Zoznam tém
1. Staroslovienska literatúra a hospodársko politické podmienky vzniku slovanského jazyka.
A: Legenda a popísať štýl.
B: Legendy Konštantína a Metoda.
C: Literárne periódy na ktoré delíme dejiny literatúry.
2. Osvietenecké myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého.
A: Rozbor textu a prozódia textu.
B: Vysvetliť hláskoslovný rozdiel medzi češtinou a slovenčinou.
C: Znaky rečníckeho prejavu.
3. Človek v boji za slobodu a humanizmus v nemeckej, anglickej, francúzskej a českej literatúre romantizmu.
A: Základné znaky romantizmu.
B: Slovosled vo vete.
C: Spôsob utvorenia slov.
4. Láska a ľud v dielach Sládkoviča a Hviezdoslava.
A: Zaraďte autorov do literárneho obdobia a porovnajte obraz človeka a prírody v ich diele.
B: Z ukážky porovnajte Sládkovičov a Hviezdoslavov verš.
C: Vysvetliť modálnosť viet.
5. Motív vzbury proti utrpeniu a neslobody v slovenskej romantickej literatúre (Chalúpka, Kráľ, Botto).
A: Vysvetlite kauzálne vzťahy v jazyku, kde a ako sa uplatňujú.
B: V úryvku nájdite básnické figúry a trópy.
C: Ktorý z básnikov uplatňuje historický motív a ktorý reaguje na politickú situáciu.
6. Lyrika P.O.Hviezdoslava.
A: Zhodnotiť prínos Hviezdoslava do slovenskej literatúry.
B: Základné básnické prostriedky.
C: Systém slovných druhov v slovenčine.
7. Obraz zemianstva v dielach Hviezdoslava, Vajanského, Kalinčiaka, Kukučina.
A: Pomocou ukážky vysvetliť frazeologizmi.
B: Vysvetlite tvary bis, dač, ktorý básnik ich používal a ako sa nazývajú.
C: Základné jazykové štýly.
8. Slovenská dramatická tvorba po rok 1945 (Chalúpka, Záborský, Palárik, Stodola, Barč-Ivan).
A: Rozdiely medzi drámou a epikou.
B: V texte preštylizovať drámu na epiku.
C: Uveďte autorov, ktorí vnášali netradičné prvky do slovenskej medzivojnovej prózy.
9. Svetový realistický román.
A: Definovať román ako literárny žáner.
B: Porovnať romantizmus a realizmus.
C: Slohové postupy.
10. Obraz dedinského človeka v tvorbe Timravy a Tajovského.
A: Porovnať tvorbu autorov.
B: Pozorovať Anču a Maca Mlieča.
C: Nájsť slohové postupy v texte.
11. Poviedková a románová tvorba Kukučina.
A: Charakterizovať postavu Maca Beraca (Dom v stráni).
B: Rozprávací slohový postup – schéma dramatického rozprávania.
C: Indoeurópske jazyky a ich rozdelenie.
12. Svetová a slovenská literárna moderna a jej prínos.
A: Porovnať lyrického hrdinu vo svetovej a slovenskej moderne.
B: Porovnať vzťah osobného a spoločenského v období moderny a romantizmu.
C: Vysvetliť rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom.
13. Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry (Barbusse, Rolland, Hemingway, Remarque).
A: Porovnať zobrazenia vojny Remarqua a Hemingwaya.
B: Porovnať novelu Na západe nič nové a Peter a Lucia.
C: Definuj polovetné konštrukcie, nájdi ich v texte a zmeň ich na súvetie.
.
14. Medzivojnová poézia na Slovensku, jej dotyky s európskou literatúrou.
A: Uveďte rôzne zoskupenia medzivojnových básnikov, charakterizujte ich tvorbu. B: Nájdite v ukážke štylistické prostriedky, ktoré zobrazujú deštrukčný obraz vojny.
C: Uveďte znaky poetiky nadrealizmu a poukážte na ne v ukážke.
15. Slovenská medzivojnová próza, jej rôznorodosť, dotyky s európskou literatúrou.
A: Na podčiarknutých slovách vysvetlite zásady spisovnej výslovnosti v slovenčine.
B: Prínos Hronského a Urbana do slovenskej prózy, odlišnosť v ich prístupe k zobrazeniu 1. svetovej vojny.
C: Vyhľadajte v ukážke prostriedky, ktoré majú lyrický charakter.
16. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre, hlavné znaky a špecifické črty.
A: Charakterizujte spoločenské a literárne podmienky vzniku lyrizovanej prózy.
B: Charakterizujte opis ako slohový postup a útvar, druhy opisu.
C: Vysvetlite význam opisu v umeleckom diele a v odbornej literatúre.
17. Tradičné a moderné postupy v svetovej medzivojnovej literatúre (Mann, Dreiser, Čapek, Kafka, Joice).
A: Vysvetlite pauzu, tempo reči, melódiu.
B: Určíte z hľadiska členenia jadra podčiarknuté vety.
C: Vymenujte druhy syntagiem a spôsob spájania slov do syntagiem v slovenskom jazyku.
18. Vývinové tendencie v slovenskej próze po roku 1945.
A: Porovnajte spracovanie 2. svetovej vojny u jednotlivých autorov, formulujte osobitosti autorských postojov konkrétnych literárnych diel.
B: Stručne charakterizujte tvorbu autorov tzv.
strednej generácie (Balek, Šikula, Jaroš).
C: Na základe ukážky poukážte na štýl Baleka a Mňačka.
19. Prejavy vlastenectva v jednotlivých obdobiach tvorby Kostru, Horova a Plávka.
A: Na slovníku básne poukážte na autorov vzťah k domovu.
B: Vyhľadajte v básni básnické figúry a trópy.
C: Publicistický štýl a jeho žáner.
20. Tradičné a moderné prvky v poézii Válka, Rúfusa a Mihálika.
A: Popíšte rozdiel v poetike Rúfusa a Válka.
B: Na základe básne od Mihálika poukážte na krízové javy v slovenskej spoločnosti 50-tych rokov.
C: Systém slovnej zásoby v slovenskom jazyku.
21. Slovenská dramatická tvorba po roku 1945, konflikty súčasného človeka v tvorbe Králika, Bukovčana, Záhradníka, Soloviča.
A: Zhodnoťte funkčnosť cudzích slov v ukážke, nahraďte ich slovenskými ekvivalentmi, vzťah slovenských slov k cudzím slovám a neologizmom.
B: V čom je podstata generačného konfliktu hry Meridian.
C: Vysvetlite všeobecne vzťah Slovenčina – spoločnosť, vymenujte základné jazykové disciplíny.
22. Nové tendencie v taliansky, francúzsky a rusky písanej literatúre po roku 1945.
A: Vysvetlite predpony anti a neo v súvislosti so situáciou v európskej próze po roku 1945.
B: Na základe ukážky charakterizuje existencializmus.
C: Akými štylistickými prostriedkami text demonštruje odmietnutie základných vlastností románu predstaviteľ antirománu.
23. Charakterizujte situáciu v anglicky a nemecky písanej literatúre po roku 1945.
A: Vysvetlite význam slov etika, paradox, perióda a zdôvodnite to na ukážke.
B: Znaky epického divadla.
C: Poézia Beatnikov.
24. Obraz človeka v umeleckej literatúre od najstarších čias po súčasnosť, porovnanie jednotlivých literárnych periód.
A: Vymenujte jednotlivé literárne periódy v chronologickom slede, porovnajte renesanciu s barokom.
B: Charakterizujte úvahu ako slohový útvar a jej funkciu v odbornom a umeleckom texte a v bežnom živote.
C: Ktorá literárna postava patrí medzi moje obľúbené a prečo.
25. Ľ. Štúr
1. Staroslovienska literatúra a hospodársko politické podmienky vzniku slovenského jazyka.
Staroslovienska literatúra
1.VEĽKÁ MORAVA
vznikla spojením Nitrianskeho (Pribina) a Moravského (Mojmír) kniežactva roku 833 – vládcom Mojmír. Najväčší rozmach za vlády kniežaťa Rastislava, ktorý v toku 862 vyslal žiadosť o vyslanie vierozvestcov najprv do Ríma (bezvýsledne) a potom byzantskému cisárovi Michalovi III. V roku 863 prichádzajú na územie VM Cyril a Metod. V roku 955 sa VM rozpadá.
2. SOLÚNSKY BRATIA (Cyril a Metod)
pred príchodom na VM zostavili prvé slovanské písmo hlaholiku na základe malých písmen gréckej abecedy a prvý spisovný jazyk starých slovienov – staroslovienčinu
z hlaholiky sa postupne vyvinula cyrilika a potom azbuka
po príchode založili vlastnú školu, šírili kresťanstvo a vzdelanosť
3. SLOVIENSKÁ LITERATÚRA
A: Prekladová literatúra:
Konštantín a Metod preložili misál (omšová kniha), evanjeliá (nový zákon), breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár (zbierka žalmov), spevník a Súdny zákon pre svetských ľudí.
