Sa odohráva za cias starovekého Egypta. Pocnúc jeho mladostou, kde zastáva funkciu sprievodcu krála Senovsreta, a konciac vznešenou smrtou v rodnej krajine Egypt. „ Sinuhetov príbeh sa pokladá spravidla za vyrozprávanie viac-menej skutocných dobrodružstiev egyptského dvorana, odpísaných z nápisu v jeho hrobke.“ W. K. Simpson
„Životopis Sinuhetov bol pôvodne, autobiografiou urcený pre Sinuhetovu hrobku.“ F. Lexa.
„Nakolko je Sinuhetov príbeh fikciou a nakolko opisom ozajstných príhod nám nie je známe. Nie je to však velmi dôležité, ovela dôležitejšie je, že verne zachycuje historické i geografické reálie.“ V. Zamarovský
Že autorom tohoto spisu nemusel byt Sinuhet. Ale jedno je nám isté, že bol písaný rukou šlachtica, resp. pisára, ktorý dokonale ovládal egyptské písmo. Príbeh Sinuhetov je do urcitej miery pravdivý a a podložený viacerými historickými udalostami. V. Zamarovský nám dielo sprístupnil pre dnešný svet, snaží sa o konvergenciu citatela s dielom. Dielo je velmi poucné a citatelovi podáva akútakú predstavu o starovekom Egypte, spôsobe života a o živote panovníka, jeho administratívneho aparátu a najbližších clenov jeho rodiny.
Sinuhetov útek, do vzdialenej krajiny od Egypta, predchádza nasledujúcej udalosti.
Príbeh sa zacína vítazstvom krála Senovsreta v Západnej púšti. Ked sa panovníkova družina vracia z boja bez božského Senovsreta, vzbudzuje to v Sinuhetovej duši nepokoj a obavy.
Král Senovsret sa musel vrátitdo hlavného mesta Ictovej, pretože jeho otca a spolu panovníka stihla smrt.
V noci sa Sinuhet z tajného rozhovoru královského posla a jedného z mladších bratov krála Senovsreta dozvedel pravdu. Král Amenhotep I. bol zavraždený rukou jeho vedlajšej manželky. Sinuhet sa po tomto rozhovore potichu odobral zo svojho stanu na útek. Strach v duši ho hnal co najdalej z krajiny, kde je možné zavraždit panovníka. Putoval krajinou a obohatený skúsenostami z královského dvora radil nácelníkom kocovných kmenov pri spôsobe boja.
V prospech seba, aby sa dokázal uživit. Mnohí z panovníkov sa mu zavdacovali viacerými darmi. Sinuhet sa, pre svoje znalosti cudzích jazykov a bohaté skúseností, stal tlmocníkom a poradcom v meste Kepen. Bolo to obchodné mesto, kde chodili kupci z celého Egypta, aby tu nakúpili cédrové drevo pre potreby chrámov. Sinuhetov majetok sa zväcšoval. Žil v spokojnosti a blohobyte. Nikto nevedel odkial pochádza a nikto nepoznal jeho skutocné meno. Až raz mu prišiel list z Horného Recena (dnes územie Palestíny) s oslovením drahý Sinuhet. V nom stálo, aby Sinuhet prišiel k panovníkovi a stal sa jeho radcom. Sinuhet zo strachu, že niekto iný by sa dozvedel jeho meno, išiel do tejto kajiny. Svoje bohaté skúsenosti vedel znova využit nielen pre svoj prospech, ale aj pre úspech vojenských výprav krála Horného Recena.