Voda pôda vzduch

Voda pôda vzduch
Úvod
Životné prostredie je všetko, co vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov
vrátane cloveka a je predpokladom ich dalšieho vývoja.
JEHO ZLOŽKAMI SÚ NAJMÄ OVZDUŠIE, VODA, HORNINY, PÔDA A ORGANIZMY.
Voda
Povrchové a podzemné vody sú jedným zo základných surovinových zdrojov, tvoria
dôležitú zložku prírodného prostredia a slúžia na zabezpecovanie hospodárskych a
ostatných celospolocenských potrieb. Pre svoju nenahraditelnost a celospolocenský
význam je nevyhnutné vody všestranne chránit, plánovite riadit ich odbery a nakladat s
nimi tak, aby sa zabezpecila rovnováha medzi spotrebou vody a kapacitou vodných
zdrojov, starat sa o ich cistotu a najhospodárnejšie využitie a zabezpecovat ochranu
pred povodnami. Pitná voda
Kvalita pitnej vody sa hodnotí na základe výsledkov rozborov vody z vodovodnej siete,
surovej povrchovej vody a surovej podzemnej vody, ktorú dodávajú podniky vodární a
kanalizácií. Rozsah stanovených ukazovatelov vychádza z požiadavky STN 75 7111
“Kvalita vody. Pitná voda.”, novelizovanej v júli roku 1998. Do databázy monitoringu
prispievali svojimi údajmi závody VaK. Databáza neobsahovala údaje o kvalite pitnej
vody z individuálnych zdrojov.
Výsledky sledovania kvality pitnej vody vyrábanej a dodávanej spotrebitelom podnikmi
vodární a kanalizácií v roku 2000 ukazovali, že podiel analýz ukazovatelov pitnej vody
nevyhovujúcich limitným najvyšším medzným hodnotám a medzným hodnotám
referencného rizika podla novelizovanej STN 75 7111 “Kvalita vody. Pitná voda”
dosiahol 4,54 %, co v porovnaní s rokom 1999 (4,84% nadlimitných analýz)
predstavuje zlepšenie. Ukazovatele epidemiologickej bezpecnosti
Mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody predstavujú najpocetnejšie
stanovenia, ktorými sa sleduje epidemiologická bezpecnost pitnej vody. V tejto skupine
ukazovatelov podliehajú monitorovaniu fekálne streptokoky, koliformné baktérie,
mezofilné baktérie psychrofilné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie,
abiosestón, bezfarebné bicíkovce, mrtve organizmy, živé organizmy, železité a
mangánové baktérie.
Z hladiska mikrobiálnej kontaminácie pitnej vody v rozvodných sietach sa zachoval
priaznivý trend v kvalite pitnej vody pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Ukazovatele chemickej bezpecnosti
Ukazovatele dusicnany, železo, reakcia vody, dusitany, amónne ióny a mangán, patria
medzi fyzikálno – chemické ukazovatele kvality pitnej vody s najväcšou pocetnostou
stanovení.
Z analýz vykonaných v roku 2000 STN 75 7111 vyhovovali najvyšším percentuálnym
podielom ChSK-Mn (99,94%), dusitany (99,85%), a amóniové ióny (99,84%). Najväcší
pocet analýz nevyhovujúcich uvedenej norme pripadalo pre ukazovatel železo.
Z hladiska chemickej bezpecnosti pitnej vody v rozvodných sietach sa zachoval
priaznivý trend v kvalite pitnej vody pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Ukazovatele rádiologickej bezpecnosti
V rámci základných fyzikálno-chemickým ukazovatelom sa na základne normy STN 75
7111 hodnotili i rádiologické ukazovatele, medzi ktoré patria: celková objemová
aktivita alfa, celková objemová aktivita beta a objemová aktivita radónu 222.
