Vychodna Europa

Východná Európa.
- zaberá súvislé územie od stredoeurópskych a balkánskych štátov na západe až po hranicu Európy s Áziou. Má najväčšiu rozlohu a zaberá vyše polovice celej Európy.
- Patria sem štáty: Moldavsko, Bulharsko, Rumunsko, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Lotyšsko, Litva a Estónsko.

Moldavsko.
Hlavné mesto: Kišiňov
Rozloha: 34 tis. km²
Počet obyv. : 4,4 mil.
- typická poľnohospodárska krajina, pestovanie slnečnice, kukurice, tabaku, ovocia a zeleniny
- krajina sa nevyznačuje cestovným ruchom

Bulharsko.
Hlavné mesto: Sofia
Rozloha: 111 tis. Km2
Počet obyv. : 8,9 mil.
Úradný jazyk: bulharský
Mena: lev
Štátne zriadenie: pluralitná demokracia
Rozkladá sa vo východnej časti Balkánskeho polostrova po pobrežie Čierneho mora. Má výhodnú prímorskú a dôležitú dopravnú polohu. Najväčšia rieka je Dunaj. Povrch má rozmanitý, na západe sú pohoria Rila, Pirin a Rodopy. Stredom sa ťahá pohorie Stará planina. Tvorí výrazné podnebné rozhranie. Na severe sa nachádzajú pahorkatiny a nížiny, najúrodnejšia Hornotrácka nížina, ktorá má subtropické podnebie. Rieky sú krátke, ale vodnaté. Pôdy sú úrodné černozeme.
Poľnohospodárstvo: prevláda rastlinná výroba, teplomilné druhy ovocia a zeleniny, pšenica, kukurica, tabak, slnečnica, vinič, bavlník. Dôležitý je chov oviec.
Obyvateľstvo: Žije prevažne v mestách, pracuje v službách a v priemysle.
Priemysel: Potravinársky, textilný, ťažba rúd, chemické závody. ťažba hnedého uhlia (Pernik), medi, zinku, striebra, olova (Rodope), stavba lodí v prístavoch, petrochémia.
Významný je cestovný ruch, najmä v okolí Čierneho mora (Slnečná Riviéra).
Prístavy Varna a Burgas,

Rumunsko.
Hlavné mesto: Bukurešť
Rozloha: tis. 238 tis. km2
Počet obyv. : 22,6 mil.
Úradný jazyk: rumunský
Mena: lei
Štátne zriadenie: pluralitná demokracia
Rozlohou najväčší a najľudnatejší balkánský štát. Rozkladá sa na severe od hraničnej hraničnej rieky Dunaj a na jeho dolnom toku. Východné a Južné Karpaty vypĺňajú severnú a strednú časť krajiny. Najvyšším vrchom je Moldoveanul. Najrozsiahlejšia nížina je Valašská (Rumunská). Nížiny sú pokryté úrodnými černozemami. Najdôležitejšou riekou je Dunaj. Podnebie charakterizujú studené a na sneh bohaté zimy a horúce letá.
Obyvateľstvo: najpočetnejší sú Rumuni, potom Maďari.
Poľnohospodárstvo: pestuje sa obilie, kukurica, pšenica, teplomilné druhy zeleniny a ovocia. Významný je chov oviec na horských pasienkoch, rybolov.
Priemysel: ťažba nerastných surovým (ropy a zemného plynu, uhlia, farebných kovov a zlata ), hutníctvo, strojárstvo, ťažba ropy, zemného plynu, soli a uhlia.
Cestový ruch: rozvíja sa najmä na pobreží, ale aj v pohoriach, národné parky, pamiatky.
Je to priem.-poľnoh. štát, ktorý prekonáva hospod. problémy.
Prístavy Brăila a Galaċ, prieplav Čierna voda spája Dunaj s prístavom Constanta





