Všeobecná deklarácia ludských práv - plné znenie
Všeobecná deklarácia ludských práv - plné znenie
Úvod
Vo vedomí že uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnych a neodcudzite lných práv
clenov ludskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete,
že zneuznanie ludských práv a pohrdanie nimi viedlo k barbarským cinom, ktoré
urážajú svedomie ludstva, a že vybudovanie sveta, v ktorom ludia, zbavení strachu a
núdze, budú sa tešit slobode prejavu a presvedcenia, bolo vyhlásené za najvyšší ciel
ludu,že je nutné, aby sa ludsk práva chránily zákonom, ak nemá byt clovek donúteý
uchýlit sa, ked všetko ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku,
že je nutné podporovat rozvoj priatelských vztahov medzi národmi, že lud Spojených
národov zdoraznil v Charte znovu svoju vieru v základné ludské práva, v dostojnost a
hodnotu ludskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a že sa rozhodol podporovat
sociálny pokrok a vytvorit lepšie životné podmienky za vacšej slobody, že clenské štáty
prevzaly závazok zaistit v spolupráci s Organizáciou Spojeých národov všeobecné
uznávanie a zachovávanie ludských práv a základýých slobod a že rovnaké chápanie
týchto práv a slobod má nesmierny význam pre dokonalé splnenie tohto závazku,
vyhlasuje
VALNÉ SHROMAŽDENIE
túto všeobecnú deklaráciu ludských práv ako spolocný ciel pre všetky národy a všetky
štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spolocnosti, majúc túto deklaráciu stále
na mysli, snažil vyucovaním a výchovou rozšírit úctu k týmto právam a slobodám a
zaistit postupnými opatreniami vnútroštátnými i medzinárodnými ich všeobecné a
úcinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ludom clenských štátov samých, tak medzi
ludom území , ktoré sú pod ich právomocou.
Clánok 1. Všetci ludia sa rodia slobodní a sebe rovní , co sa týka ich dostojnosti a práv.
Sú obdarení rozumom a majú navzájom jednat v bratskom duchu.
Clánok 2. Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlášené v tejto deklarácii, bez
hociakého rozlišovania najma pod la rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva,
politického alebo iného smýšlania, národnostného alebo sociálného povodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia
Žiaden rozdiel sa nebude robit na podklade politického, právného alebo nedzinárodného
postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba prí sluší, ci je to krajina alebo
územie nezávislé alebo pod porucenstvom, nesamosprávne alebo podrobené
hociakému inému obmedzeniu suverenity.
Clánok 3. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpecnost.
Clánok 4.
Nikto sa nesmie držat v otroctve alebo v nevolníctve: všetky formy otroctva a obchodu
s otrokmi sú zakázané.
Clánok 5. Nikto nesmie byt mucený alebo podrobený krutému, neludskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Clánok 6. Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnost.
Clánok 7. Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona
bez hociakého rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti hociakej
diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnûcovaniu k takej
diskriminácii.
Clánok 8. Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytly úcinnú
ochranu proti cinom porušujúcim zckladné práva, ktoré sú mu priznávané ústavou
alebo zákonom.
Clánok 9. Nikto nesmie byt svojvolne zatknutý, držaný vo vazbe alebo vyhnaný do
vyhnanstva.
Clánok 10. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlive a verejne vypocutý
nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o
každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.
Clánok 11. 1. Každý, kto je obvinený z trestného cinu, považuje se za nevinného,
dokial nie je zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom pokracovaní, pri
ktorom mal zaistené všetky možnosti obhajoby. 2. Nikto nesmie byt odsúdený pre cin
alebo opomenutia, ktoré v case, ked' boly spáchané, neboly trestné podla štátného
alebo medzinárodného práva. Rovnako nesmie byt uložený tažší trest než trest, ktorý
mohol byt uložený v case, ke trestný cin bol spáchaný.
Clánok 12. Nikto nesmie byt vystavený svojvolnému zasahovaniu do súkromného
života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju cest a povest.
Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.
Clánok 13. 1. (1) Každý má právo volne sa pohybovat a slobodne si zvolit bydlisko v
tom - ktorom štáte. 2. (2) Každý má právo opustit hociktorú krajinu, i svoju vlastnú, a
vrátit sa do svojej krajiny.
Clánok 14. 1. Každý má právo vyhladat si pred prenasledovaním útocište v iných
krajinách a požívat tam azyl. 2. Toto právo nemožno uplatnovat v prípade stíhania na
ozaj odôvodneného nepolitickými zlocinmi alebo cinmi, ktoré sú v rozpore s cielami a
zásadami Spojených národov.
Clánok 15. 1. Každý má právo na štátnu príslušnost. 2. Nikto nesmie byt svojvolne
zbavený svojej štátnej príslušnosti, ani práva svoju štátnu príslušnost zmienit.
