Voda

Voda je chemická látka, ktorá sa nachádza všade okolo nás. Pokrýva až 70% zemského povrchu, čo predstavuje 369 000 000kilometrov štvorcových. Je to jedna z najnevyhnutejších zložiek potrebných pre život organizmov. Prejavuje sa v 3 skupenstvách. Kvapalné, pevné a plynné skupenstvo.



V kvapalnom skupenstve sa prejavuje v podobe vody bez farby, chuti či pachu.
V plynnom skupenstve sa prejavuje v podobe pary, čo je príčinou vyššej teploty ovzdušia.


V pevnom skupenstve sa prejavuje v podobe ľadu, čo je príčinou nižšej teploty ovzdušia.


Pomocou vyššej teploty sa voda začína odparovať a vzniká para, ktorá sa dostáva do vyššej nadmorskej výšky. Tam sa vzduch ochladzuje a para tuhne do podoby vody, prípadne ľadu alebo snehu. Vytvárajú sa oblaky a voda padá na zemský povrch v podobe dažďa alebo snehu. Napadaná voda alebo sneh sa dostanú do potoka, rieky prípadne do mora, odkiaľ sa vyparuje do vyššej nadmorskej výšky a tento kolobeh sa stále opakuje. Kolobeh vody : hydrolologický cyklus - 1/10 vody z morí sa odparuje na kontinenty.

Stupne tvrdosti :
mäkká, stredne tvrdá dôležité pri dávkovaní prac.prostr., tvrdá a veľmi tvrdá

Tvrdá voda :
obsahuje väčšie množstvo rozpustených solí Ca ,Mg /pretekaním cez horniny/
mydlo v nej slabo pení
usadzuje sa vodný kameň na ohrevných špirálach



Mäkká voda :
v obl. s horninami nerozpustnými v H2O
mydlo v nej dobre pení


Pitná voda :
musí byť zdrav. nezávadná, číra, bez zápachu,
nesmie obsahovať : škodl. organizmy, čpavok, dusitany



Zdroje pitnej vody :
studne /spodná/, povrchová voda, morská voda

Voda v ľud. tele : 50-72 %, dôležitá pre dýchanie, krv. obeh, látkovú premenu, termoreguláciu /potenie/

V oceánoch život vznikol a vyvíjal sa po 90% histórie našej planéty. Vodné prostredie, v ktorom je sústredený život je asi 300 krát väčšie ako pevninská časť biosféry.



Voda ako životné prostredie sa výrazne odlišuje od pevniny:
je 775krát hustejšia než vzduch
odráža podstatnú časť slnečného žiarenia
absorbuje dlhovlnnú zložku slnečného žiarenia
sú v nej obsiahnuté všetky biogénne prvky
dusík a fosfor sú v nízkych koncentráciách sú limitujúce
pH v oceánoch je stabilné (8), pH sladkých vôd sa mení (1-10 podľa znečistenia)
spotreba kyslíka v uzavretých systémoch (jazero, rybník) vedie k obmedzovaniu dýchania, duseniu, úhynu

Delenie vôd
Pôvod a vývoj hydrosféry je úzko spojený s vývojom ostatných časti zeme.


Podľa vzniku rozlišujeme vody:
juvenilne vzniknuté pri primárnej diferenciácii hmoty zemského plášťa
recirkulovane- zúčastňujúce sa na hydrologickom obehu atmosférou -cirkulácia vody vyvolaná slnečnou energiou a zemskou gravitáciou.
zrážkové(atmosferické)
povrchové
podzemné

Zrážková atmosferická voda: voda v kvap. alebo tuhom skup.
z ovzdušia na povrch
najčistejší druh prir.vody-prechodom ovzduším sa znečisťuje.
ph:5,65
sírany, dusičnany, chloridy, soli.

