Východná Európa

Východná Európa
Vychodná Ázia
Východná Ázia zaberá obrovské územie-takmer 8 mil.km, na ktorom sa striedajú 3 000-7 000 m n. m. vysoké pásmové pohoria (Altaj,Ťanšan,Kunlun) s púštnymi a polopúštnymi plošinami a panvami -Džungárska panva,Tarimská panva,Cchadjamská panva,Tibetská náhorská plošina.
Z veľkej časti je to bezodtokové územie na ktorom prevláda stepné a púštne podnednebie mierneho pásma.
Východná Ázia sa rozperstiera východne od línie tvorenej horskými chrbtami pohorí Veľký Chingan a Severočínske vrchy.
Tvorí ju časť Ázijskeho kontinentu spolu s ostrovmi-Japonské os.,Taiwan,Hainan a i.-o celkovej rozlohe 3,5 mil km s prevažujúcim subtropickým a savanovým podnebím a s hustou riečnou sieťou.
povrch tvoria -nižšie pohoria -Manďzuska,Juhočínske vrchy,pohoria Kórejskeho polostrova a Japonských ostrovov.
plošiny -Junnanská,Kuejčonská
a rozsiahle nížiny-Veľká Čínska nížina.

Mongolsko
(republika)

Hlavné mesto-Ulanbátar/Ulaanbaatar 649 800 obyv
Administratívne usporiadanie-18 provincií
Rozloha-1 566 500 km
Počet obyvateľov- 2 600 000
Hustota zaľudnenia 1,7 obyv./km
Iné významnejšie sídla-Darhan(67 000ob.),Erdenet (58 200 ob.),Čojbasan (41 000 ob.)
Najvyšší bod- Hujtun 4 374 m
Najvýznamnejšie rieky-Selenga,Herlen,Orhon
Úradný jazyk-mongolčina
Mena-tugrik
Rasové a národnostné zloženie-Mongoli 86%, Kazachovia 5% ,iní 9%
Náboženstvo-budhizmus-lámaizmus 90% iné 10%-islam,šamanizmus
Urbanizácia -62%
Dojčenská úmrtnosť - 150%O
Analfabeti-20%
Podiel na tvorbe HNP-poľnohospodárstvo 31% priemysel 36% služby 33%

-nachádza sa vo vnútrozemí Ázie
Povrch: na severe zasahujú výbežky Saján
Jabloňového chrbta
na juhozapade sa tiahnu Mongolský Altaj
Gobijský Altaj
juh a juhovýchod vypĺňa Gobi
-väčšinu krajiny utvárajú suché bezodtokové plošiny so slanými jazerami,ktoré väčšinou ležia v nadmorských výškach nad 1000m.
z nich sa ako ostrovy dvíhajú pohoria Changaj a Hentijn
územie má polopúštny ráz,kde zníženiny striedajú pohoria.
vzhľadom na nadmorskú výšku a kontinentalitu má málo zrážok ,horúcejšie letá a chladnejšie zimy

Čína/Čínska ľudová republika
Zhongguo
štátne zriadenie-republika

Hlavné mesto-Peking/Beijing -6 840 000 obyv. s aglomeráciou 11 250 000 obyv.
Rozloha 9 572 395 km
iné vyznamnejšie mestá-Čunking,Šanghaj,Chengdu,Tiencin/Ti anjin
Počet obyv.- 1 273 600 000
Hustota zaľudnenia- 133 ob/km
Najvyšší bod-Mount Everest/Sagarmatha, 8 848 m
Najvýznamnejšie rieky-Žltá rieka Jang-c´tiang,Amur,Brahmaputra
Úradný jazyk-čínština,v autonómnych oblastiach aj miestne jazyky
Mena-juan
Rasové a národnostné zloženie-Číňania 92%,Čuangovia 1,5%,Madžuovia 0,5%,Chuejovia 1%,Miaovia 0,5%,Ujgurovia 0,5%,Tibeťania 0,5% iní 3,5% cca 60 národností
Náboženstvo-bez vierovyznania 69% konfucionizmus 15% budhizmus 9% taoizmus 3% islam-suniti 2% kresťanstvo 1% iné 1%
Analfabeti-18,5%
Dojčenská úmrtnosť 47%O
Podiel na HNP poľnohospodárstvo 20% priemysel 49% služby 31%
HDP na 1obyv. 860 USD