Clánok 16. 1. Muži a ženy, ak dosiahli plnoletost, majú právo bez hociakého
obmedzenia z dôvodov rasovej, národnostei alebo náboženskej príslušnosti uzavriet
manželstvo a založit rodinu.
Co sa manželstva týka, majú pocas jeho trvania i pri jeho rozlúcení rovnaké práva. 2.
Manželstvá môžu byt uzavrené len so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich
manželov. 3. Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spolocnosti a má nárok na
ochranu so strany spolocnosti štátu.
Clánok 17. 1. Každý má právo vlastnit majetok ako sám, tak spolu s inými. 2. Nikto
nesmie byt svojvolne zbavený svojho majetku.
Clánok 18. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo
obsahuje aj volnost zmenit náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovat svoje
náboženstvo alebo vieru, sám alebo spolecne s inými, ci už verejne alebo súkromne,
vyucovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním
obradov.
Clánok 19. Každý má právo na slobodu presvedcenia a prejavu: toto právo nepripúšta,
aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedcenie a zahrnuje právo vyhladávat, prijímat a
rozširovat informácie a myšlienky hociakými prostriedkami a bez ohladu na hranice.
Clánok 20. 1. Každému je zarucená sloboda pokojného shromaždovania a sdružovania
sa. 2. Nikto nesmie byt nútený, aby bol clenom nejakého sdruženia.
Clánok 21. 1. Každý má právo, aby sa úcastnil na vláde svojej krajiny bud priamo,
alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov. 2. Každý má právo vstúpit za
rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny. 3. Vôla ludu má byt
základom vládnej moci: táto vôla musí byt vyjadrená správne prevádzanými volbami,
ktoré sa majú konat v pravidelných obdobiach na základe všeobecného a rovného
hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo rovnocenným postupom, ktorý
zabezpecuje slobodu hlasovania.
Clánok 22. Každý clovek má ako clen spolocnosti právo na sociálne zabezpecenie a
nárok, aby mu boly národným úsilím i medzinárodnou súcinnostou a v súlade s
organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a
kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti.
Clánok 23. 1. Každý má právo na prácu, na slobodnú volbu zamestnania, na
spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. 2.
Každý, bez hociakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu. 3.
Každý pracujúci má právo na spravodlivú a dostacujúcu odmenu, ktorá by zaistovala
jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ludskej dôstojnosti, a ktorá by
bola doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej ochrany. 4. Každý
má právo na ochranu svojich záujmov zakladat s inými odborové organizácie a
pristupovat k ním.
Clánok 24.
Každý má právo na odpocinok a na zotavenie, zvlášt aj na rozumné vymedzenie
pracovných hodín a na pravidelnú platenú dovolenku.
Clánok 25. 1. Každý má právo na takú životnú úroven, ktorá môže zaistit jeho zdravie
a blahobyt a zdravie jeho rodiny, pocítajúc v to menovite výživu, šatenie, bývanie a
lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpecenie v
nezamestnanosti, v nemoci, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v
iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých
ne jeho vôli. 2. Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu strarostlivost a pomoc.
Všetky deti, ci manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu.
Clánok 26. 1. Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspon v
zaciatocných a základných stupnoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a
odborné vzdelanie nech je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byt rovnako
prístupné každému podla jeho schopností. 2. Vzdelanie má smerovat k plnému rozvoju
ludskej osobnosti a k posilneniu úcty k ludským právam a základným slobodám. Má
napomáhat k vzájomnému porozumeniu, snášanlivosti a priatelstvu medzi všetkými
národmi a všetkými rasovými i náboženskými skupinami, ako aj k rozvoju cinnosti
Spojených národov pre zachovanie mieru. 3. Rodicia majú prednostné právo volit druh
vzdelania pre svoje deti.
Clánok 27. 1. Každý má právo slobodne sa úcastnit na kultúrnom živote spolocnosti,
užívat plodov umenia a úcastnit sa na vedeckom pokroku a jeho výtažkoch. 2. Každý
má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho
vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby.
Clánok 28. Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v
ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boly plne uplatnené.
Clánok 29. 1. Každý má povinnost voci spolocnosti: jedine v nej môže slobodne a plne
rozvinút svoju osobnost. 2. Vo výkone svojich práv a v užívaní svojich slobôd je každý
podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k
zabezpeceniu náležitého, uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k
uspokojeniu spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného
blaha v demokratiskej spolocnosti. 3. Výkon týchto práv a slobod nesmie byt v žiadnom
prípade v rozpore s cielami a zásadami Spojených národov.
Clánok 30.
V tejto deklarácii nic sa nesmie vykladat tak, aby oprávnovalo ktorýkolvek štát,
skupinu, alebo osobu vyvíjat cinnost alebo dopúštat sa cinov, ktoré by smerovaly k
potlaceniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.