Vodstvo súše

Vodstvo súše
Vodstvo súše tvorí voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v
povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, mociaroch, ladovcoch, snehu a pod
zemským povrchom.
Najdôležitejšie sú rieky. Zaistujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú
súcast obehu vody na Zemi(79% súše odtokové oblasti, 21% súše pripadá na
bezodtokové oblasti)
Základné pojmy hydrografie riek: riecna siet, pramen, hlavný tok a jeho prítoky, ústie,
dlžka, spád a sklon rieky, hustota( pomer celkovej dlžky tokov v povodí a plochy
povodia) a tvary riecnej siete(stromovitý, vejárovitý, perovitý, asymetrický),
povodie(územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu),
rozvodie(hranica medzi povodiami), úmorie( územie, z ktorého tok odvádza vodu do
príslušného mora).
Hydrologické prvky riek:
Vodný stav (výška vodnej hladiny toku nad nulou merného zariadenia - vodomernej
laty), prietok (množstvo vody, ktoré pretecie urcitým profilom rieky za sekundu, udáva
sa v m3.s-1), špecifický odtok (množstvo vody, ktoré odtecie z km2 povodia za
sekundu), koeficient odtoku (vztah medzí odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie
casové
obdobie). Režim odtoku riek vyjadruje casové a priestorové zmeny zásob vody v
povodí. Zmeny sa prejavujú kolísaním vodných stavov v korytách riek, rozdielmi v
prietokoch, v množstve splavenín, v teplote a v chemickom zložení vody. Na režim
odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda a vegetácia. Režim odtoku
patrí k najvýznamnejším kritériám pri klasifikácii riek na rôzne typy. Rieky sa delia
podla režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážd, sneh, ladovec, podzemná voda),
podla povodia, dlžky, prietoku a pod. V jednotlivých podnebných pásmach majú vodné
toky rozdielny vodný režim;
1. rovníkový režim odtoku - vyrovnaný stav s dvoma málo výraznými maximami -
Kongo, Amazon;
2. monzúnový režim odtoku - vysoký prietok je v letných mesiacoch v období
monzúnových daždov - Mekong;
3. snehovo-daždový režim sibírskych a kanadských riek - hlavným zdrojom vody je
topiaci sa sneh - Ob;
4. daždovo-oceánsky režim západoeurópskych riek - najväcšie stavy sú koncom zimy -
Temža;
5. vysokohorský snehovo-daždový režim - maximálny prietok má v apríli a v máji,
minimum v zime - Dunaj;
6. snehový režim nížinných riek východnej Európy - odtok stúpa od apríla do mája pri
topení snehu, potom prudko klesá, v lete vela vody stráca výparom a spotrebou
vegetácie - Volga;
7.
ladovcový režim - maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu –
Rhône.
Na riekach Slovenska sa výrazne prejavuje výšková zonálnost, rozlišujeme tri základné
typy riek:
1. vysokohorský typ - najvyššie mesacné prietoky sú v máji až júli, najnižšie v januári
alebo vo februári - Belá v Tatrách;
2. stredohorský typ - najvyššie prietoky v apríli, najnižšie v zime - Hron;
3. vrchovinno-nížinný typ - najvyššie prietoky v marci, najnižšie v septembri - Nitra.
Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského
povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá, môžu byt rôzneho pôvodu:
tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdlž zlomov - Bajkalské jazero,
Tanganika, Mrtve more), ladovcové (tatranské plesá, Ladožské jazero), vulkanické (v
kráteroch vyhasnutých sopiek alebo prehradením doliny stuhnutou lávou - Ukerevve,
Titicaca), zmiešané.
Jazerá sú velkou zásobárnou povrchovej vody, prevažná cast sladkovodných jazier je
sústredená v troch oblastiach: v Severnej Amerike 25 % celosvetových zásob, Velké
kanadské jazerá, východoafrické jazerá 22 %, najhlbšie jazero Bajkal 18 %. V suchých
tropických a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami, sa
nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania
strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú solnou kôrou. Najväcšie je Kaspické
jazero, najslanšie Mrtve more (245 % o.).
Umelé vodné nádrže obsahujú pätkrát viac vody ako korytá všetkých svetových riek.
Sú ochranou pred povodnami, majú význam pri zásobovaní vodou, pri výrobe
elektrickej energie, v doprave, pri zavlažovaní, v chove rýb, využívajú sa na turistiku a
rekreáciu. Najrozsiahlejšia je na rieke Volte v Afrike (8 500 km), Kujbyševská na Volge,
Bratská na Angare, Násirova na Níle; naj objemnejšia Owen Falls na Viktóriinom Níle,
Bratská na Angare, Kariba na Zambezi.
Prevažná cast sladkej vody na pevninách je sústredená v ladovcoch (asi 1,7 % zo
zásob hydrosféry). Súcasná plocha ladovcov na Zemi je viac ako 16,2 mil. km2.
Najväcšie sú pevninské ladovce (Antarktída a Grónsko). Ladovce vznikajú premenou zo
snehu, majú zrnitú štruktúru a sú pohyblivé. Vznikajú nad úrovnou snehovej ciary, kde
prevláda hromadenie snehu nad topením, menšie horské ladovce sa vyskytujú nad
snežnou ciarou vo vysokých pohoriach. Nadmorská výška snehovej ciary klesá od
trópov k pólom (Kilimandžáro - 5 200 m, v Alpách od 2 500 m, na Zemi Františka
Jozefa - 50 m nad morom).
Podpovrchová voda
Voda, ktorá sa vyskytuje pod zemským povrchom vo všetkých formách a skupenstvách
je podpovrchová voda.
Rozdeluje sa na pôdnu vodu (nachádza sa v pôde a nevytvára súvislú hladinu) a
podzemnú vodu, ktorá vypína póry, pukliny a dutiny. Podzemné vody vznikajú
infiltráciou — vsakovaním povrchových vôd (zrážky, vodné toky, nádrže...) cez
priepustné horniny. Hromadením a zadržaním podzemnej vody nad nepriepustným
podložím sa vytvára akumulacná oblast podzemnej vody. Hladina podzemnej vody je
úroven, po ktorú sú póry a pukliny vyplnené súvislé vodou. Tá môže byt odvodnovaná
vo výverovej oblasti formou pramenov alebo podpovrchovým odtokom do vodných
tokov.
Podzemné vody, ktoré obsahujú urcité množstvo rozpustených minerálnych látok a
plynov, sú minerálne vody. Ich výskyt, fyzikálne a chemické vlastnosti súvisia s
geologickou stavbou a tektonikou územia.
Podzemné vody sú významný zdroj zásobovania pitnou vodou. Minerálne a termálne
vody sa využívajú na liecebné i rekreacné úcely, ako stolové vody, ako zdroj surovín.