-rozlohou je 3. najväčší štát sveta,a žije v nej 1/5 populácie sveta.
je to nezávisla socialistická republika s centrálnym plánovaním..

povrch-môžeme vyčleniť 4 fyzicko-geografické celky:

1.Tibetská náhorná plošina obklopená horskými systémami Himalájí,Karakoramu a Tchien-šanu s kontinentálnym vysokohorským podnebím
2.sústava horských panví a plošín na Z a S so suchým aridným podnebím ,v kt. prevládajú púšte a polopúšte so slanomilným rastlinstvom
3.nížinne a husto osídlené oblasti pri dolných tokoch veľkých riek s monzúnovým podnebím
4.stredohory a vysoćiny medzi Tibetom a juhovýchodným pobrežím s prechodným pobrežím

Lesy pokrývajú iba 13%územia ,rozsiahle lesné porasty sú zachované v Madžusku a na JV svahoch Tibetskej plošiny.

priemysel-je najdôležitejšie odvetvie.

Ťažobný priemysel využiva obrovské nerastné bohatstvo-uhlie,ropa,železná ruda.
hutnícky priemysel je dobre rozvinuty.Vzrastá význam elektroniky a at´mového priemyslu
Chemický priemysel-petrochémia,výroba umelých hnojív
Ľahký priemysel-potravinársky,textilný

poľnohospodárstvo-zamestnáva 70%obyv.

hlavná plodina-ryža 1.miesto na svete,
pšenica,kukurica,proso,podzemnica olejná,sezam,čaj
svetové prvenstvo má v produkcii bavlny a tabaku

živočíšna výroba-chov ošípaných (40%svetovej produkcie),hydiny(kačice)
významný rybolov a chov priadky morušovej.
Doprava
prvoradý význam v osobnej i nákladnej doprave majú železnice-spájajú všteky provincie,ale sú málo výkonné.
automobilová doprava-málo rozvinutá-600 obyv. na 1 auto v osobnej doprave prevládajú bicykle
najvýznamnejší prśtav je Šanghaj.

Japonsko

-je ostrovná krajina a nachádza sa približne na 3900 ostrovoch, z ktorých najväčšie sú Honšú, Kjúšú, Šikoku a Hokkaidó (tvoria 98% celkovej rozlohy územia).
-je konštitučná monarchia-cisárstvo.
počet obyvateľov-126 500 000 asi 45% Japoncov žije v 3-och konurbáciách- Tokio-Jokohama,Nagoja a Ósaka-Kóbe-Kjoto,ktoré spolu tvoria megapolis Tokaido
hustota zaľudnenia-335 obyv./km
Hlavným mestom Japonska je Tokio. Spolu so susednými mestami Kawasaki a Jokohama tvorí rozsiahlu aglomeráciu, v ktorej žije takmer 30 miliónov obyvateľov.
iné významné sídla-Yokohama,Nagoya,Osaka,Sapporo,Kawa saki,Kobe
najvyšší bod-Fudžisan 3776m
Mena-jen
rasové a národnostné zloženie- Japonci-99% Kórejčania 1%
náboženstvo- šintoizmus 40% budhizmus 38% kresťanstvo 4% iní 18%
Väćšina Japoncov vyznáva niekoľko náboženstiev naraz,najčastejšie budhizmus a šintoizmus
urbanizácia 77,6%
priemerná dĺžka života-muži 71 rokov ženy 76rokov
analfabeti 1%
podiel na tvorbe HNP:poľnohospodárstvo 2% priemysel 36% služby 62%
Povrch

Japonsko tvorí spolu so štyrmi hlavnými ostrovmi asi 6 900 ostrovov s celkovou rozlohou 377 435 km².

* Honšú 230 822 km²
* Kjúšú 83 511 km²
* Šikoku 42 030 km²
* Hokkaidó 18 782 km²

Hlavné súostrovie, ktoré tvoria ostrovy (zo severu) Hokkaidou, Honshuu, Shikoku a Kyushuu, je dlhé cez 2 000 km (spolu s Okinawou a priliehajúcimi ostrovmi je dĺžka sever - juh až 3 700 km) a rozkladá sa medzi 25° a 45° severnej zemepisnej šírky. Pobrežie je členité, dlhé 29 740 km. Najväčší ostrov je Honshuu, ktorý tvorí 65% rozlohy Japonska. Medzi ďalšie ostrovy a súostrovia patria Ryuukyuu, Amakusa, Gotou, Koshiki, Tsushima, Oki, Sado, Okushiri, Rishiri, Izushichitou a ďalšie.

