrémne dokonalú systémovú integráciu. To si následne vyžaduje väčší a väčší tok informácií prebiehajúci v organizácii.
9. Infraštruktúra - aby sa všetko udržalo pohromade, musia tiecť obrovské finančné prostriedky do elektronických sietí spájajúcich dohromady počítače, databázy a ďalšie informačné technológie. Táto obrovská elektronická informačná štruktúra spája firmy s počítačmi dodávateľov a zákazníkov. Siete sa navzájom prepájajú. Japonsko vyčlenilo 250 mld dolárov na vývoj lepších a rýchlejších sietí v nasledujúcich 25-tich rokoch. USA podporujú plán informačnej superdiaľnice. Vyplýva z toho jediné - elektronické cesty tvoria základnú infraštruktúru ekonomiky Tretej vlny.
10. Zrýchlenie - ekonómia rýchlosti nahrádza ekonómiu veľkovýroby. Konkurencia je taká intenzívna a požadovaná rýchlosť taká vysoká, že staré pravidlo - čas súpeniaze - sa mení na pravidlo - každý časový interval je cennejší ako ten predošlý. Firmy vedú súťaž založenú na čase.
Takýchto desať rysov ekonomiky Tretej vlny vedie k monumentálnej zmene v spôsobe tvorby bohatstva. Predstavuje najdôležitejšiu zmenu v globálnej ekonomike


25.Charakterizujte svetové hospodárske prostredie na začiatku 21. storočia

Na začiatok 21. storočia firmy a štáty vo vyspelých ekonomikách pripravujú nové dlhodobé stratégie. Firmy, ktoré sa neprispôsobia trendom vo svetovom hospodárstve, majú chmúrne perspektívy. V medzinárodnom obchode sa dosahujú veľké zisky, ale iba za určitých predpokladov. Dlhodobé stratégie k nim určite patria. To, čo sme uviedli pre firmy, platí aj pre štáty a integračné zoskupenia.
Každá trhová ekonomika je súčasne otvorená. Čím je trhová ekonomika vyspelejšia, tým je zákonite otvorenejšia, a čím je otvorenejšia, tým viac závisí od svetového hospodárskeho prostredia. Ide o priamoúmerný vzťah medzi vyššou ekonomickou úrovňou, medzinárodne špecializovanou výrobou štruktúr a ekonomickým priestorom. Avšak aj krajiny so zaostalou ekonomikou môžu byť dostatočne otvorené. Práve pre štrukturálnu neschopnosť využiť vlastné zdroje sa stávajú dodávateľmi surovín a polotovarov s nízkou pridanou hodnotou.
Jedným z rozhodujúcich dlhodobých megatrendov, ako ich neskôr rozoberiem, je zväčšujúca sa účasť krajín na medzinárodných ekonomických vzťahoch aj v medzinárodnej ekonomickej integrácii. V súčasnosti sa budujú a formujú nové medzinárodné hospodárske štruktúry - výrobné, obchodné, kapitálové, technologické a informačné – realizujúce sa v 21. storočí. Už teraz sa rozhoduje o budúcom mieste každej ekonomiky, štátu a národa v týchto štruktúrach na 15 - 25 rokov dopredu. Tie ekonomiky, ktoré sa dokážu včas prispôsobiť a presadiť politiku Tretej vlny, sa lepšie umiestnia a majú väčšiu perspektívu blahobytu.
Mnohé krajiny sú už dnes naopak predurčené na zaostávanie, na podradené miesto v medzinárodnej ekonomike. Sú to už spomínané krajiny, ktoré kladú dôraz stále na lacnú pracovnú silu, suroviny, nie na informačne nasýtené a vysoko sofistikované produkty.
Napokon sú krajiny, ktoré majú význačný predstih vo vedecko-technickom pokroku, informatike alebo v tempe rozvoja (niektoré rozvojové krajiny s veľmi dynamickým rastom). Tento predstih si zrejme udržia, ba môžu ho ešte zvyšovať v ralácii k zaostalým a stagnujúcim ekonomikám.