Metod preložil starý zákon.
B: Pôvodná literatúra:
Konštantín napísal Proglas (predslov k svätému evanjeliu), je to najstaršia slovanská veršovaná skladba, tzv. hymnus. Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ vzdelanosti, začína sa veršom „Som predspev k svätému evanjeliu“ a končí slovom „Amen“.
Pochvala Cyrilovi – filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantína: napísal ich pravdepodobne ich žiak Kliment.
Moravsko – panónske legendy – predstavujú umeleckú prózu a zároveň aj historický dokument, členia sa na:
Život svätého Konštantína:
je obšírnejší, opisuje Konštantinove detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, legenda je písaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom (autor Kliment).
Život svätého Metoda:
je kratší, epickejší, menej legendový, podrobnejšie ako jeho mladosti sa venuje jeho činnosti na VM, má štýl, je jednoduchší i keď obsahuje mnohé básnické figúry a trópy (autor Gorazd).
C: Mimo VM vznikli:
O písmenách, Život Naumov, Kyjevské listy(38 omšových modlitieb), Pražské zlomky (modlitby podľa východného obradu).
Staroslovienský jazyk mal vysokú úroveň, vyrovnal sa latinčine i gréčtine.
Legenda:
je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou. Môže mať veršovanú alebo prozaickú formu.
Obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, hlavnou postavou je svätec, ktorý za odmenu v posmrtnom živote veľa trpí a znáša ťarchy pozemského života. Je umeleckým výrazom kresťanskej pokory.
Dejiny literatúry
Literatúra ako jedna z foriem spoločenského vedomia je vždy spätá s určitým kolektívom (je to prejav spoločenského života). Literatúra je spoločenský jav a preto je aj samozrejmé, že jej zmyslom je rozvoj ľudskej spoločnosti. Kvôli tomu bola literatúra vždy riadená určitými spoločenskými triedami, teda úzko súvisí s dobou, v ktorej vznikla a vykresľuje život a myslenie ľudí danej doby. Podľa vývoja môžeme literatúru rozdeliť do jednotlivých periód.
Literárna veda ustálila tieto obdobia literárneho vývinu:
1. staršia literatúra
2. novšia literatúra
3. súčasná literatúra
Literatúra si všíma psychickú stránku človeka, i keď zaznamenáva i životný štýl, preto členenie literárneho vývinu na periódy umožňuje lepšie pochopiť súvislosti literárneho a spoločenského vývinu.
Jednotlivé vývinové obdobia sa členia na menšie etapy:
I. Staroveká literatúra (3.tis.p.n.l. – 5.stor.n.l.)
1. Orientálna (ideálom je slobodný človek, všestranne rozvinutý telom i dušou, jeho život ovplyvňujú bohovia)
a) sumerská (Epos o Gilgamešovi)
b) hebrejská (Biblia) 1 tis.p.n.l.
c) indická (Epos Ramajana)
2. Antická
a) grécka (9.stor.p.n.l. – 5.stor.n.l.) pokrokový odkaz literárnej minulosti, oceňuje demokratickosť, bojovala proti tyranii a hrubosti, vytvorila ideál človeka = harmonicky rozvinutá osobnosť /spravodlivý, dobrý, múdry, zdravý/, konanie ovplyvňujú bohovia
Homér (Eposy Ilias, Odysea)
Ezop (poučne ladené bájky)
Vznik divadelných hier (Sofokles – tragédia Antigona, Kráľ Oidipus)
Ľúbostná poézia (Sapfo – Modlitba k Afrodite)
b) rímska (3.stor.p.n.l. – 5.stor.n.l.) napodobňovala a rozvíjala grécku literatúru, ktorá jej bola vzorom, zobrazovala idylický život a šťastie
Plautus (komédie)
Cicero (rečníctvo)
Horátius (príležitostná poézia)
Vergílius (veršovaná epika)
II. Stredoveká literatúra (5.stor.n.l. 15.stor.n.l.)
vznikla vo feudálnom spoločenskom poriadku a bola pod vplyvom náboženstva
hl.lit.druhy: veršovaná epika, hrdinský epos, dvorná ľúbostná epika
stredoveká náboženská dráma – príbehy z biblie
mestská svetská dráma – zábavný charakter
hl.témy:
o nadpozemskom živote, pozemský život sa považuje iba za odraz nadprirodzeného sveta
vznikajú legendy s ústredným hrdinom, ktorým je vo feudálnej náboženskej literatúre svätec a vo feudálnej svetskej literatúre šľachtic, rytier, bojovník za panovníka a za vlasť, má tieto vlastnosti: smelosť, vernosť, rytierske vlastnosti
lit.jazyk:
rétorický (ozdobný, emocionálny, patetický – nadnesený)
forma diela je dôležitejšia než obsah
cit prevláda nad rozumom
vládne cirkev (kacírstvo)
Ján Hus
kazateľ, upálený ako kacír (terajší pápež rozhodol rozsudok za nesprávny), napísal – Výklad viery, Desatera a Páteře – zmodernizoval český jazyk, zaviedol diakritické znamienka
Staroslovienská literatúra (r.863), príchod Cyrila a Metoda- zostavenie prvého slovanského písma – hlaholika, prvý slovanský literárny jazyk – staroslovienčina (Proglas- veršovaný predhovor)
III. Humanizmus a renesancia (14.stor.n.l. – 16.stor.n.l.)
humanus – ľudský; renesancia – obnovenie, obživenie
cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a napokon znovuzrodenie antiky
ideológia odmieta feudálnu a cirkevnú ideológiu a od nadpozemského sveta sa vracia k pozemskému životu
zdôrazňuje nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie života, úctu k rozumu (Dante Alighieri – Božská komédia, William Shakespeare – komédie/Skrotenie zlej ženy/, tragédie /Rómeo a Júlia/)
Zdôrazňuje význam zmyslového poznania
do literatúry sa dostávajú svetské témy – autori píšu o ľúbostných príbehoch
lit.jazyk: spočiatku prevláda latinský jazyk, neskôr národné jazyky
najvýznamnejší predstavitelia: Petrarka – Spevník
Carvantes – Dômyselný Don Ciote de la Manch
u nás: Rakovský – O svetskej vrchnosti
Jakobeus – Slzy, vzdychy a prosby sloven. nár.
IV. Baroko (16. – 18.stor., 30 ročná vojna, pohromy)
barok – perla nepravidelnej formy
vzniká v Španielsku a Taliansku
vzniká najskôr v stavebníctve (mohutné kostoly) sochárstvo
zobrazuje nedôveru v pozemský život, do popredia sa znovu dostáva náboženstvo, viera v záhrobný život a pod.
cirkev zdôrazňovala pominuteľnosť sveta, odvádzala ľudí od boja za lepšie podmienky, pomáhala soc. útlaku
znak barok. umenia - silná emocionálnosť pôsobí na ľudské city
barokové umenie – umenie protikladov:
1. mysticizmus – pozemská zmyselnosť
2. pominuteľnosť svetských vecí – na druhej strane sa stretávame so svetskou nádherou
3. na jednej strane neprirodzený pátos – vnútorná emocionálnosť
štýl baroka: dekoratívny (ozdobný), pompézny (veľkolepý), patetický (nadnesený) najvýznamnejší predstavitelia: Tassa – epos Oslobodený Jeruzalem
Milton – eposy Stratený raj, Raj znovunájdený
Komenský – Veľká didaktika, Dvere jazykov otvorené,
Orbit pictus (400 rokov narodenia)
V. Rokoko (2. pol. 18. stor.)
rokoko – z francúzskeho slova – ozdoba z korálov a lastúr
vyjadruje radosť zo života a krásu
životný a umel. štýl vychádza z baroka
vyznačuje sa ozdobnosťou, dekoratívnosťou, vyjadruje udalosti zo života
VI. Klasicizmus (17. – 18. stor.)
klasicizmus – z lat.
classicus – vynikajúci, dokonalý
literatúra sa opiera o antickú literatúru, do popredia sa dostávajú žánre dominované antickým obdobím: eposy, veršované tragédie
myslenie ľudí ovláda túžba po poznaní a hľadaní pravdy, oslobodzuje sa od cirkevného vplyvu
pri rozhodovaní medzi citom a povinnosťou víťazí povinnosť
do popredia sa dostáva ľudský rozum – kritérium pravdy
nazývame ho slohom normovanej krásy – uctieval v umení krásu, pravdu a dobro, zastával záujmy šľachty a vyjadroval jej vkus
hrdina sa podrobuje monarchistickej povinnosti
najvýznamnejší predstavitelia: Voltaire – Optimizmus
Moliere – Lakomec
Kollár – Slávy dcéra
Hollý – Selanky
Bernolák – Slovenská gramatika
Bajza – René Mládenca príhody a skúsenosti
VII. Preromantizmus a romantizmus (18.stor. zač. 19.stor.)
s rozvojom kapitalizmu vznikli nové spoločenské protirečenia rozumovo neriešiteľné. Predstavy o ideálnej spoločnosti sa začali rúcať. Človek sa stáva hračkou akýchsi temných síl. Zdôrazňovanie citu nad rozumom.
do popredia sa dostáva: lyrika, lyricko-epické útvary, balada
nový hrdina ma tieto črty:
1. rozpor so spoločnosťou a najmä s vládnucou triedou
2. individualizmus – hrdina chce riešiť problémy sám, do lit. sa dostávajú hrdinovia antickej liter. (Prometeus)
3. titanizmus – hrdina chce sám vykonávať veľké činy
4. autoštylizácia básnika – hrdina má vlastnosti, pocity autora, prežíva silné vášne, rozpor medzi snom, ideálom, túžbou na jednej strane. Tento rozor je neprekonateľný. Sny sa nedajú uskutočniť v každodennom živote a preto hľadá hrdina východisko: vo vzbure alebo rezignácii.
