Všeobecná psychológia 8

6/ OSOBNOSŤ

Vývin pojmu :

Latinské slovo „persona“ sa používalo na označenie masky, ktorú používali herci vo svojich hrách.
Z toho vznikli 2 významy :
1) maska znamenala určitý výraz, črty, ktoré herci stvárňovali v hrách
2) maska ako niečo pod čím sa skrýva človek a jeho osobnosť sa prejavuje ako úspech u druhých ľudí /osobnosť = úspech u druhých/

Tento pojem sa zaviedol až v období novoveku a znamenal výraz pre „organizovaný celok duševného života človeka“; predstavoval vnútornú jednotu a štruktúrovanosť duševného života ľudského jedinca v danom okamihu a za rôznych okolností.

V súčasnosti sa chápe ako „ individuálna jednota človeka ako subjektu vzťahov k svetu a vedomej činnosti; ako relatívne stabilná sústava spoločensky významných čŕt, ktoré charakterizujú jedinca ako člena určitej spoločnosti alebo skupiny.


Existujú 2 prístupy k chápaniu osobnosti :

1) NOMOTETICKÝ /nomos = zákon/ = vyžaduje interpretovať osobnosť na základe všeobecne platných pojmoch a zákonitostiach platných pre všetkých ľudí
2) IDIOGRAFICKÝ /idios = vlastný/ = vychádza z myšlienky, že je vždy nevyhnutné hľadať pojmy vlastné, jedinečné a platné u konkrétneho, skúmaného jedinca

Neskôr k týmto pridáva ešte japonský psychológ IDIMODIFIKUJÚCI = ktorého programom je nachádzať poznatky o cieľoch a technikách navodzovania zmien v človeku.


Štruktúra osobnosti

má parciálne zložky, ktoré majú rozdielnu funkciu, ale spoločne sú organizované do jednotne fungujúceho celku.

Medzi základné zložky patria : schopnosti; záujmy; temperament; postoje; motívy; charakter.


Schopnosti

sú základné, všeobecné a trvalé vlastnosti osobnosti, ktoré sú predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakej činnosti.
Sú ukazovateľom toho ako rozdiel bude v kvalite, rýchlosti a ľahkosti vykonávania istej činnosti u rozličných ľudí za iných podmienok.
Za schopného pokladáme toho, kto má predpoklady rýchlo, kvalitne a ľahšie osvojiť si poznatky a zručnosti k vykonávaniu nejakej činnosti.

Nie sú vrodené; vytvárajú a rozvíjajú sa v činnostiach na základe vrodených vlôh.

Druhy schopností :

• všeobecné = podmieňujú úspešnosť vykonávania mnohých činností / múdrosť; sústredenosť; a pod./; obyčajne sa stotožňujú s inteligenciou.
• špecifické = umožňujú úspešné vykonávanie špecifických činností /hudobné; matematické; herecké a iné/

Iné delenie :

• zmyslové /senzorické/ = vzťahujú sa na výkony zmyslového vnímania /schopnosť rozlišovať tóny, farby a pod./
• rozumové /intelektové/ = prejavujúce sa v mysli, pamäti, pozornosti, predstavivosti /schopnosť zovšeobecňovať; pamätať si čísla ... /
• pohybové /psychomotorické/ = presnosť a rýchlosť zapamätať a osvojiť si isté pohyby

Niekedy rozlišujeme :

• primárne = podmieňujú rozvoj ostatných schopností /schop.vnímania – rozlišovať zrakové, sluchové a iné podnety; schop.predstavivosti – vybavovanie a fantázia; schop.intelektu – rýchle pochopiť a predstaviť si abstraktné pojmy; schop.emocionality – emocionálne prežívať podnety; schop.psychomotoriky – presnosť a koordinácia pohybov/
• sekundárne = všetky ostatné schopnosti /schop.čítať, písať, empatie, a pod./