26. Integrácia ako súčasť globalizačných tendencií

Globalizácia svetovej ekonomiky úplne mení národný rámec ekonomického i spoločenského vývoja. Širšia a hlbšia integrácia svetovej ekonomiky urýchľuje vznik nových integračných zoskupení. To je sprevádzané zostrujúcim sa konkurenčným sa tlakom. Vnútri týchto zoskupení vládne liberalizmus, navonok má však jasnú prevahu protekcionistická politika voči tretím krajinám. Prevažuje úsilie o nadväzovanie spolupráce medzi integračnými zoskupeniami s cieľom navzájom sa podporiť vo vopred vybraných oblastiach a koordinovať svoj postup. Vďaka liberalizácii pri výmene kapitálu, technologickým zmenám, inováciám v organizácii obchodných operácií rástol a rastie objem medzinárodného obchodu rýchlejšie než objem svetovej výroby prakticky každý rok od druhej svetovej vojny. Objem medzinárodného obchodu vzrástol v rokoch 1950 - 1993 v hodnotovom vyjadrení takmer 60-krát, zatiaľ čo vo fyzickom vyjadrení len 13-krát . Rast svetového obchodu spôsobuje, že hranice sa stávajú čoraz menej dôležité pri rozhodovaní o súkromných investíciách, výrobe a spotrebe. To dáva dôrazný impulz na štruktúrne prispôsobovanie sa výroby, investovania a medzinárodného obchodu.


27. Vymedzenie stratégie sociálno-ekonomického rozvoja

Hospodársky vývoj je vždy výsledkom konania ľudí Vzniká z nekonečne veľkého počtu rôznorodých, navzájom sa podmieňujúcich a stretávajúcich jednotlivých akcií. Nie je možné teda predvídať každú jednotlivú náhodilosť alebo jav, a to do všetkých podrobností plánovať budúci vývoj. Potrebné je však možné a nutné určiť na pomerne dlhú dobu dopredu základnú tendenciu, ktorá sa v konkrétnych podmienkach presadzuje. Nutnosť tzv. strategického prístupu vyplýva zo zložitosti hospodárskeho vývoja, v ktorom pôsobí mnoho subjektov čiastkových záujmov a činností. Všeobecne platí, že čím je väčší počet rôznorodostí a premenlivostí faktorov hospodárskeho vývoja a čím zložitejšie sú ich kombinácie, tým vyššia je neurčitosť a stochastičnosť budúceho vývoja.

občiansku spoločnosť.
Slovo stratégia je gréckeho pôvodu a pôvodne ide o vojenský termín. Stratos teda znamená armáda a agein viesť. Pôvodný význam slova teda označuje vedu a umenie ako viesť vojsko.
Istým zjednodušením možno konštatovať, že pojem stratégia v ekonomickej teórii a hospodárskej praxi možno definovať ako umenie riadiť hospodárstvo (na úrovni makro) či podnik (na úrovni mikro) a riešiť pritom rozporné (konfliktné) situácie. Parafrázujúc možno konštatovať, že stratégia je racionalita definovaná parametrami pozície, sily a času.

praktická príprava tvorby sociálno-ekonomickej stratégie zakladať na zovšeobecňovaní poznatkov o dlhodobom ekonomickom a širšom spoločenskom vývoji a na metodologickom aparáte tých vedných odborov, ktoré sa zaoberajú podstatnými súvislosťami, týkajúcimi sa hospodárenia všetkých ekonomických subjektov na úrovni makro i mikro.

28. Charakterizujte 3 P


1. poznať tendencie dlhodobého vývoja techniky vo svete,
2. porovnať ich s technickým stavom v našich podmienkach a
3. naprogramovať také riešenia, ktoré by zodpovedali podmienkam našej ekonomiky.

Teda poznať, porovnať a programovať tendencie dlhodobého vývoja technického pokroku je základom v obrate v zhodnocovaní reprodukčného procesu.


29. Charakterizujte obsah dlhodobej stratégie sociálno-ekonomického rozvoja

Obsahom dlhodobej stratégie sú problémy ekonomického rastu a makroekonomických proporcií. Zabezpečenie ekonomického rastu musí byť podmienené daným rozvojom výrobných zdrojov, realizovaním poznatkov vedy a techniky, formovaním medziodvetvových komplexov a orientáciou zahraničného obchodu na zapojenie sa do medzinárodnej spolupráce.
Základom pre určenie ekonomického rastu musí byť úroveň hrubého domáceho produktu, osobnej spotreby, verejnej spotreby, investícií a čistého exportu.


30. Charakterizujte obsah strednodobej a krátkodobej stratégie sociálno-ekonomického rozvoja


Cieľom strednodobej a krátkodobej sociálno-ekonomickej stratégie je formovať filozofiu stabilizačnej stratégie, zabezpečujúcej prechod od dlhodobej sociálno-ekonomickej stratégie k formovaniu nástrojov hospodárskej politiky, ktorých úlohou je ovplyvňovať a stimulovať hospodársky rozvoj. Vlastný proces formovania strategických cieľov je vlastne obsahom strategického riadenia. Ak majú strategické ciele vytvárať základ pre program podnikateľskej aktivity rôznych heterogénnych hospodárskych subjektov a následne sa oni majú realizovať, musia byť formované na širokom demokratickom základe. Strategické ciele by mali konkretizovať národohospodársku politiku formou indikovania určitých cieľových stavov, ktoré sa chcú dosiahnuť.