5. hrdinovia sú ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev
najvýznamnejší predstavitelia Rousseau – Emil
Goethe – Utrpenie mladého Waltera
Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži
Chalúpka – Mor ho!
Štúrovci – Náuka reči slovenskej
VIII. Realizmus (1.pol. 19.stor. – 20.stor.)
realistický – pravdivý, skutočný
popiera estetické princípy romantizmu, ale zároveň naň nadväzuje
do popredia sa dostáva: próza, zvlášť román
nastáva rozmach prírodných vied, čo ovplyvňuje aj filozofické myslenie a vzniká nové
pozitivizmus
filozofický pohľad na život, ktorý za skutočné považuje to, čo sa dá zmyslami, skúsenosťou dokázať; ovplyvnil aj vývin literatúry; spisovatelia sa sústredili na presné poznanie spoločenského života a na jeho objektívne zobrazenie
namiesto obrazu života poskytovaného fantáziou a snovosťou sa stáva rozhodujúcim zobrazenie skutočného života
vykresľuje typické charaktery v typických okolnostiach; vytváranie typu – umelecké zovšeobecnenie hlavných znakov podobných postáv žijúcich v istom prostredí
postavy sú determinované – vytvorené prostredím
najvýraznejší predstavitelia: Dikens – Kronika Pickwickového klubu
Balzac – Otec Goriot
Vajanský – Suchá ratolesť
Kukučín – Dom v stráni
Hviezdoslav – Hájnikova žena
IX. Literárna moderna (2. pol. 19.stor. – 1918)
literárna moderna je prúd vo svetovej a našej literatúre na prelome 19. a 20.
storočia; ide o niekoľko smerov a škôl, ktorých predstavitelia sa pokúšajú netradičnými prostriedkami zobraziť pocity, nálady a zmýšľanie moderného človeka
umelci boli proti meštiackej morálke
v spoločnostiach vyspelých i menej vyspelých existuje diferenciácia soc., ideová
vznikajú nové, protirečivé smery, podľa toho čo sledujú umením sa rozdeľujú na:
1. revolučné premeny spoločnosti
2. čisté umenie – umenie zbavené akejkoľvek ideológie, akejkoľvek inej funkcie umenia než byť umením
3. moderné a avantgardné smery
moderné smery
a) symbolizmus – na vyjadrenie duševných stavov človeka používal jazykové prostriedky z prírodných vied, liturgie, gréckych bájosloví, bol kľúčom k pochopeniu modernej poézie; vzťah symbolizmu ku skutočnosti bol iracionálny (rozumovo nepochopiteľný)
b) individualizmus – nadraďovanie jednotlivca nad celok
c) skepsa – pochybovačnosť; nedôvera má blízko k pesimizmu
d) dekadencia – išlo o úpadkovú poéziu, častým motívom bola smrť, smútok, opustenosť, rezignácia
e) impresionizmus – v preklade dojem, výraz, vnem, básnik zobrazuje zážitok tak, ako ho vníma zmyslami aj podľa svojich pocitov
· avangardné smery
a) futurizmus – vo svojom programe chcel oslavovať moderný svet, objavoval krásu v moderných technických obrazoch, vynálezoch, išlo doslova o poéziu strojov, v dielach sa využívalo veľa podstatných a prídavných mien, málo slovies, jednočlenné vety – na zvýraznenie rýchlosti; hl. predstaviteľom: Marinetti
b) civilizmus – poézia, v ktorej autori zobrazujú všedné veci a javy okolo nás, krása je nielen v tom čo je krásne, ale aj v tom čo vyvoláva odpor; hl. predstaviteľom: Whitmen
c) kubizmus – vznikol najprv vo výtvarnom umení, autori zobrazovali postavy pomocou geometrických tvarov; hl. predstaviteľom: Picasso
d) expresionizmus – vznik v nemeckej literatúre, v preklade znamená výrazný – ostrý; hl. predstavitelia: Bodler – Kvety zla
Jesenský – Demokrati
Krasko – Nox et solitude
X. Medzivojnová literatúra (1918 – 1945)
koniec prvej svetovej vojny bol základným motívom pre mnohých autorov
fašizmus (spôsob vlády najreakčnejších buržoáznych kruhov, v ktorých sú obmedzené základné ľudské slobody), vznikol v Taliansku ako spôsob vlády a takisto ovplyvnil tvorbu mnohých autorov
motív diel: odpor proti vojne, fašizmu, neľudskosti, vyzdvihnutie lásky, mieru, rozvoj poézie, prózy, drámy
hl. predstavitelia: Šelochov – Osud človeka
Remarque – Traja Kamaráti
Barbusse – Oheň
Hemingway – Starec a more
Smrek – Iba oči
Rázus – Stretnutie
XI. Súčasná literatúra (1945 po súčasnosť)
prejavujú sa zážitky z II. svetovej vojny
človek rieši súčasné, súkromné a spoločenské problémy
hrdina je angažovaný – sám chce niečo dokázať, má tieto vlastnosti: čestnosť, pracovitosť, citlivosť, objektívnosť
hl. predstavitelia: Zegersová – Siedmy kríž
Ivaškievič – Česť a sláva
Hečko – Červené víno, Drevená dedina
Jašík – Námestie sv. Alžbety
2. Osvietenecké myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého.
Rozbor textu a prozódia textu
1. Časomerný: veršový systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík prirodzene alebo spolu
Dlhé slabiky:
a) prirodzene (s dĺžňom)
b) polohou (kde po krátkej samohláske nasledujú aspoň dve spoluhlásky, využíva sa v období klasicizmu slovenskej poézie – Kollár, Hollý)
Najznámejším a najčastejším časomerným veršom je:
a) hexameter: skladá sa zo 6 stôp
b) pentameter: skladá sa z 5 stôp
Elegický distichon – smutné dvojveršie, v časomiere pozostávajúci z hexametra a pentametra.
2. Sylabický: založený na výskyte rovnakého počtu slabík vo verši
Základné znaky: - isosylabizmus = opakovanie veršov s tým istím počtom slabík, výrazná
prestávka v strede verša
rytmicko-syntaktický paralelizmus = jeden verš je jednou myšlienkou
združený rým = aabb
3. Sylabotonický: je to veršový systém s ustáleným počtom slabík a rovnakým umiestnením prízvukov vo veršoch
Porovnanie češtiny a slovenčiny
a) Čeština má tieto osobitné hlásky a písmená: ř – moře, kořen, třeba
ou – soud, jsou
u – muj, puvodne, dukaz
ě – děti, země, běží
b) V češtine niesu tieto hlásky:ä – v češtine – ě/a
ia - - á/í
ie - - é/í
iu - - í
ô - - u/o
ľ, ĺ - - l
ŕ - - r
dz,dž - - z
c) Skupina aj je v češtine ej – vejce, dej
d) Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie: mnoho – mnozí, noha – na noze, ruka – ruce
e) V češtine neplatí rytmický zákon – dávám, mládí
f) V češtine nie je spodobovanie také dôležité: seznámit, se strany, složit
Klasicistická literatúra
18. storočie bolo silne poznačené rozpadom feudalizmu. Osvietená panovníčka Mária Terézia a jej syn Jozef II. reformovali politický, hospodársky a kultúrny život v rakúskej monarchii a tým aj na Slovensku. Bola zavedená povinná školská dochádzka. V roku 1781 vyšiel Tolerančný patent, ktorý zrovnoprávnil katolíkov a protestantov, prestalo ich prenasledovanie. V tom istom roku bolo zrušené nevoľníctvo, čo umožnilo pohyb pracovnej sily a tým aj rozvoj manufaktúr. Ukončil sa rozvoj vzdelania a kultúry medzi obyčajným ľudom. Inteligencia propagovala ľudovovýchovnú prácu.
