Vymedzenie komunikačného manažmentu
Vymedzenie komunikačného manažmentu
Komunikačný manažment v zjednodušenej forme definujeme ako „proces riadenia komunikačných tokov prebiehajúcich v podniku“ a v širšom ponímaní ako „proces ovplyvňovania komunikačného systému podniku takým spôsobom, aby priebeh, prostriedky, smerovanie i formy komunikácie spoločne napomáhali úspešnému naplneniu vytýčených cieľov. Taktiež, aby vytvárali také prostredie, v ktorom sa úsilie o stanovenie podnikových cieľov stane prirodzenou doménou všetkých kreatívnych zamestnancov podniku, a v ktorom sa podnikové ciele stanú totožné s individuálnymi cieľmi zamestnancov.“ (Blašková 4, 2004, s.56)
Uvedené širšie vymedzenie poukazuje na vnútornú zložitosť a ekonomický a sociálny význam tohto nového smeru v manažmente.
Ekonomický význam spočíva v prispievaní komunikačného manažmentu k zladeniu a zefektívneniu rozhodovacích procesov v podniku od fázy prípravy jednotlivých (strategických, taktických i operatívnych) rozhodnutí až po fázu ich konečnej implementácie vo fungovaní podnikových činností.
Z hľadiska sociálneho významu komunikačného manažmentu najdôležitejším aspektom je možnosť realizácie samotnej komunikácie medzi riadiacimi pracovníkmi a zamestnancami v podniku, medzi zamestnancami navzájom, i zamestnancami a okolím podniku. Každý podnik a všetky jeho časti (jednotlivci, skupiny, tímy, oddelenia, útvary) majú svoj vlastný komunikačný systém. Tento systém zabezpečuje bezprostrednú alebo sprostredkovanú výmenu informácií a komunikačných skutočností medzi účastníkmi pracovných i mimopracovných vzťahov v podniku.
Komunikačný systém podniku predstavuje komplexný systém využívaných komunikačných kanálov, foriem, prameňov, „slovníkov“, komunikačných situácií a prostriedkov, vzájomného zdieľanie, porozumenia, spätnej väzby, predstáv a očakávaní všetkých komunikujúcich účastníkov, teda členov podniku. Zahŕňa a odráža všetky individuálne a skupinové komunikačné systémy existujúce v podnikovom prostredí. (Blašková, Individuálne a skupinové komunikačné systémy v riadení a rozvoji ľudského potenciálu, nepublikované).
Efektívne vybudovaný a aktualizovaný komunikačný systém podniku umožňuje realizáciu a verbalizovanie predstáv všetkých kategórií zamestnancov podniku, ich očakávaní, námetov, vnímania priebehu procesov i podnikového prostredia. Tým prispieva ku kvalitnejšej a plnšej sebarealizácii riadiacich pracovníkov i zamestnancov, následne k ich vyššej motivácii, vyšším výkonom, vyššej úrovni kvalitatívnych i kvantitatívnych parametrov požadovaných výstupov, lepšiemu stotožneniu individuálnych cieľov a ašpirácií s podnikovými prioritami. V tejto rovine sociálny význam komunikačného manažmentu ešte viac znásobuje jeho ekonomický význam a možný prínos pre podnik a jeho strategickú úspešnosť.
Novodobé trendy prostredia podnikov ako sú demografické zmeny, globalizácia ekonomiky, technologické zmeny, internacionalizácie firiem, vznik obrovských ekonomických a obchodných zoskupení, imigrácia, zmeny v hodnotách, potreba neustáleho zvyšovania kvality, vzdelanosti zamestnancov a pod., kladú na podnik čoraz vyššie nároky. V súčasnosti už termín konkurencia len málo zachytáva skutočnú situáciu, pretože podniky sa čoraz častejšie ocitajú v hyperkonkurenčnom prostredí, kde má obrovský význam aj ten najmenší detail podnikových procesov a ich ponuky s ktorou prichádzajú na trh. Väčšina našich podnikov sa v snahe zaistiť si prosperitu a konkurencieschopné postavenie na trhu prednostne zameriava na znižovanie výrobných, distribučných, prevádzkových a marketingových nákladov. Dôsledkom nadriadenosti ekonomického hľadiska je potom to, že sa produkt, jeho cena i distribúcia stávajú ľahko napodobiteľné konkurenciou. Prikláňam sa k stanovisku ktoré uvádzajú autori Kudela a Medek (2005, s. 38): „zdroj jedinej konkurenčnej výhody je potrebné hľadať v oblasti pridanej hodnoty, tj. vo vzťahoch s dôležitými cieľovými skupinami ako sú zákazníci, obchodní partneri, akcionári a investori, orgány štátnej správy a samosprávy, média a samozrejme zamestnanci“.
Podnik nekomunikuje iba verbálne prostredníctvom slov svojich pracovníkov, ale hlavne tým, ako koná, ako procesy vo vnútri fungujú a ako sa javí podnik navonok. Možno povedať, že všetko, čo podnik robí a často aj to, čo nerobí (ale mal by), vysiela signály do jeho okolia. Zdravá a efektívna komunikácia predstavuje jeden z významných faktorov dosiahnutia konkurencieschopnosti podniku alebo skôr nutný faktor prežitia.
Ak hovoríme o komunikácii v súvislosti s firemným prostredím, je potrebné uvedomiť si, že má dve neodlučiteľné stránky:
1. interná komunikácia vo vnútri podniku (medzi spolupracovníkmi, nadriadenými a podriadenými)
2. externá komunikácia mimo podniku (spravidla k zákazníkom)
Dnešný podnik sa musí naučiť komunikovať predovšetkým s vlastnými zamestnancami, pretože predstavujú pre podnik životne dôležitú skupinu. Práve oni zabezpečujú realizáciu a rozvoj firemných aktivít. Medzi zamestnancami a podnikom musí existovať vzťah vzájomnej otvorenosti a dôvery. Ide o proces dlhodobého vytvárania atmosféry, v ktorej sa postupne odburávajú bariéry komunikácie. Zamlčať alebo skryť informáciu o hospodárení podniku môže byť nebezpečné. Fakty budú nahradené domnienkami zamestnancov a ich nedôvera k vlastným nadriadeným povedie k narušeniu ich spolunáležitosti s podnikom a k zhoršeniu ich pracovného výkonu a aktivity.
Podľa prieskumu uverejnenom v Modernom riadení (Ako zabiť komunikáciu u zamestnancov, 2004, s.64) sú v USA najmä zamestnanci pracujúci na smeny nespokojní s nedostatočnou komunikáciou s vedením. Ide až o 70% smenových zamestnancov. 55% uvádza, že sa k informáciám dostáva pomocou „šuškandy“. Zdá sa, že americké podniky podceňujú komunikáciu s týmito zamestnancami. Niet preto divu, že 59% z nich je presvedčených, že ich podnik o nich nemá záujem.