Bielorusko.
Hlavné mesto: Minsk
Rozloha: tis. 208 tis. km2
Počet obyv. : 10,3 mil.
Úradný jazyk: bieloruský
Hlavné mesto je významným centrom s rozvinutým strojárstvom, výroba obrých nákladných áut (BELAZ), ťažba draselných solí (Solingorsko) a rašeliny; pestovanie zemiakov, jačmeňa, ovsa, raži a ľanu;
v Pinských močiaroch na juhu sú pozostatky rádioaktívnych látok z výbuchu Černobyľu; na hraniciach s Poľskom je Bielovežský prales, kde sa zachránil zubor európsky a je to jeden z najstarších národných parkov v Európe;

Ukrajina.
Hlavné mesto: Kijev
Rozloha: tis. 604 tis. km2
Počet obyv. : 48,7 mil.
Úradný jazyk: rumunský
Štátne zriadenie: parlamentná demokracia.
Mena: hrivna.
Hlavné mesto patrí medzi najstaršie metropoly v Európe s množstvom pamiatok, najhustejšie je zaľudnená Donecká panva a oblasti veľkých miest.
Poľnohospodárstvo: Poľnohosp. pôda tvorí 70% rozlohy štátu. Je dôležitým producentom obilia, pestovanie pšenice, kukurice, jačmeňa, zemiakov, ovocia, zeleniny, slnečnice a tabaku.
Priemysel: Jeho základ tvoria veľké zásoby nerastných surovín, železná ruda čierne uhlie, ropa, zemný plyn, kamenná soľ. Najdôležitejším odvetvím je hutnícky, banský, energetický priemysel, výroba hnojív a ťažké strojárstvo. Ťažba železa (Krivyj Rih) a mangánu (Nikopol); hlinikárne pri hydroelektrárňach; výroba automobilov (Zaporožie); výroba poľnohospodárskych a železničných strojov a elektrotechniky v 2. najväčšom meste Charkiv. Jedno z najväčších nálezísk zemného plynu Dašava, výroba lodí v najväčšom prístave Odessa. Ukrajina je významný dodávateľ potravín pre Rusko.
Na polostrove Krym je veľa Rusov.
Cestovný ruch v meste Jalta, rozvíja sa najmä v pohraničných oblastiach Ukrajiny.

Rusko (17 mil. km², 145 mil. ob., Moskva)
Hlavné mesto: Moskva
Rozloha: tis. 17 mil. km2
Počet obyv. : 145 mil.
Úradný jazyk: ruský
Mena: rubeľ
Štátne zriadenie: republika prezidentského typu
Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík, 1 autonómna oblasť, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s právomocami oblastí (Moskva, Petrohrad)
Moskva je hlavný dopravný uzol Ruska, sú tu dve letiská, nazýva sa aj “prístav piatich morí“, spája Kaspické, Čierne, Azovské, Baltské, Biele a Barentsovo more.
Rusko možno rozdeliť na 5 hlavných fyzickogeografických oblastí: Východoeurópska rovina, pohorie Ural, západosibírska nížina, stredosibírska vysočina a horské oblasti južnej a východnej Sibíri. Je najrozľahlejšia krajina na Zemi 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny.
Obyvateľstvo: je rozmiestnené nerovnomerne, v mestách žije 67% ľudí. Najváčšie mestá sú Moskva, Sankt Peterburg, Novosibirk, Jekaterimburg, Omsk...
Rusko je mnohonárodnostný štát, žije v ňom 82% Rusov a zvyšok sú príslušníci skoro 100 národov. Životná úroveň je pomerne nízka, veľká ekonomická zaostalosť vidieka.
Poľnohospodárstvo: najdôležitejšia plodina je pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, najväčší producent zemiakov, pestuje sa aj slnečnica, cukr. repa a ľan. Prevláda chov hovädzieho dobytka, ošípané, ale aj ovce a hydina. V pásme tundry má tradíciu chov sobov a tajgy lov kožušinovej zveri, morský a sladkovodný rybolov. Ruské poľnohosp. Je malo produktívne, potraviny musia dovážať.
Priemysel: prevláda ťažba a spracovanie surovín, ťažký priemysel, ťažba energetických surovín – ropa, uhlie, zemný plyn, urán. Ich vývoz tvorí hlavný zdroj príjmov. Najväčšie zásoby ropy a zemného plynu sú na severozápadnej Sibíri. Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanosť. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba.
Cestový ruch: Sankt Peterburg leží na rieke Neva, bývalé názvy Petrohrad a Leningrad, patrí do pamiatok Unesco, nazýva sa aj “miesto bielych nocí“, Ermitáž, Izakienský chrám, budova admirality, Petrodvorec, najstaršia časť Petropavlovská pevnosť. V Kremeli je najväčší zvon (Carzvon) a najväčšie delo (Carpuška), Leninovo mauzóleum na Červenom námestí, Chrám Vasilija Blaženého, obchodná štvrť Arbat, Lomonosovova univerzita