Oblasť sa vyznačuje veľmi silnou seizmickou aktivitou. Objavuje sa tu v priemere 1000 zemetrasení ročne, väčšina je ale taká slabá, že ju zaznamenajú iba prístroje. Takisto silná je aj sopečná činnosť, asi 40 sopiek v Japonsku je dodnes činných. Medzi vyhasnuté patrí napr. aj Fujisan (3776 m), ktorá naposledy soptila v roku 1707. So sopečnou činnosťou je spojený aj hojný výskyt horúcich prameňov

Viac ako 80% povrchu tvoria hory. V Japonsku je 580 vrchov vyšších ako 2 000 m, z toho 7 presahuje výšku 3 000 m (Fujisan 3 776 m, Kitadake 3 192 m, Hotakadake 3 190 m, Arigatake 3 180 m, Ontake 3 063 m, Norikuradake 3 026 m a Tateyama 3 015 m). Ústredným pohorím sú tzv. Japonské Alpy skladajúce sa z troch pásiem: sev. Hida (najvyšší vrchol Hotakadake 3 190m), stredného Kiso (najvyšší vrchol Komagatake 2 956m) a južného Akaishi (najvyšší vrchol Shirane 3 192m). Väčšina Japonských nížin sa rozkladá na Tichomorskej strane ostrova. Najväčšia nížina Kantou sa rozprestiera v okolí Tokia.
Podnebie

Klimatické podmienky sú v Japosku veľmi rôznorodé, čo je spôsobené hornatosťou a pretiahnutým tvarom hlavného súostrovia. Japonsko takisto leží pomerne blízko k ázijskej pevnine, preto padá na strane privrátenej k pevnine veľa snehu (tejto časti sa hovorí rub Japonska - ura Nihon) a na strane privrátenej k pacifiku padá sneh len zriedka a ak, tak sa dlho neudrží (líc Japonska - omote Nihon). Na klimatické podmienky majú vplyv aj morské prúdy.

Teploty v zime sa pohybujú medzi -9°C až +16°C, a v lete od +20°C do +28°C. Obdobie dažďov trvá od polovice júna do prvej júlovej dekády, potom prichádza vlhké a veľmi horúce leto. Tajfúny prichádzajú najčastejšie koncom augusta a v priebehu septembra. Zima je chladná a vlhká, končí rozkvitnutím sliviek koncom februára až počiatkom marca, podľa zemepisnej polohy. Takisto sa líši aj rozkvitanie sakúr, ktoré kvitnú na juhu už v druhej polovici februára , zatiaľ čo na Hokkaidou na začiatku mája. Priemerné množstvo zrážok za rok v okolí Tokia je 1 405mm, najdaždivejší je máj so 185mm a najsuchší je január iba s 45mm zrážok.

Vodstvo

Moria obklopujúce Japonsko:

* sever - Ochotské more
* východ a juh - Tichý oceán
* juhozápad - Východočínske more
* západ - Japonské more
* medzi Kuushuu, Shikoku a Honshuu - Vnútorné more

Niektoré dôležité prielivy:

* medzi Hokkaidou a Honshuu - prieliv Tsugaru
* medzi Shikoku a Kyuushuu - kanál Bungo
* medzi Hokkaidou a Kurilskými ostrovmi - prieliv Nem Uro
* medzi Honshuu a Kyuushuu - prieliv Shimunoseki

Japonské rieky sú pomerne krátke a veľká väčšina nie je splavná. Najdlhšia rieka je Shinanogawa (369km), ktorá tečie z pohoria Hida až k Niigate a vlieva sa do Japonského mora. Ostatné významné rieky sa vlievajú do Tichého oceánu (Kisogawa 232km, Tonegawa 322km).

Jazerá majú hlavne horský charakter, najväčším jazerom je Biwa pri Kyote s rozlohou 674km², najhlbšie je Tanazawa východne od mesta Akita (423m). Z turistického hľadiska je známych 5 jazierok (Yamanaka, Sai, Souji, Motesu, Kawaguchi) na úpätí hory Fuji.