Nové myšlienky šírili učené spoločnosti. V roku 1789 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Slovenskí evanjelici sa združovali v Učenej spoločnosti malohontskej a v Učenej spoločnosti banského okolia. Veľký význam malo založenie katedry reči a literatúry česko – slovenskej na evanjelickom lýceu v Bratislave, ktoré sa stalo strediskom výchovy mladej Štúrovej generácie. V osvieteneckom období začínajú vychádzať aj prvé noviny a časopisy.
Klasicizmus má podobné znaky ako európska literatúra, platia v nej presné pravidlá a objavuje sa v nej myšlienka slov. Vzájomnosti. Obavy pred ponemčením a pomaďarčením vedú spisovateľov k tomu, že vo svojich dielach žiadajú spoluprácu všetkých Slovanov. V tomto období vzniká slavistika: veda o slovanských jazykoch a dejinách.
Antón Bernolák
Bol katolíckym kňazom a jazykovedcom, ktorý uzákonil v roku 1787 spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia z okolia Trnavy. Prvým závažným krokom ku kodifikácii spisovnej slovenčiny bolo vydanie diela Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, v ktorom vychádza z foneticko – fonologických princípov. Prvou učebnicou pre slovenské školy bola Slovenská gramatika. Bernolákovčina ako spisovný jazyk však neuspokojila všetkých Slovákov, používali ju katolíci, kým evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Ďalším významným dielom bol 5-jazyčný Slovár.
Slovenskú literatúru osvieteneckého obdobia možno označiť za klasicistickú, hoci sa nerozvíjala v cele šírke žánrov typických pre klasicizmus. V prevahe boli nižšie žánre: zábavná, náučná a satirická próza, epigram, bájka a pod.
Až neskôr zásluhou J.Hollého sa dostali do popredia eposy.
Jozef Ignác Bajza
Vytvoril prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti:
je to dvojzväzková román potuliek Reného a jeho učiteľa Van Stiphouta po Európe, ale aj po iných exotických krajinách
autor vykresľuje mnoho príhod, ale hlavným cieľom bolo opísanie jednotlivých spoločenských vrstiev od najjednoduchších po najbohatšie
tento román autor koncipoval ako výchovný román
Ľudovovýchovný charakter mali aj Bajzové Slovenské dvojnásobné epiframata, v ktorých zosmiešňuje ľudské slabosti a neresti.
Juraj Fándly
Pôsobil na Slovensku ako katolícky kňaz. Vrcholom jeho tvorby, je kniha Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom:
je to prvé dielo v bernolákovčine
odsudzuje niektoré rehole, ktoré v snahe nazhŕňať čo najviac majetku sa nestarali o vzdelanie národa
obviňuje kňazov, že radšej udržujú ľud v nevedomosti len aby nestratili prestíž
je to vedecko-satirická rozprava vo forme dialógu medzi mníchom Atanáziom, ktorý nesie všetky črty zaostalých mníchov a kritickým diablom Titinillom
Dielami Pilní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúvaní ai. poúčal obyčajných ľudí nielen ako sa majú starať o polia a zvieratá, ale aj o osobnej hygiene
Pavol Jozef Šafárik
Považujeme ho za zakladateľa Slavistiky, literárneho vedca, historika a jazykovedca, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj českej a slovenskej literatúry. Narodil sa v roku 1795 v Kobeliarove, študoval v Rožňave a Dobšinej, neskôr na lýceu v Kežmarku. Tu vydal ako 19-ročný svoju prvú básnickú zbierku Tatranská múza lýrou slovenskou, ktorá bola priaznivo vydatá.
Jeho najvýznamnejšie diela: Dejiny slovenskej reči a literatúry všetkých nárečí:
boli vydané v nemčine
je to základné dielo Slavistiky
Slovenské starožitnosti:
vydal ich v Prahe
je to kniha v ktorej opisuje dejiny slovanských kmeňov od najstarších čias až po 10. storočie a Slovenský národopis:
je to jazykovedné dielo v ktorom rozdelil slovanskú reč, jej nárečia a pripojil mapu Európy, v ktorej boli označené územia Slovanu
Slovenčinu označil ako jedno z nárečí češtiny
v tejto knihe bol proti Štúrovej slovenčine a tvrdil, že treba slovakizovanú češtinu a menej jednoty s Čechmi
Ján Kollár
Bol evanjelickým kňazom, politikom, filozofom, básnikom a profesorom na Viedenskej univerzite. Stal sa stúpencom austroslavizmu – politická smer slovanských politikov usilujúcich sa o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie.
Na jeho názory mal najväčší vplyv pobyt v Jene, ktorá bola strediskom nemeckej mládeže. Zapôsobilo naňho vlastenecké cítenie Nemcov, ale obával sa ich rozpínavosti a šovinizmu. Jeho životnou láskou bola Frederika Schmittová, ktorej venoval básnickú zbierku ľúbostných veršov.
Prvé ľúbostné verše vznikli ešte pri jeho štúdiách v Jene, v ktorých ospevoval Mínu ako symbol krásy a vlastenectva.
Slávy dcéra:
je to rozsiahla básnická skladba, ktorá konečnú podobu získala až v roku 1834, tvorí ju 645 sonetov
delí sa na:
Predspev
1. spev: Sála
2. spev: Labe, Rén, Vltava
3. spev: Dunaj
4. spev: Léthé
5.spev: Acheron
Dej:
Skladba dosahuje minimálny dej, ktorý má za cieľ spojiť jednotlivé časti skladby. Spája ich motív putovania autora a jeho milej Míny, ktorá je dcérou bohyne Slovanov Slávy. Mína má ideálne vlastnosti všetkých Slovaniek (múdra, milá, pekná).
Predspev:
najdôležitejšia časť skladby, ktorá je napísaná elegickým distichom (čo je dvojveršie zložené z daktylského penta a hexametra) a časomierou (kde rytmus básne vzniká pravidelným striedaním dlhých a krátkych slabík).
1. spev:
básnik spomína na krásne časy lásky s Mínou.
2. –3. spev:
putuje po slovanských krajoch a opisuje svoje dojmy z pobaltských a polabských krajín.
4. spev:
prechádza s Mínou, medzitým údajne mŕtvou, po slovanskom nebi, kde sú všetci čo Slovanom priali.
5. spev:
tu sa dostáva do pekla a zatracuje všetkých čo Slovanom krivdili a odrodilcov.
Kollár sa snažil prostredníctvom Slávy dcéra oživiť hrdinské deje dávnej minulosti a vyvolať podobné potreby v súčasnosti
O literární vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slávskými – opisuje spojenie Slovanov
Národnie Zpěvanky čili písně světské Slowákuv v Uhrách – zbierka ľudovej slovesnosti
Ján Hollý
Bol katolíckym kňazom, patril k predstaviteľom druhej generácie Bernolákovcov, je autorom slovenského národného eposu, ako prvý použil tému VM na povzbudenie národného uvedomenia Slovákov. Má prívlastok slovenský Homér, lebo písal časomierou a elegickým distichom. Jeho básne sú ťažko pochopiteľné kvôli biblickým symbolom.
Literárne diela:
a) eposy
Svatopluk
námet čerpal z VM, je to epos pozostávajúci z 12 spevov, podklad pre epos tvorili historické fakty
Dej:
Svatopluk sa dostáva do Frantského zajatia. Kalorman na božie vnuknutie prepustí Svatopluka a za manželku mu dá svoju dcéru. Svatopluk sľúbi vernosť a Kalorman ho postaví do čela vojska. Na svadobnej hostine hovorí Svatopluk o dejinách Slovanov, o ich pracovitosti a ako o holubičom národe. V predvečer bitky si uvedomí, že je Slovan. V boji sa stretnú Frankovia pod vedením Britdwalda a Slovanov vedie Svatopluk. Boj je dlho nerozhodný a preto má rozhodnúť súboj muža proti mužovi.
Epos končí Svatoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím koruny
Vystupuje veľké množstvo historických postáv, ale aj veľké množstvo vymyslených postáv Cirillo-Metodiada
opisuje misiu Cyrila a Metoda na VM
má 6 spevov, v ktorých pomocou veršov je zachytený ich príchod, život a účinkovanie
Sláv
má 6 spevov
zobrazuje boj Slovákov s kočovnými Čudmi a ich víťazstvo nad nimi
b) idylické básne
Selanky
21 epických skladieb, v ktorých zachytáva pokojnú prírodu, atmosféru idiliky
sú podobné ako bukolika a georgika od Vergilia
c) žalospevy – elégie
Žalospevy
smútok básní vyplýva z osudov Slovanov, ich ponemčenie, odrodilstva a z toho. že sú nesvorný
d) ódy – oslavné básne
Pesně
v nich vyjadril svoj obdiv k významným osobnostiam slovenského života
Ján Chalúpka
Napísal divadelnú hru Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali
zobrazuje tu prostredie slovenského malomesta, v ktorom odhaľuje smiešne stránky životného štýlu predstavované postavami remeselníckych pánov majstrov
nevyčerpateľným motívom je tu ľudská hlúposť a obmedzenosť
Po úspechu tejto hry napísal veselohry Všetko naopak, Trinásta hodina a Starúš plesnivec
V satirickom románe Bendeguz paroduje rytierske romány, maďarský šovinizmus a nadradenosť.