Litva.
Reliéf krajiny je rovinatý s miernymi pahorkami a lesmi (28 % územia).
Susedné krajiny: Lotyšsko na severe, Bielorusko na východe, Poľsko a Rusko na juhu.
Rozloha: 65 300 km2.
Počet obyvateľov: 3,484 mil., z toho 67 % v mestách. Asi milión Litovčanov žije v zahraničí, z toho 740 000 v USA.
Hlavné mesto: Vilnius (542 000 obyv.)
Klimatické podmienky: Sú ovplyvňované blízkosťou Baltického mora. Pomerne časté sú zrážky.
Priemysel: textilný, potravinársky, drevospracujúci a elektronický priemysel. Litva patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce krajiny s prechodnou ekonomikou a zaujíma popredné miesto v získavaní zahraničných investícií.
Cestovný ruch: je založený na turistike, obľúbená je cykloturistika, autoturistika, návštevy zámkov a kaštieľov, rybolov, zber húb a lesných plodov, grilovanie v prírode, opaľovanie na brehu mora, či jazier.
Poľnohospodárstvo: lesníctvo, rybolov, pestovanie miernych plodín...

Lotyšsko.
rovinaté vnútrozemie na okraji Východoeurópskej nížiny (najväčšia výška 311 m n. m.). Hlavné mesto: Riga.
Priemysel: Okrem rašeliny a malých zásob stavebných surovín nemá krajina nijaké nerastné bohatstvo. Vodné elektrárne produkujú 70% spotreby elektrickej energie. Hlavným priemyselným odvetvím je strojárstvo so štruktúrou zo sovietskych čias. Produkuje lode a vagóny. Rozšírená je aj, elektronika a výroba elektrotechnických zariadení. Textilný priemysel spracováva dovezenú bavlnu a domáci ľan. Hlavnými exportnými komoditami sú jednoducho spracované drevo, nespracované drevo, železné a oceľové prúty.
Poľnohospodárstvo: dorába raž, cukrovú repu, zemiaky, ozimnú pšenicu a krmoviny pre hovädzí dobytok, hovädzie mäso a mliečne výrobky. Obe posledné komodity sú dôležitým exportným artiklom.
Cestovný ruch: Riga je kultúrnym centrom krajiny s bohatým kultúrnym životom, divadelnými, opernými a baletnými predstaveniami, koncertmi, sezónnymi festivalmi, výstavami. Populárne sú folklórne festivaly od jari do jesene, často na tribúnach pod holým nebom.

Estónsko.
Hlavné mesto: Tallinn (397 000 obyv.)
Priemysel: drevársky priemysel, elektroenergetika, elektronika, softvér, bankovníctvo a služby.
Poľnohospodárstvo: rybolov, pestovanie nenáročných plodín, výroba piva.
Cestovný ruch: Kultúrny život sa sústreďuje do hlavného mesta, kde sídli balet, opera a divadlá, dva symfonické orchestre, galéria a historické múzeum. V Tallinne sa konajú aj početné výstavy a koncerty zahraničných umelcov. Národné múzeum sídli v starobylom univerzitnom meste Tartu. Krajina láka zeleným rovinatým vidiekom, romantickými zákutiami na piesočnatom pobreží, smrekovými a brezovými lesmi. V Pärnu sú termálne kúpele s liečivým bahnom. Osobitný ráz majú veľké ostrovy Saaremaa a Hiiumaa, za tichom sa chodí na ostrovčeky Muhu, Kihnu a Ruhnu.