Oproti roku 1999 sa v roku 2000 pocet analýz celkovej objemovej aktivity alfa zvýšil,
pricom poklesol pomer analýz vyhovujúcich STN 75 7111. V prípade objemovej aktivity
radónu 222 v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol pocet analýz a zvýšilo sa
percento analýz vyhovujúcich
Dezinfekcia
Pitná voda dodávaná spotrebitelom systémom hromadného zásobovania musí byt
zdravotne zabezpecená dezinfekciou. Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva
chemickým procesom chloráciou. STN 75 7111 stanovuje pre obsah aktívneho chlóru v
pitnej vode minimálnu hodnotu 0,05 mg.l-1 a maximálnu hodnotu 0,3 mg.l-1.
Z rozborov vzoriek pitnej vody odobratých z rozvodných sietí v roku 2000 bolo zrejmé,
že castejšie dochádza k nesplneniu požiadavky na minimálny obsah aktívneho chlóru
než k prekroceniu maximálnej hodnoty. Analýzy nevyhovujúce STN 75 7111 z dôvodu
prekrocenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavovali v roku 2000 7,52% a minimálnu hodnotu
aktívneho chlóru v distribucnej sieti (0,05 mg.l-1) nedosiahlo 9,88% analýz vzoriek
kvality pitnej vody.
V roku 2000 podiel vzoriek splnajúci kritéria v ukazovateli aktívny chlór dosiahol
najvyššiu úroven za obdobie troch rokov úcinnosti novelizované znenia SNT 75 7111
“Kvalita vody. Pitná voda”, a to 82,61%. Povrchové vody
Slovenská republika leží na rozvodnici Cierneho a Baltického mora. V dlhodobom
priemere preteká slovenskými tokmi 3 328 m3.s-1 vody , ktorá tvorí teoretický
potenciál povrchového vodného fondu. Z tohto prietoku len 398 m3.s-1 (12%) pramení
na území SR a zvyšných 88 % priteká zo susedných štátov tokmi Dunaj, Morava,
Dunajec, Uh, Latorica a Tisa.
Vzhladom na polohu Slovenska, ktoré leží na faktickej hydrologickej streche Európy, až
tretina vôd vznikajúcich na našom území odteká rocne za hranice Slovenskej republiky.
Zrážkové a odtokové pomery
Priebeh množstva zrážok, ako i odtoku zo slovenských castí povodí, mal v období rokov
1989-2000 mierne stúpajúci charakter, pricom najmenej zrážok spadlo v roku 1989 (32
741 mil. m3) a najviac v roku 1996 (41 127 mil. m3). Najnižší odtok zo slovenských
castí povodí predstavoval 7 303 mil. m3 (v roku 1993) a najvyšší 12 842 mil. m3 (v
rokoch 1996 a 2000). Rocný prítok do SR a s ním súvisiaci aj rocný odtok v tomto
období tiež stúpal. Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2000 hodnotu 765 mm,
co reprezentuje 100,4 % normálu. Maximálne priemerné mesacné prietoky sa
vyskytovali v marci (povodie Moravy, Nitry, Dunaja, dolná cast Váhu) a v apríli
(povodie Hrona, Ipla, Slanej, Bodvy, Popradu, Hornádu, Bodrogu, horná cast Váhu) a
ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 72 % (Chvojnica, prítok Moravy) až 366
% (Ronava, prítok Bodrogu) príslušných dlhodobých hodnôt.
Najmenšie priemerné mesacné prietoky sa vyskytovali alebo v januári (prítoky Váhu,
Hron, Turna, Poprad, Hornád) alebo v auguste až októbri a ich relatívne hodnoty sa
pohybovali v rozpätí 4 až 141 % príslušných Qma. Najnižšie hodnoty boli dosiahnuté na
Chvojnici (povodie Moravy) 6 % Qma(11.1931-1980) a na Turni (povodie Bodvy), a to
iba 3,89 % Qma(1.1931-1980).