Rečnícky štýl
je jeden z najstarších, používal sa už v antike
je blízky k hovorovému, ale aj náučnému a publicistickému štýlu
základnou charakteristikou je ústnosť
kompozícia: stručný úvod, jadro a dlhší záver
žánre rečníckeho štýlu
a) persuazívne: politická reč, súdna reč, kázeň
b) náučné: prednáška, referát, diskusný príspevok
c) príležitostné: slávnostná reč, príhovor, prejav
3.Človek v boji za slobodu a humanizmus v nemeckej, anglickej, francúzskej a českej literatúre.
Základné znaky romantizmu
Spoločenský vývoj v Európe medzi Veľkou Francúzkou revolúciou (1789 – 1794) a buržoáznymi revolúciami (1848 – 1849) bol zložitý a plný protirečení.
upevňuje sa moc buržoázie, a tá chce zmeny
zaniká feudalizmus a nastupuje kapitalizmus
keďže rozumové protirečenie sa zdalo byť neriešiteľné, zdôrazňuje sa cit
Znaky romantizmu:
1. Cit
2. Konflikt človeka so spoločnosťou
3. Individualizmus ( sám proti spoločnosti)
4. Túžba po slobode
5. Postava je silnou osobnosťou, odcudzená svetu, samotár, končí tragicky (zomiera za slobodu spoločnosti)
6. Výnimočný človek vo výnimočných situáciách
7. Autoštylizácia (Sebaštylizácia autora)
8. Neexistuje privilegovaná téma (vyhradená téma)
9. Historizmus (autor odkrýva slávne činy národa)
10. Námety z ľudovej slovesnosti
11. Harmónia kontrastov (Esmeralda – Quasimodo)
12. Návrat ku kresťanskej morálke a k prírode
13. Prelínanie literárnych druhov a žánrov
Francúzky romantizmus
Jean Jacques Rosseau
Popredný šíriteľ nových spoločenských ideálov.
Hlásal návrat k prírode.
Victor Hugo
Zakladateľ, teoretik i praktik francúzskeho romantizmu, vo svojej tvorbe sa prejavil ako básnik, dramatik, prozaista a esejista, od mladosti bol oceňovaný literárnymi cenami, bol členom Francúzskej akadémie, poslanec za republikánov.
Jeho najvýznamnejším dielom je historický román Chrám Matky Božej v Paríži:
román sa skladá z dvoch častí
1. časť obsahuje 6 kníh
2. časť obsahuje 11 kníh
Dej:
Dej sa odohráva v 15. storočí. Kňaz Frollo sa zamiluje do krásnej cigánky Esmeraldy. Keď ju prekvapí s jej milým – kapitánom lukostrelcov Phoebom, prebodne ho dýkou, no vina padne na Esmeraldu. Pred popravou ju zachráni hrbáč Quasimodo, zvonár v chráme, ktorého sa ujal Frollo, keď bol ešte malý. Keď ju bráni pred ozbrojencami, Frollo ju unesie, a keď odmietne jeho lásku, zatvorí ju u starej pustovníčky. Tá v nej spozná svoje unesené dieťa, no už ju nemôže zachrániť pred popravou. Frolla Quasimodo zhodí z chrámu a sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde.
román sa vyznačuje harmóniou kontrastov:
1. škaredý Quasimodo – krásna Esmeralda
2. škaredý Quasimodo – koná krásne činy
3. biedny život ľudí – bohatstvo a aristokracia cirkvi
román je typický napätím, protikladmi, filozofickými úvahami, strašidelnými scénami, opismi a výnimočnými postavami
zvláštnosťou románu je neustála prítomnosť postavy Pierra Gringoira, spisovateľa bez úspechu, bez peňazí a domova, trochu dobrodružného a trochu potrimiskára, nie je typickou romantickou postavou, spolu s rozprávačom nás sprevádza dejom od začiatku do konca románu, svojou prítomnosťou spája jednotlivé postavy a prostredia diela
Po nastúpení Napoleona III. na trón, odišiel Hugo do exilu, kde napísal najlepšiu lyrickú zbierku Kontemplácie o svojom intímnom i politickom živote. Epická Legenda vekov je históriou ľudského rodu od jeho biblických začiatkov po 20. storočie.
Ďalšie romány:
Bedári
Robotníci mora
Muž, ktorý sa smeje
Deväťdesiattri
Nemecký romantizmusJohan Wolfgang Goethe
Medzi prvými na svete použil prvky romantizmu, písal poéziu, prózu a drámu. Jeho tvorba tvorí prechod od sentimentalizmu k romantizmu. Román Utrpenie mladého Werthera:
je napísaný vo forme listov a denníkových zápiskov
Dej:
Mladý vzdelaný muž sa beznádejne záľuby do Lotty, nevesty, neskôr manželky svojho priateľa. Prežíva muky, nenachádza východisko zo situácie, a preto si zvolí dobrovoľnú smrť.
Odpor proti absolutistickej moci vyjadril Goethe v óde Prometeus. Životným dielom je veršovaná dráma Faust:
Dej:
Učenec Faust túži po absolútnej dokonalosti poznania, a preto sa spojí s diablom. Na konci života zistí, že jeho zmyslom je tvorivá a činorodá práca a je zachránený zásahom vyššej moci.
Friedrich Schiller
Túžbu po národnej i osobnej slobode vyjadril vo svojej tvorbe. Dráma Zbojníci:
vystúpil proti feudálnemu absolutizmu
Dej:
Hrdinom je Karol Moor, ktorého brat očierni pred otcom, aby získal majetok a Karolovu milú.
Vtedy sa Karol vzbúri a aby sa pomstil, stane sa vodcom zbojníkov, bojuje proti nespravodlivosti. Po otcovej a bratovej smrti sa dobrovoľne vydá súdu.
Dráma Úklady a láska:
na ľúbostnom vzťahu šľachtického syna a meštianskej dievčiny predstavil spoločenské rozpory doby a nemožnosť prekonať ich
hrdina, oklamaný intrigánmi, zapochybuje o vernosti svojej milej, usmrtí ju i seba
Historické drámy:
Mária Stuartová
Panna Orleánska
Don Carlos
Viliam Tell:
myšlienka slobody
Dej:
Tell nevzdal úctu klobúku (symbolu nadvlády) a za to musel zostreliť jablko z hlavy svojho syna, podarí sa mu to, napriek tomu je uvrhnutý do väzenia, ujde z neho a zabije tyrana Gesslera. To vzburuje ľud – povstane a zvíťazí nad nadvládou.
Henrich Heine
Najrevolučnejší nemecký básnik. Tvorba:
zbierka Kniha piesní
cestopisná skladba Nemecko, Zimná rozprávka
zbierka Časové básne
Heine utvoril nový druh fejtónu (Obrazy z ciest), ktorý je zmesou romanticko-realistických obrazov a spoločensko-politickej satiry.
Ruský romantizmus
Michail Jurievič Lermontov
Bol najromantickejším básnikom, prozaikom a dramatikom. Tému vzbury, slobody, ale aj osamelosti môžeme vidieť v poéme Démon, v ktorej sa hrdina vzbúri proti Bohu, preto je odsúdený k večnej samote. Román Hrdina našich čias:
skladá sa z 5 noviel spojených ústrednou postavou hrdinu
Dej:
Hrdina Pečorin je individualizovaný a súčasne zovšeobecňujúci typ tzv. zbytočného človeka, vzdelaného, ale presýteného životom a nudou. Je nespokojný so sebou i so svetom, ale neurobí nič preto, aby niečo zmenil. Nakoniec nezmyselne umiera.
Alexander Sergejevič Puškin
Najznámejší predstaviteľ romantizmu, ktorý sa dopracoval k realizmu. Písal ľúbostnú i občiansku lyriku, poémy, prózu i drámu.
V poémach vystupujú vydedenci spoločnosti (Kaukazský zajatec, Cigáni), výnimočný jednotlivci (Medený jazdec, Poltava).
Historická tragédia Boris Godunov
Veršovaný román Eugen Onegin
Puškin aj v próze smeroval od romantizmu (Piková dáma, Povesti Belkina) k realizmu v historickej povesti Kapitánova dcéra, v ktorej zobrazil ľudové povstanie Jemeľjana Pugačova.