31. Charakterizujte porastovú stratégiu
Dosiahnutie dynamického ekonomického rastu v budúcnosti má nádej sa presadiť v prípade, ak rámec a tvar hospodárskej politiky budú mať prorastovú orientáciu. O ich rámcové vymedzenie sa pokúšajú renomované inštitúcie, ako je Harvardský inštitút pre medzinárodný rozvoj, či Svetová banka. Vychádza sa pritom so skúseností krajín s rýchlym ekonomickým rozvojom.
Vymedzené boli tri kľúčové oblasti úspešnej prorastovej politiky:
5. vyššia miera úspor;
6. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s nulovým, či malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora, vrátane zahraničného obchodu a investícií;
7. obozretná fiškálna a monetárna politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu, nulovým, či nízkym deficitom štátneho rozpočtu, nízkou daňovou kvótou a nie veľmi veľkým rozsahom sociálnych transferov.
Ekonomický rast priradený k vyššie uvedeným predpokladom je odhadovaný vo výške 5 % ročne s dosiahnutím 75 % úrovne krajín EÚ za 20 rokov.
Kľúčovým predpokladom presadenia dlhodobo udržateľného ekonomického rastu je vyššia miera úspor. Tá je potrebná z dvoch dôvodov. (1) Je základom pre to, aby ekonomický rast mohol byť dlhodobo ťahaný predovšetkým investíciami, ktoré by umožnili technologickú modernizáciu podnikov bez toho, aby nadmerne narastala zahraničná zadĺženosť. Zodpovedá aj súčasnej situácii nízkej produktivity kapitálu, ktorá je spôsobená doposiaľ menej vyvinutými finančnými trhmi.


33. Využitie I/O tabuliek

Vedecko-technický pokrok bude v sledovanom období najbližších 20. rokov štruktúro-tvorným činiteľom aj vonkajších ekonomických vzťahov, tak čo do štruktúry teritoriálnej, ako aj vecnej. Ďalej charakter týchto vzťahov a ich dynamika spätne ovplyvňuje technický a ekonomický rozvoj danej krajiny. Väčšina malých hospodársky vyspelých štátov využíva stimuláciu zahraničného dopytu ako stimulátor a faktor dynamiky ekonomiky, kde transfér vedecko-technického know-how prostredníctvom zahranično obchodnej výmeny a príleve zahraničného kapitálu zohráva pri zvyšovaní technickej úrovne domáceho priemyslu významnú úlohu a napomáha k zhodnocovaniu reprodukčného procesu.

Vychádzajúc z poznatkov I-O tabuľky možno konštatovať, že aj proces technických a technologických skokov možno ovplyvniť nasledujúcim zobrazením

input output
kvantitatívne prostriedky na výskum počet pacientov a
publikácií
kvalitatívne počet a kvalifikácia
výskumníkov NOVÉ POZNATKY
NOVÉ OBJAVY

Z uvedeného predpokladu je evidentné, že kvalitný output predpokladá silný kvantitatívny vstup.
Podľa definície OECD zahŕňa výskum a vývoj tvorivú prácu na systematickom základe za účelom zvýšenia vedomostí a použitie týchto vedomostí k vytvoreniu nových aplikácií. Európska únia má spracovaný piaty rámcový program výskumu a vývoja, ktorý vymedzuje konkrétne smery výskumu a vývoja nových technológíí a výrobkov.


34. Charakterizujte výdavky na vedu a výskum z hľadiska zdrojového krytia

V druhej polovici 20. storočia vo vyspelých hospodárskych štátoch vzniká a postupne sa vytvára v oblasti výskumu a vývoja taká inštitucionálna štruktúra, ktorá s určitými menšími zmenami prakticky existuje až do súčasnosti. Táto skutočnosť je vyjadrená v nasledujúcich tabuľkách, ktoré poukazujú na rozdiely v zdrojoch štátneho štátneho a podnikateľského (teda verejného) financovania. Ich súčer predstvauje podiel výdavkov na HDP (tab. 5-3).