Povrchová voda:
v prirodzených umelých nádržiach na zemskom povrchu.
Stojaté:prirodzené:moria,jazerá,močiare
umelé: rybníky, priehrady
Tečúce: prirodzené: potoky, rieky
umelé:kanály, prieplavy
podľa lokality: morske, kontinentálne

Minerálne vody:
1. prírodné minerálne vody
2,prír.liečivé vody
3.prír.min.vody stolové.

Minerálne vody rozdeľujeme a hodnotíme podľa:
1.obsahu rozpustených plynov
2. podľa prevládajúcich katiónov čí aniónov
3. biologicky a farmakologicky významných látok
4. pH hodnoty
5. rádioaktivity
6. teploty
7. osmotického tlaku

Úžitková voda:hygienicky nezávadná- nepoužíva sa na pitie a varenie. Umývanie, kúpanie, priem. účely.

Prevádzková voda: v priemysle a poľnohospodárstve

Pitná voda:vysoké nároky na kvalitu.;nesmie obsahovať žiadne choroboplodne zárodky.

Odpadové vody
Podpovrchová voda

Hydrológia podpovrchových vôd sa zaoberá vodou pod zemským povrchom ako súčasťou obehu vody v prírode a vzťahmi medzi ňou a horninovým prostredím, v ktorom s nachádza.

Zdroje vzniku a doplňovania podzemných vôd

Juvenilná voda (v skupenstve vodnej pary) vzniká hlboko v zemskej kôre, kde sa uvoľňuje z tuhnúcej hmoty aj vodík aj kyslík, ktorých molekuly sa pri vysokom tlaku a teplote zlučujú.


Vadózna voda (plytká) je stálou zložkou obehu vody a tvorí najväčšiu časť celkového množstva podzemnej vody. Preniká do hornín z povrchu zeme a pohybuje sa v pomerne plytkých vrstvách zemskej kôry. Sem sa dostáva dvoma spôsobmi: kondenzáciou prízemných vodných pár, alebo vsakovaním (infiltráciou) zrážok.



Druhy vody v horninách

Podmienkou výskytu vody v horninách je existencia priestorov, ktoré sa v usadených horninách nazývajú preliačiny, póry, trhliny či praskliny. Miera vyplnenia týchto priestorov je jedným z kritérií pre rozlišovanie dvoch základných druhov podpovrchovej vody. Podľa nej rozlišujeme pásmo, v ktorom sú preliačiny z časti vyplnené vodou a z časti vzduchom. Vtedy hovoríme o pôdnej vlahe. Nižšie sú tieto štrbiny naplnené vodou úplne a vtedy ide o vodu podzemnú (spodnú). Hranicu medzi týmito dvoma tvorí hladina podzemnej vody. Súhrn pôdnej vlahy a podzemnej vody je podpovrchová voda.



Pôdna vlaha

Toto označenie nie je úplne jednotné. S prihliadnutím ku skupenstvu vody a ku vplyvom, ktoré na jej molekuly pôsobia rozdeľujeme pôdnu vlahu na:


Vodná para vzniká vyparovaním vody v hornine pri zvyšovaní jej teploty alebo prechádza do tekutého stavu pri jej ochladzovaní (kondenzácia). Vo vzduchu preliačin a puklín sa môže premiestňovať v hornine podľa jej miestneho napätia.


Absorbčná voda tvorí na povrchu puklín nesúvislé alebo súvislé blanky o hrúbke 5 až 15 molekulárnych vrstiev, pripútané k jej povrchu fyzikálnymi silami príťažlivosti (absorbčnými). Jej množstvo v hornine je však veľmi premenlivé a to zvlášť vo vrchnej vrstve pôdy, kde k tomu značne prispieva aj jej využitie koreňovým systémom rastlín.


Kapilárna voda zaplňuje póry menšie než 1mm a pukliny menšie než 0,25 mm, v ktorých je k povrchu pevnej hmoty pripútaná kapilárnou silou. Trvalé sa vyskytuje v jemnozrnných sypkých horninách nad hladinou podzemnej vody.


Pôdny ľad pri poklese teploty pôdy pod