Rastlinstvo a živočíšstvo

V Japonsku rastie viac ako 4500 druhov rastlín, z toho je asi 1000 druhov endemitických. Horské oblasti sú pokryté lesmi a to ihličnatými lesmi mierneho pásma na severe, listnatými opadavými lesmi (buk, dub, javor, jaseň, orechovník spolu s prímesou ihličnatých stromov kryptomérie, cypriška… ale aj stále zelených drevín ako magnólia či bambus) a subtropickými vždyzelenými lesmi na juhu (vždyzelené duby, kafrovníky, magnólie, smreky, borovice, kryptomérie, tisy a.i.). Husté porasty tvoria bambusy, kamélie a magnólie. Pre oblasť vnútorného mora sú typické borovice. Z kultúrnych plodín má najväčší význam čajovník a ryža.

Japonské zvieratá vykazujú isté vzťahy k ich indickým, sibírskym a americkým formám. Za zmienku stoja niektoré zvláštnosti Japonskej fauny, ako napr. opice v blastiach kde padá sneh (Aomori - 40°SŠ). K endemitom patria napr. japonský jelenček a bažant.
Nerastné bohatstvo

Japonsko je na nerastné suroviny pomerne chudobné. Má relatívne veľký počet nerastných ložísk, tie sú však malé a preto v nichnie je ťažba ekonomicky výhodná. Najbohatšie ložiská sú na meď a uhlie na Kyuushuu a Hokkaidou. Hospodársky významné sú ložiská karbonátov (cementov), fosfátov, kaolínu a síry. Väčšina kovových, nekovových rúd a ďaľších surovín sa importuje(Austrália-železná ruda 100%, farebné a vzácne kovy, urán, uhlie 94%,bauxit100%, fosfáty, Perzský záliv-ropa 82% a zemný plyn 94% Malajzia-cín 98%).

Priemysel

-sa orientuje na náročné a perspektívne odvetvia-mikroelektronika,biotechnológie ,spotrebná elektronika-počítače,fotoaparáty,telekom unikačná a audiovizuálna technika,optika
dopravné strojárstvo--výroba lodí,automobilov
hutnícky priemysel-spracovanie ocele
chemický priemysel-petrochémia
rozvinutý je i textilný priemysel a potravinársky(spracovanie rýb)

Poľnohospodárstvo

-orná pôda zaberá asi 11% územia
-v hornatých územiach sa vyskytujú typické terasové políčka
-hlavná plodina je ryža,čajovník,sója
ďalej sa pestuje zelenina,obylniny,zemiaky,kukurica
živočíšna výroba vzhľadom na nedostatok krmovín má druhoradý význam,okrem chovu hydiny
-rybolov je objemom najväčší na svete
-v pobrežných vodách sa chovajú perlorodky

Taiwan
(Čína pokladá Tiwan za svoju provinciu)

štátne zriadenie-republika
rozloha -36 006 km
počet obyvateľov-21 683 000
hlavné mesto - Tchaj-pej/Taipei 2 969 100 obyv.
najvyšší bod- Yu Sham 3 997m
úradný jazyk-čínština
mena-novy taiwanský dolár
rasové a národnostné zloženie-Taiwančania -84%,pevninský Číňania 14% iní 2%-cca 20 národnostných skupín
náboženstvo-taoizmus 59% budhizmus 37% protestantské 2% katolícke 2%
urbanizácia 74,7%
podiel na tvorbe HNP poľnohospodárstvo 60% priemysel 25% služby 15%

-ostrovný štát vo Východočinskom mori
-patria k nemu ešte ostrovy Chimen,Matsu a súostrovie Pengpchu
-od činskych brehov je vzdialený 150-200 km
-Taiwanské pohorie pokrýva väčšinu ostrova
-západné pobrežie lemuje široká pobrežná nížina

na nerastné suroviny je chudobný,má menśie zásoby medenej rudy,síry a azbestu

zameriava sa na produkciu textilu,,elektrotechniky,a spotrebnej elektroniky,šijacích strojov

Kórejská republika

Štátne zriadenie: republika
Poloha:
Rozprestiera sa na juhu Kórejského poloostrova medzi Žltým a Japonským morom. Na severe susedí s KĽDR.
Rozloha 99 313km2

Povrch:
Západné a južné pobrežie má členité, lemuje ho aj niekoľko tisíc malých ostrov. Poloostrov sa zvažuje z východu na západ. Na východe a stredom územia sa v severo-južnom smere tiahnu pohoria Diamantové vrchy(1549m) a Sobek(1915m). Obidve pohoria oddeľuje dolina rieky Naktong-gang. Najvyšší vrch sa týči na najrozľahlejšom ostrove Čedžu-do/Cheju(1823km štvorcových).Pri pobreží Žltého mora sa tiahnu roviny a pahorkatiny. Najvyšší bod:Halla San 1950m.