Anglický romantizmus
George Gordon Byron
Autobiografická lyricko-epická poéma Childe Haroldova púť
zobrazil tu svoj život, názory na Anglicko a Európu
opísal v nej cesty a úvahy pútnika rozčarovaného zábavami vo svete bez lásky a úprimných citov
sympatizoval s bojom národov za slobodu a hľadal rozptýlenie v cudzine
poéma je protestom proti tyranii a neslobode porobených národov
Komický epos Don Juan
Typická báseň romantizmu Chilonský väzeň
Básnické poviedky Džaur, Korzár
Percy Bysshe Shelley
Bol rebelantským anglickým romantikom. Veršovaná dráma Odpútaný Prometeus
čerpal námet z antiky, vyjadruje nádej v pád tyranov
Dej:
Hrdina Titan prikovaný k skale, je vystavený veľkému utrpeniu. Nepoddá sa hrozbám Jupitera a keď ho oslobodí Herkules, nasleduje vláda lásky a porozumenia. Hra je oslavou ľudského ducha a demokracie.
Český romantizmus
Karel Hynek Mácha
Prevažne lyrický básnik, často sa zamýšľa nad zmyslom života, no nenachádza pre svoje úvahy porozumenie. Sníva o slobodnom človeku, ale spoločnosť ho odmieta.
Lyricko-epická poviedka Máj:
hlavnou postavou je Vilém, básnik obchádza jeho výzor, čo je v porovnaní s inými romantickými spisovateľmi zvláštnosť
Dej:
Vilém bol v mladosti vyhnaný otcom z domu a stáva sa vodcom zbojníkov. Zavraždí zvodcu svojej milej Jarmili, neskôr v ňom spoznáva svojho otca. Za to je popravený a Jarmila končí svoj život vo vlnách jazera.
Josef Kajetán Tyl
Populárny romantický dramatik písal historické (Ján Hus, Kutnohorští havíři) i rozprávkové hry (Strakonický dudák). Hra Fidlovačka je známa tým, že v nej zaznela pieseň, ktorá sa po vzniku ČSR stala českou hymnou.
Karel Jaromír Erben
Bol básnikom, ktorý nielen zbieral ľudovú slovesnosť, ale pod jej vplyvom vydal aj jedinú zbierku balád Kytice.
Božena Němcová
Náplňou jej tvorby je český život a rázovité postavy. Najlepšie to vidieť v autobiografickej próze Babička s podtitulom Obrazy venkovského života:
· sú to voľne pospájané príbehy, v ktorých dominuje postava jednoduchej, pracovitej a múdrej českej ženy
Zbierka českých povestí Národní báchorky a pověsti
Počas pobytu na Slovensku zozbierala a v Prahe vydala Slovenské pohádky a pověsti Celou svojou tvorbou sa snažila vyjadriť vieru v človeka a v lepšiu budúcnosť.
Slovosled vo vete
Slovosled je poradie slov vo vete. Závisí od troch činiteľov:
od aktuálneho členenia vety
od gramatickej funkcie slov vo vete
od zvukovej podoby slov vo vete
Na prvom mieste vo vete stojí východisko výpovede (téma) a to sa opiera o fakty (jadro), ktoré prinášajú nové informácie. Poradie východisko – jadro je objektívne. Obrátené poradie je subjektívne (vyskytuje sa v ústnych prejavoch pri využití dôrazu). (Nebezpečný väzeň ušiel.
Ušiel nebezpečný väzeň.)
Gramatický činiteľ
sa uplatňuje najmä pri radení prívlastkov v podraďovacom sklade
tu platí, že najbližšie k jadru skladu stojí prívlastok s najmenším rozsahom a najväčším obsahom slova a od neho postupne ďalšie
najďalej stoja najvšeobecnejšie prívlastky – zámená
Fonetický činiteľ
sa uplatňuje pri zaraďovaní príkloniek (sa, mi, ťa, mu, ho, my, by, je)
tie sa zaraďujú vždy po prvom slove stojacom po pauze v poradí:
1. by
2. pomocné slovesá
3. krátke tvary zámen v datíve a po nich v akuzatíve
Tvorenie slov
Slová podľa zloženia rozoznávame: neodvodené, odvodené, zložené, združené pomenovania, ustálené spojenia, skratky a značky.
Nové slová sa tvoria:
1. Odvodzovaním (deriváciou)
najčastejší spôsob tvorenia slov
tvoria sa pomocou prípon alebo predpôn
každé slovo má
a) slovotvorný základ (časť odvodeného slova, ktoré ostane po odtrhnutí slovotvorných prípon): mur – ár, učit – eľ
b) slovotvorný formát (slovotvorná predpona a prípona): bez – vetrie, les – les-ník
2. Skladaním (kompozíciou)
patria tu zložené slová
a) nepravé zložené slová: vznikajú spojením dvoch tvarov (duchaplný, vlastizrada)
b) pravé zložené slová: vznikajú z dvoch slovotvorných základov (kosoštvorec, celoživotný)
c) hybridné zloženiny: jedna časť slova je cudzieho pôvodu (autodoprava, elektromagnet)
d) zložené slová sú aj prídavné mená so spojovníkom (vedecko-technický, literárno-hudobný)
3. Skracovaním
- patria tu skratky (atď., SGCR, USA) a značky (liter, meter)
Univerbizácia je skracovanie dvojslovných alebo viacslovných pomenovaní (panelový dom – panelák, minerálna voda – minerálka). Vyskytuje sa v hovorovom štýle.
Multiverbizácia je nahradenie jednoslovného pomenovania viacslovným (vyrábať – uskutočňovať výrobu, zbierať – konať zbierku). Vyskytuje sa v odbornom štýle.
Združené pomenovanie je také spojenie slov, ktorého jadrom je podstatné meno a ktorým sa vyjadruje jeden pojem (ľahká atletika, ovocný strom).
Ustálené spojenie je spojenie slov, ktorého jadrom je obyčajne sloveso a ktorého význam je prenesený (frazeologizmus). Frazeologizmi môžu byť:
a) domáceho pôvodu (ľudové): vziať rozum do hrsti, bledý ako stena
b) prevzaté alebo intelektuálne (rozťať gordický uzol, odpočívať na vavrínoch)
4. Láska a ľud v dielach Sládkoviča a Hviezdoslava
Andrej Sládkovič Básnická skladba Detvan
pozostáva z 5 spevov. - Hlavnými postavami sú Martin Hudcov a Elena, jeho milá; Martin sa dostáva ustavične do nového prostredia, do styku s novými postavami, do rôznych situácií, v ktorých sa vyhraňuje jeho charakter
Sládkovič je predstaviteľom slovenského romantizmu, Detvan je pokračovaním Maríny, svoju ľúbosť k Maríne autor prenáša na slovenský kraj
Autor opisuje krásu kraja, hory, Poľanu, lúky, dedinu, odev dievčat, Martinov odev, jeho postavu, hru na fujare, Martinov boj so zbojníkmi.. - Sládkovič po prvý raz predstavil slovenský život. Zobrazil dedinský typ mládenca s úprimnými citmi, bojovného a milujúceho, dôverčivého a smelého. Dej nemá v sebe nič nápadne hrdinské, ale ani prehnane vykrášlené
Rozbor Detvana:
I. spev "Martin"
autor predstavuje Martina, syna nespútanej prírody a oslavuje krásnu podpoliansku prírodu, ľud a jeho kultúru.
II. spev "Družina"
· Autor opisuje kolektív, v ktorom sa Martin pohybuje. Vyzdvihuje kladné vlastnosti Martina, cit pre spravodlivosť a nebojácnosť. Martin zachráni zajaca pred kráľovským sokolom, ktorý ho chce chytiť, vyslobodí Elenu od zbojníkov. III. spev
"Slatinský jarmok"
Martin sa stretáva s kráľom Matiášom. Prizná sa kráľovi, prečo zastrelil jeho sokola.
IV. spev „“Vohľady“
Autor opisuje úprimnú lásku Eleny k Martinovi. Kráľ Matiáš prichádza do Detvy a stretáva sa s Elenou, tá sa mu zapáči, kráľ jej ponúka prsteň, ale Elena ho odmieta.
V. spev "Lapačka"
Kráľ posiela Martina na vojnu.
Martin vstupuje do kráľovského čierneho pluku ako uvedomelý vlastenec.
Pavol Országh Hviezdoslav
Básnická skladba Hájnikova žena
stavbu skladby tvorí 8-slabičný a 9-slabičný jambový verš s rôznymi variáciami
báseň začína pozdravom, v ktorom básnik ospevuje krajinu a okolie, hovorí o srdečnosti, pohostinnosti ľudí, ktorí tu žijú spokojne a šťastne
autor vsunul príbeh lásky hájnika Miša Čajku a jeho ženy Hanky do prekrásnej prírody, opisuje tragiku spôsobenú šľachticom Artušom Villánim
osudy ľudí sú zobrazené v spojitosti s prírodou
vidno rozpor medzi upadajúcim zemianstvom a ľudom, autor nezamlčuje ani nedostatky ľudu, využíva kontrast, ktorý má sociálny základ
skladbu tvorí 15 spevov
rozbor:
I. spev
Na začiatku je opisovaná horáreň. Autor ju porovnáva s hniezdom a kaštieľom. Používa drsné výrazy, keď hovorí o lenivých ľuďoch, ktorí si nevážia ľudskú prácu - myslí tým na Artuša Villániho. Po smrti starého horára dal nový hájnik chalupu do poriadku. Autor vyjadruje zdrobnelinami šťastný a pokojný život v horárni.
