Vodopády

Vodopády
Vodopád je náhly pokles rieky resp. potoka nad strmým zostupom jej koryta, niekedy
ide o volný pád vo vzduchu. Vodopád rôznej výšky majúci malý objem vody alebo ak je
jedným zo série mnohých sa nazýva KASKÁDA. Pojem kaskáda sa tiež používa pre
vodopád, ktorý sa pocas svojho pádu dotýka viackrát svojho koryta. Dnes sú vodopády
významné ako zdroje hydroelektrickej sily.
AKO VZNIKAJÚ VODOPÁDY
1. Vodopády sa vyvíjajú hlavne ako výsledok erózií rôznych stupnov. Pritom stála
(stabilná) vrstva kamenov a skál v koryte rieky prekryje mäkšiu vrstvu. Velmi pomalá
erózia mäkšej skalnatej vrstvy spôsobená padajúcou vodou rozrušuje a pravidelne
vylamuje casti koryta rieky. Takto vznikli niektoré z najväcších vodopádov na svete. Sú
to Niagarské vodopády a Victóriine vodopády.
2. Vodopády v hornatých a skalnatých oblastiach vznikajú tam, kde obrovské kusy ladu
vyhlbili velké údolie, viac menších riek alebo potokov sa spojí vytvoriac tak vodopád.
Takto vznikli napríklad Vodopád – Nevestin Závoj, Horný a Dolný Yosemitský vodopád
v Yosemitskom národnom parku, vodopád Gavarnie vo Francúzsku, Sutherlandské
vodopády na Novom Zélande a mnohé iné...
3. Iné vodopády vznikajú tam, kde nejaký defekt (zlom) vydvihne vrch alebo cast
pohoria vytvoriac tak príkru resp. kolmú stenu, ponad ktorú strmo padá voda z rieky.
Potom nastáva erózia spôsobujúca rozlicné posuny, ktoré podmienujú najrozmanitejšie
tvary vodopádov. Obzvlášt objemné alebo velkolepé vodopády sú :
Anjelské vodopády (979 m) – Venezuela
Tugelské vodopády (948 m) – KwaZulu-Natal, južná Afrika
Cuquenán (610 m) - Venezuela
Takakkan (503 m) – Britská Kolumbia
Vodopády Krála Juraja VI (488 m) – Guayana
Krimmler (381 m) – Rakúsko
Wollomombi (335 m) - Austrália
Gersoppa (235 m) – India
Vodopády Iguaçu – Argentína, Brazília
NIAGARSKÉ VODOPÁDY
Sú to urcite najznámejšie vodopády v strednej východnej severnej Amerike na rieke
Niagara. Tá vyteká z jazera Erie a ústi do jazera Ontario. Sú situované do západného
New Yorku a juhovýchodného Ontaria. Jeden z najscénickejších pohladov pozostáva z
dvoch samostatných vodopádov. Ten prvý, kanadský, tiež nazývaný aj HORSESHOE
(49 m), sa nachádza na kanadskej strane rieky. Druhý, americký (51 m), je na strane
USA. Oba sú oddelené ostrovom Goat. Kanadskými vodopádmi preteká asi devätkrát
viac vody. Celková dlžka podkovovito – tvarovaného Kanadského vodopádu je okolo
790 m. Zatial co výrazne kratšia americká cast, ktorá ma priamociary tvar, meria len
305 m.
Malá cast Amerických vodopádov pri ostrove Goat je tiež známa ako Vodopád- Nevestin
Závoj.
Niagarské vodopády sa zacali formovat asi pred 12.000 rokmi, ked sa obrovské ladovce
pohli smerom na sever a umožnili odtekat vode z jazera ERIE. Táto postupne spôsobila
eróziu skál, po ktorých tiekla, a tak sa sformovalo Niagarské koryto. Žial, nežiadúca
erózia pokracuje aj v súcasnosti. Následkom tohto procesu sa Kanadské vodopády
každorocne zmenšia asi o 5 metrov a Americké asi o 15 centimetrov. V kanadskej casti
prebieha erózia rýchlejšie pre ovela vyšší objem vody, ktorý tadeto pretecie. V 1954 sa
znacná cast Amerických vodopádov ulomila a tento velký skalnatý výlom sa nachádza
na dne vodopádu. V 1969 bola postavená priehrada medzi americkou castou a
ostrovom Goat.
Niagarské vodopády sú velkou turistickou atrakciou, ktorú navštívi milión ludí rocne. Na
vodopády sa dá pozerat z oboch strán rieky Niagara, z mnohých vyhliadkových veží, z
lodí, z ostrova Goat a z dúhového mosta (Rainbow Bridge), ktorý je postavený tak, že
poskytuje najkrajší pohlad na vodopády. Objem, ktorý pretecie Niagarou je 5.5 milióna
litrov za sekundu. Toto kvantum vody jej dáva velkú silu. Tento obrovský potenciál sa v
minulosti využíval na pohon vodných mlynov. V roku 1950 sa Kanada a USA dohodli na
dvoch hydroelektrických projektoch. Obe hydroelekrárne sú umiestnené cca 6 km pod
Niagarskými vodopádmi. Väcšina vzniknutej hydroelektriny spotrebuváva priemysel v
okolí New Yorku a Ontaria.
VICTÓRIINE VODOPÁDY
Patria medzi jedny z najfascinujúcejších vodopádov na svete. Sú lokalizované v
strednej Afrike na rieke Zambezi na hranici medzi štátmi Zambia a Zimbabwe. Rieka,
ktorá je tu široká až 1.6 km, padá z výšky cca 108 m. Hluk, ktorý vodopád vytvára,
inšpiroval miestnych domorodcov k názvu MOSI – OA – TUNYA, co v preklade znamená
dym, ktorý hrmí. Toto miesto s okolitými prírodnými lesnatý mi parkami a
vybudovanými zábavnými parkami sa stalo najväcšou atrakciou pre návštevníkov
Zambie a Zimbabwe. Oficiálne meno týmto vodopádom dal škótsky misionár a bádatel
Dr. David Livingstone, ktorý ich navštívil v roku 1855. V roku 1935 boli vodopády a
okolitá oblast vyhlásené za národný park. Stalo sa tak hlave kvôli ochrane jedných z
najkrajších vodopádov. Tento národný park je typickým tropickým rajom. Nájdeme tu
palmy, ebenové a mahagónové stromy, figovníky, prekrásne krvavé lalie, zo zvierat sú
tu leopardy, levy, tigre, opice a nechýbajú ani krokodíle.