Podnebie:
Štyri ročné obdobia; zimy sú suché a veľmi studené, letá horúce a vlhké.

Vodstvo:
Najvýznamnejšie rieky: Naktong-gang, Hang-gang.

Obyvateľstvo:
Počet obyvateľov: 46 500 000; hustota zaľudnenia: 468 obyv./km2; úradný jazyk: kórejčina; mena: won (1 won = 100 chonov);
rasové a národnostné zloženie: Kórejci 99%, iní 1%.
Náboženstvo: konfucianizmus 23%, budhizmus 36%, protestantské 23%, rímskokatolícke 5%, šamanstvo 7%, tonhak 3%, iné 3%.
Priemerná dĺžka života: muži 61 rokov, ženy 64 rokov.
Dojčenská úmrtnosť: 6‰.
Analfabeti: 2%.
Nezamestnanosť: 7,3%.
HDP na 1 obyv. = 10 550 USD.
Urbanizácia 83%
Sídla:
Hlavné mesto Soul (776 000 obyv.);
iné významnejšie sídla: Pusan (3 789 000 obyv.), Taegu (2 229 000 obyv.), Inch ´ǒn (1 818 000 obyv.).
Hospodárstvo:
Štát je na nerastné suroviny chudobný (málo uhlia, rúd farebných kovov).Tretinu elektrickej energie dodávajú jadrové elektrárne. Vedúcimi na vývoz orientovaními priemyselními odvetviami sú elektronika, elektrotechnika, výroba lodí, áut- ich vývoz na zahraničné trhy sa značne rozšíril. Medzi prvých desať najväčších priemyselných podnikov patria traja výrobcovia automobilov, a to Daewo, Hyunday a Kia. Najväčším juhokórejským podnikom je elektroniku vyrábajúci Samsung. K spracovateľskému priemyslu sa viaže aj moderná príprava vstupných surovín (hutníctvo).
V subtropickom podnebí sú významnejšie dopestované plodiny ryža, bavlník, sója, zemiaky a tabak. Vo výžive obyvateľstva má dôležitú úlohu rybolov. Krajina musí značnú časť potravín dovážať.
Politika
Nastáva postupné uvoľňovanie politického napätia medzi obidvoma kórejskými štátmi.

Kórejská ľudovodemokratická republika

rozloha-122 762 km
počet obyvateľov-22 700 000
hustota zaľudnenia- 193 obyv./km
hlavné mesto-Pchjongjang 2 741 300
najvyšší bod-Pektu-san 2 744 m
najvýznamnejšie rieky-Yalu Jilang ,Taedong-gang,Tuman-gang
úradný jazyk - kórejčina
mena-won
rasové a národnostné zloženie-Kórejčania 99%,Číňania 1%
náboženstvo:ateisti 68% konfucionizmus 10% budhizmus 14% šamanizmus 5% kresťanstvo 3%
urbanizácia -61,3%
priemerná dĺžka života- muži 66 rokov ženy 72 rokov
dojčenská úmrtnosť 30%O
analfabeti 5%
podiel na tvorbe HNP -poľnohospodárstvo 28% priemysel 32% iné 40%
HDP na 1 obyv.- 950 USD

-nachádza sa na severe Kórejského poloostrvova medzi Japonským a Žltým morom.
-na severe sa tiahnu pohoria-Kórejske vrchy spestrené sopkami a plošinami-týči sa tam aj najvyšší vrch krajiny,kužeľ vyhasnutej sopky Pektu-san
pobrežie Japonského mora lemujú Diamantové vrchy
nerastné suroviny -uhlie,grafit,železná ruda,rudy farebných kovov
-na sebestačnosť zamerané hospodárstvo má vedúce odvetvia :výrobu strojov,zbraní a chemikálií
-poľnohospodárstvo je úplne znárodnené,pestuje sa ryža,kukurica,zemiaky,proso,sója,zelenin a,bavlník,tabak