II. spev
Na Jána zomrel záhadnou smrťou starý Čajka. Valasi ho našli, keď zaháňali ovce na pašu. Michal Čajka sa stal sirotou. Na žiadosť ho dal pán na horársku službu.
III. spev
Michal mal rád prírodu, bol spokojný so svojím miestom. Myšlienkami bol stále u dievčiny, s ktorou sa spoznal u polesného. Po návrate z vojny sa s ňou oženil.
IV. spev
Mladí Čajkovci si žijú šťastne a spokojne, aj keď neoplývajú bohatstvom.
V. spev
Hanke sa prisnilo, že sa stane niečo zlé. No Michal ju cestou do kostola obveselil. Sadla si do prednej lavice, pomodlila sa, vytušila však, že ju niekto pozoruje.
VI. spev
Pocit šťastia a spokojnosti mladých Čajkovcov.
VII. spev
Michal sa vybral na obchôdzku. Hanka ostala sama a išla prať k potoku. Na poludnie sa objavili dvaja jazdci - Artuš Villáni so sluhom. Hanka mala strach, preto chcela, aby odišli.
VIII. spev
Janko a Ondrej pri oberaní malín prišli až k horárni. Keď ich Hanka vyprevádzala, uvidela Artuša, rýchlo sa vrátila do horárne a zamkla sa. Artuš to zbadal, nazlostený nasadol na koňa a odišiel.
IX. spev
Artuš pripravil plán poľovačky. Poslal Michala, aby sledoval jeleňa. Artuš šiel zatiaľ do horárne za Hankou. Začal sa na ňu usmievať, chcel ju objať, ale Hanka ho v sebaobrane bodla nožom. Začala kričať o pomoc. Prišiel Michal a keď uvidel, čo sa stalo, prikázal Hanke, aby prisahala, že o tom, čo sa stalo, nikomu nepovie. Michal hneď ráno sa šiel sám priznať k činu.
X. spev
Hanka sa presťahovala k rodičom. Otec jej veľmi nadával, najmä kvôli Michalovi. Matka chorľavela, Hanka sa veľmi trápila, až stratila rozum.
XI. spev
Michal mal súd. Do súdnej siene pribehla žena - Hanka. Spievala a behala po sieni a ku všetkému sa priznala. Keď sa sudcovia spamätali, prepustili Michala aj Hanku domov.
XII. spev
Hanka máva nepokojný spánok, v noci sa budí, hovorí zo sna, zdá sa jej, že už je ráno.
XIII. spev
Hanka beháva v noci po hore, spieva, veľmi trpí.
XIV. spev
Sedem hviezd spieva o tom, že vyženú nešťastie z domu.
XV. spev
Čajkovcom sa narodilo dieťa - synček. Do horárne sa opäť vrátil pokoj a šťastie.
Porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy:
(Detvan) "Stojí vysoká divá Poľana
mať stará ohromných stínov..."
(Hájnikova žena) "Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás..."
Týmito slovami sa začínajú diela Detvan a Hájnikova žena. Obaja spisovatelia, Sládkovič i Hviezdoslav si za úvod svojich diel zvolili opis malebnej slovenskej prírody, v ktorej žili hlavní hrdinovia Martin Hudcovie a Michal Čajka. Martin a Michal sú mladí slovenskí junáci, predstavujúci slovenský národ, ktorý bojuje za slobodu a spravodlivosť.
Martin sa narodil v dedine Detva, obklopenej vysokou Poľanou. Už od malička bol zžitý s prírodou, čo autor vyjadril slovami "...po prvý raz oči šuhaj roztvorí, čo vidí ? Výsosť Poľany hory..." Michal pochádza z malej horárne, učupenej v oravských lesoch - pod Babou horou. Obaja junáci by si nevedeli predstaviť život bez radosti z krásnej prírody.
Michal sa po smrti otca stane hájnikom. Ožení sa so svojou milou Hankou, ktorá mu je vernou, milujúcou manželkou. Sládkovič predstavuje svojho Martina ako smelého mládenca, za ktorým sa "driečne Detvy dievčiny..." len tak obzerajú. Jemu najviac učarila Elena, ktorá mu bola vernou a oddanou družkou. Aj kvôli Hanke a Elena sa Martin a Michal dostanú do rozporu so svojimi pánmi. Martin sa vyberie na starú Poľanu, kde pozoruje život okolo. Vidí, ako "...nad horou letí sokol jarabý, na vysoký on hrá sa let, mladúšik zajac hore pozerá, pozerá zas dol,..." zrazu sa Martin strhne a zabije valaškou loveckého sokola, ktorý patrí kráľovi Matiášovi.
Usmrtí aj zbojníka, postrach kraja, ktorý uchvátil Elenu. Na jarmoku sa Martin kráľovi smelo ospravedlní, kráľ mu odpustí a daruje mu koňa - vraníka. Práve v tomto Martinovom čine sa odzrkadlila jeho rozhodnosť a nebojácnosť postaviť sa pred samotného kráľa. Kráľ chce spoznať Martinovu Elenu, príde večer na vohľady, ale Elena si bráni svoju lásku k Martinovi a odolá kráľovým zvodom. Kráľ neskôr pozve Martina do povestného čierneho pluku. Martin najprv nechce prijať túto ponuku, lebo "...Pod Poľanou mi prvý svet svitol, aj s ňou som rástol a s ňou som kvitol, ona je kus mojej duše...", ale keď mu kráľ dovolí ponechať si svoje vrkoče, fujaru, valašku, symbol slovenského národa a milú Elenu - súhlasí.
Sládkovič vykreslil v Martinovi človeka, ktorému sú bližšie skaly, hory, Poľana, teda príroda - než spoločnosť a jej potreby a autor cíti, že v tomto ľude je zárodok mocného budúceho života národa. Do postavy Eleny a Martina autor prevtelil kus seba a svojej milej, čo však vôbec nie je cítiť.
Hviezdoslav sa viac zameral vo svojom diele na konflikt medzi Michalovou ženou Hankou a pánom Artušom Villánim.
Ich konflikt vyústi do tragického záveru, kde Hanka zabije Villániho, ktorý sa pokúša opätovne pripraviť Hanku o česť. Tu sa Michal prejavil ako nežný, ale aj vznetlivý človek vo vzťahu k Hanke, čestný a neznášajúci ponížené plazenie sa pred pánskou vrchnosťou a vzdorujúci pánskej spupnosti. Autor zobrazil v Michalovi sebavedomého a čestného človeka, ktorý svojimi vlastnosťami predstavuje protipól nemorálnosti a povahovej pokrivenosti Villániho.
Sládkovičov Detvan je prvý základ realistického vývinu, v ktorom neskôr pokračoval Hviezdoslav. Sládkovičovo dielo sa končí ospievaním slobody, Hviezdoslav sa v závere lúči s lesmi - prírodou, v ktorej žil.
Modálnosť vety
Veta:
je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá
Modálna stavba vety:
je spôsob vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti
rozlišujeme.
a) modálnosť objektívnu, vyjadrujúcu vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti
b) modálnosť subjektívnu, vyjadrujúcu vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede
obidva vzťahy sa môžu realizovať pomocou lexikálnych prostriedkov (napr. časticami, citoslovcami, zámenami), pomocou syntaktických prostriedkov (slovosled, elipsa, vytýčený vetný člen a i.) a pomocou zvukových prostriedkov (intonácia vety) rozlišujeme tri druhy modálnosti
a) postojová (hovoriaci niečo jednoducho konštatuje, alebo sa na niečo spytuje, alebo si niečo želá – vety oznamovacie, opytovacie, žiadacie)
b) istotná (hovoriaci popri vecnej informácii naznačuje vo vete aj stupeň pochybnosti o platnosti výpovede; On možno príde. On istotne príde. On by mohol prísť.)
c) vôľová (hovoriaci dáva najavo, či sa uskutočnenie deja pokladá za želateľné, možné, nevyhnutné; Mal by som ísť. Musím ísť. Chcem ísť.)
podľa obsahu delíme vety na:
a) opytovacie
b) oznamovacie
c) žiadacie (rozkazovacie, želacie)
zvláštnym variantom sú zvolacie vety : sú expresívnou formou oznamovacej, opytovacej alebo žiadacej vety
5. Motív vzbury proti utrpeniu a neslobody v slovenskej romantickej literatúre.
V 30. rokoch 19. storočia revolučné hnutie zasiahlo aj Rakúsko-Uhorsko. Hospodársky zaostávala časť rakúskej monarchie. Vzniklo hnutie za samostatné Uhorsko. Na čelo sa dostala liberálna šľachta, ktorá presadzovala myšlienku nacionálne jednotného štátu. Nemaďarské národnosti sa obávali pomaďarčenia a preto sa snažili dostať pod ochranu Viedne.