Tabuľka 5-3 – Štátne a verejné finan- Tabuľka 5-4 Výkony financované zo všetkých
covanie v % HDP zdrojov
Št. výdavky Pod. výdavky Podn. Štátny VŠ
USA 1,21 1,4 USA 68,2 11,4 16,9
CDN 0,66 0,6 CDN 53,8 18,8 26,4
JPN 0,46 2,2 JPN 75,4 8,1 12,1
B 0,47 1,2 B 72,6 6,1 17,4
DK 0,67 0,9 DK 58,5 17,7 22,6
F 1,17 1,0 F 61,5 22,7 15,1
D 0,91 1,5 D 68,9 14,9 15,8
GR 0,29 0,1 GR 26,1 40,1 33,8
IRL 0,31 0,7 IRL 62,0 13,7 22,6
I 0,65 0,7 I 58,5 21,5 20,1
NL 0,85 1,0 NL 53,2 19,6 24,7
P 0,37 0,2 P 26,1 25,4 36,0
E 0,41 0,4 ES 56,0 21,3 22,2
GB 0,75 1,0 GB 63,9 15,5 16,6
A 0,70 0,8 A 58,6 7,5 32,4
SF 0,86 1,2 SF 57,0 20,2 22,1
ISL 0,84 0,3 ISL 21,8 44,5 29,4
N 0,89 0,8 N 54,6 18,8 26,7
S 1,02 1,8 S 68,2 4,1 27,6
CH 0,66 2,2 CH 74,8 4,3 19,9
TR 0,35 0,1 TR 21,1 7,9 71,1
AUS 0,71 0,5 AUS 40,0 32,4 26,2
NZL 0,59 0,3 NZL 31,7 49,3 19,0
SK 90 0,76 1,3 SK 90 62,7 30,8 6,5


35. Výdavky na vedu v rôznych štátoch na prelome storočia

Tabuľka 5-2 Výskum a vývoj vo vybraných štátoch
Výdavky na výskum a vývoj
Štát Rok šetrenia Počet výsk. a inž. pracovn. na milión obyvateľov Počet techn. pracovníkov na milión obyvateľov Počet techn. pracovn. na výskumníka
resp.inžiniera % HDP na 1 obyv.
(v národ. mene)
Česká republika 1995 1 159 695 0,6 1,2 1 358
Čína 1995 350 201 0,6 0,5 24
Japonsko 1994 6 309 828 0,1 2,9 108 929
Korea 1994 2 636 317 0,1 2,8 177 159
Rakúsko 1993 1 631 814 0,5 1,5 (1995) 4 537
Bielorusko 1995 2 339 308 0,1 1,1 128 087
Dánsko 1993 2 647 2 656 1,0 1,9 3 039
Fínsko 1995 2 812 2 005 0,7 2,5 2 540
Francúzsko 1994 2 514 2 874 1,1 2,4 3 040
Nemecko 1993 2 843 1 472 0,5 2,4 949
Maďarsko 1995 1 033 512 0,5 0,8 4 055
Rusko 1995 3 520 688 0,2 0,7 82 442
Slovensko 1995 1 821 765 0,4 1,0 1 008
Slovinsko 1995 2 544 1 134 0,4 1,7 19 564
Švédsko 1993 3 714 3 173 0,9 3,4 5 466
Veľká Británia 1995 2 417 1 019 0,4 2,2 239
Ukrajina 1995 3 173 713 0,2 1,3 1 266 807
Prameň: UNESCO, Statistical Yearbook 1997


36. Výdavky na vedu a výskum v SR

Tabuľka č. 5-7 Výdavky na výskum a vývoj
Ukazovateľ 1995 1996 1997 1998 1999
Výdavky na výskum a vývoj spolu 5 374 5 905 7 744 6 154 5 552
v tom - kapitálové výdavky 681 826 918 700 620
- bežné výdavky 4 693 5 079 6 826 5 454 4 932
Výdavky na výskum a vývoj % 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
v tom - kapitálové výdavky 12,7 14,0 11,9 11,4 11,2
- bežné výdavky 87,3 86,0 88,1 88,6 88,8
Podiel výdavkov na výskum
a vývoj z HDP 1,0 1,0 1,2 0,9 0,7

Tabuľka č. 5-9 Výdavky na výskum a vývoj za rok 1999
Kraj Výdavky na
výskum a vývoj
spolu (tis. Sk) Kapitálové výdavky spolu
(tis. Sk) z toho
zo štátnych zdrojov (tis. Sk) Bežné výdavky
spolu
(tis. Sk) z toho
zo štátnych zdrojov (tis. Sk)
SR spolu 5 552 328 619 692 291 664 4 932 636 2 366 063
Bratislavský 2 543 072 442 551 258 205 2 100 521 1 401 285
Trnavský 479 792 28 261 5 629 451 531 154 650
Trenčiansky 698 799 39 029