Slovenské národné hnutie trpelo dvojitým útlakom: národným (Maďarsko) a hospodárskym (Viedeň). Slovenskej spoločnosti chýbala šľachta aj buržoázia.
Na čelo hnutia sa postavila inteligencia, ktorá bola úzko spätá so slovenským ľudom. V roku 1829 vznikla na bratislavskom lýceu spoločnosť Česko-slovenská. Bol to samovzdelávací spolok študentov, ktorý príchodom Ľ. Štúra v roku 1835 zmenil program a začal riešiť národné a politické otázky. Snažili sa o šírenie a budovanie vlastenectva (vychádzky na Devín). V roku 1837 bola spoločnosť zakázaná a vytvorená bola tajná Vzájomnosť.
V júli 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzi Štúra, Hurbana, Hodžu v Hlbokom. Ich reformu schválil aj J. Hollý. Za základ bolo prijaté stredoslovenské nárečie a dodržiavaný bol fonetický pravopis.
Ľudovít Štúr
Ako ideový vodca revolučného hnutia vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Hoci poézia nebola jeho hlavnou doménou, už v prvej básnickej zbierke Dumky večerní sa vyznal z odhalenia bojovať sa Slovákov i za cenu života.
Janko Kráľ
Bol najrevolučnejším básnikom romantizmu. Začal písať v 20-tke a skončil v 50-tke. Nepriaznivo porušil aj literatúru Štúrovcov. Najčastejšie písal piesne, dumy, balady, revolučné básne. Bol to snilko, ktorý svoje myšlienky sústredil predovšetkým vo svojej lyrickej tvorbe. Znamením jeho tvorby – pesimistické ladenie básní, revolučnosť a aktívny hrdina bojujúci za slovenský národ.
Jeho tvorbu môžeme rozdeliť na dve časti:
1. Baladická tvorba:
Balada je epický žáner, ktorého dej končí tragicky, obsahuje gradáciu deja, dejové skoky a v príbehoch vystupujú nadprirodzené bytosti a úkazy. Má mať morálne počenie, pretože zlo je potrestané. Môže byť veršovaná, alebo napísaná prózou. Sociálna balada je osobitným typom (zlo je tu spôsobené zlými sociálnymi pomermi = Matka).
Janko Kráľ bol ovplyvnený najmä ľudovou baladou, jeho hrdinovia majú črty románskeho hrdinu – snažia sa bojovať za svoj ideál a sú ochotný prinášať obete.
Balady s mravným ponaučením: Kríž a čiapka, Skamenelí, Bezbožné dievky = je tu použitý ľudový jazyk, príslovia a stupňovanie napätia.
Sociálna balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko:
autor tu poukazuje na krásu života jednoduchých ľudí a na ich pokojný život
opisuje tu život mládenca, ktorý aj napriek milujúcim rodičom je uzavretá do seba
Rozbor:
Je to balada, ktorá prináša typického románskeho hrdinu. Je to samotár, plný vzdoru a hrdosti. Jeho vnútro je zmietané vášňami a túžbou dokázať niečo veľké. Odmieta tradície a aj za cenu vlastného života chce uskutočniť šľachetný čin. Nerozumie si so spoločnosťou a tak hľadá porozumenie v prírode.
Balada má dve časti:
1. Autor chcel zobraziť lyrického hrdinu a jeho vnútro. Vzťah k prírode a k rodinnému kraju vyjadruje zdrobnelinami a nepochopenie dedinou ho vháňa do samoty – prírody. Pretože túži po veľkom čine, rozhodne sa oslobodiť pannu.
2. Tvorí baladický príbeh. Janko sa vyberie jednej tmavej a búrlivej noci ku Váhu, kde uvidí zakliatu pannu, chce ju zachrániť, ale utopí sa, pretože si zabudol prevrátiť košeľu – autor tu chce zdôrazniť neúspech hrdinu uskutočniť svoj sen.
hlavná myšlienka balady: Je vyzdvihovanie vzbury a činu pred pokorou a šľachetná obeť hrdinu tu nie je považovaná za zbytočnú, ale za prejav lásky k
blížnemu. Možno ju považovať za akúsi alegóriu slovenského národa.
2. Lyrická tvorba:
Najznámejšie básne: Duma Bratislavská – je to reakcia na odvolanie Ľ. Štúra z katedry. Orol
Revolučné básne: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Šahy
Janko Kráľ položil základy reflexívnej (úvahovej) a revolučnej poézii.
Cykly básní: Dráma sveta, Zbohom, Výlomky z Jánošíka, Žobrák, Zbojníkova balada
Samo Chalúpka
Patrí medzi najstarších zo Štúrovcov a aj medzi najčítanejších ľudovou vrstvou. Prvé básne publikoval na lýceu v biblickej češtine a podobajú sa ľudovým piesňam. Zaujímal sa o archeológiu a považujeme ho za tvorcu historickej epiky.
Témy:
1. Jánošíkovská
Likavský väzeň:
Dej: Tu uvažuje uväznení Jánošík nad svojím osudom. Neupadne do beznádeje a verí, že sa mu podarí dostať na slobodu, aby mohol opäť zhromažďovať okolo seba junákov.
autor hrdinu neidealizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu
Junák
Kráľohorská
2. Boje proti Turkom
Turčin Poničan
Dej: Je to dojímaná ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorá je unesená poturčencom do otroctva. Neskôr v ňom spoznáva vlastného syna. Syn ju žiada, aby ostala pri ňom, ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť domov
Patriotizmus – láska k vlasti tu vyhráva nad bohactvom
Boj pri Jelšave
3. Dávna minulosť Slovanu
Mor – ho!
hrdinská epická báseň, použil tu historický námet z čias rímskeho panstva, o ktorom sa dočítal v Šafárikovom diele Dejiny slovanskej reči a literatúry
cisár Constantinus v roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil kmene Semiakov.
Chalúpka ich pokladá za Slovanov a preniesol na nich všetky ideálne vlastnosti
hrdina je kolektívny, sú to slovenskí junáci, ktorí morálne víťazia i keď padli v boji
báseň je dynamická a plná napätia, je tu veľa básnických figúr a trópov
Andrej Sládkovič
Lyricko-epická skladba Marína
nachádzame tu romantický ideál slovenskej dievčiny, v ktorej dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti
báseň je oslavou krásy, lásky, mladosti
autor nenasleduje svoju milú do ríše víl, zrieka sa jej pre lásku k životu a národu
Lyricko-epická skladba Detvan
Sládkovič zvýraznil morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu
báseň sa skladá z 5 spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka) a odohráva sa v časoch panovania kráľa Mateja Korvína
Martin je spočiatku iba synom nespútanej prírody, ale postupne s vývinom udalostí vyjadruje odpor k násiliu, má zmysel pre spravodlivosť a stáva sa uvedomelým bojovníkom za slobodu; jeho malebný zjav a zdravá životnosť sú znakmi romantického hrdinu
celou básňou sa tiahne ako zlatá niť oslava slovenského ľudu, v ktorom autor vidí záruku budúcnosti
autor sa prejavuje ako hrdý vlastenec, ktorý neobdivuje nekriticky cudzinu, súčasne sú tu ešte romantické vzťahy medzi panovníkom a ľudom
Ján Botto
Námety jeho tvorby bola ľudovosť a obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti. Revolučné nadšenie vyjadril v básni K mladosti. V alegorickej básni Báj na Dunaji predstavuje junáka, ktorý z vĺn Dunaja oslobodí bielu húsku a tá sa mení na bielu pannu. Ďalšie básne sú Orol, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná.
Vrcholným dielom je lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova
predstavuje v nej Jánošíka ako prejav túžby ľudu po národnej slobode, v ktorom stelesnil ľudový odboj proti feudalizmu
hoci Jánošík zomiera Botto budí vieru, že raz príde bohatier, ktorý vyzdvihne pošliapaný zákon
záver básne je alegorický (9. spev – zjavenie)
romantický konflikt je medzi túžbami, snami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovolí uskutočniť
Jozef Miloslav Hurban
Bol jedným z organizátorov revolučného hnutia u nás. V básni Bije zvon slobody, čujte ho národy vyzval roku 1848 Slovákov do boja za národnú slobodu. V historickej próze Olejkár idealizuje Matúša Čáka ako predstaviteľa národnej myšlienky, uvedomelého veľmoža a Slovana, ktorý chcel vzkriesiť slávu VM.
Ján Kalinčiak
Romantickí hrdinovia povestí sú ovládaní veľkými náruživosťami, napr. láskou, pomstou, alebo túžbou po moci. Jedine historická povesť Mládenec slovens