V období pomerne výrazného jarného odtoku (marec, apríl) boli zaznamenané
kulminacné prietoky s významnostou 1 až 5-rocných prietokov. Na Váhu v Hlohovci a v
Šali dosiahol kulminacný prietok významnost 5 až 10-rocného prietoku. V povodí Váhu
na Bielej Orave v Lokci bol zaznamenaný kulminacný prietok 298,1 m3.s-1, ktorý
prekrocil významnost 20-rocného prietoku a na Zázrivke v Párnici bol zaznamenaný
kulminacný prietok 101,6 m3.s-1, ktorý dosiahol významnost 20 až 50-rocného
prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa podobne ako minimálne mesacné prietoky
vyskytovali v letno - jesennom a zimnom období a vo väcšine dosahovali hodnoty Q330
až Q364, ojedinele Q180 až Q270 (v povodí Váhu - Bystrica, v povodí Moravy -
Stupavský potok). Takmer vo všetkých hlavných slovenských povodiach sa na
niektorých prítokoch zaznamenali minimálne denné prietoky menšie ako Q364, napr. v
povodí Dunaja (Stolicný potok, Cierna Voda), v povodí Nitry (Tužina, hlavný tok Nitra),
v povodí Moravy (Malina), v povodí Slanej (Rimava), v povodí Hrona (Bystrica, Klak). V
roku 2000 pritieklo na územie SR 77 999 mil. m3 vody, co je o 811 mil. m3 viac ako v
predchádzajúcom roku. Odtok z územia SR bol nižší o 539 mil. m3 aj napriek
celkovému nadlepšovaciemu úcinku akumulacných vodných nádrží. Rocný odtok teda
celkovo dosiahol 90 629 mil. m3, z coho 12 842 mil.
m3 predstavoval odtok zo slovenských castí povodí.
Celkové využitelné množstvo vody k 1.1.2000 v akumulacných nádržiach SR bolo 798
mil. m3, co reprezentuje 68 % celkového zásobného objemu vody v akumulacných
vodných nádržiach SR. K 1.1.2001 celkové využitelné množstvo vody hodnotených VN
mierne poklesol na 757,0 mil. m3. Užívanie povrchovej vody
Z hladiska vodohospodárskych charakteristík, celkové odbery povrchovej vody v SR v
desatrocnom období zaznamenali dlhodobý pokles, na úroven 57% z roku 1989. Tento
pokles sa spolu s rozkolísanostou rocných odtokov odrazil i na znižujúcej sa miere
užívania vody, ktorá je vyjadrením pomeru medzi celkovým odberom vody a rocne
odteceným množstvo vody z územia SR. Z pohladu hodnotenia desatrocného obdobia
možno konštatovat klesajúci trend tak v celkovej dodávke povrchovej vody
spoplatnenej z povrchových zdrojov, ako aj v odberoch vody v rámci jednotlivých
kategórií hospodárenia s vodou. V porovnaní s ostatnými kategóriami, relatívne
najvyrovnanejšie boli odbery vody pre vodovody, ktoré do roku 2000 poklesli oproti
roku 1990 o 21,6%. Odbery vody pre priemyselné úcely, ktoré predstavujú najväcšiu
cast odberov povrchovej vody, rovnomerne klesali do roku 1994, po ktorom znovu
mierne stúpli a potom opät do roku 2000 mierne poklesli. V porovnaní s rokom 1990 je
to pokles o 43,4%. Percentuálne najvyšší pokles bol zaznamenaný pre odber vody pre
potreby polnohospodárstva (v ktorom jednoznacne dominuje využívanie vody na
zavlažovacie úcely), kde tento pokles od roku 1990 predstavoval až 67,65% (dokonca
v roku 1999 až o 96,66%). Na klesajúcom trende odberov a spotreby vody sa v
znacnej miere podielala stagnácia hospodárskej cinnosti na jednej strane a využívanie
technológií s nižšími nárokmi na vodu, cenová politika a racionalizacné opatrenia na
strane druhej. V roku 2000 odbery povrchových vôd dosiahli hodnotu 737,027 mil. m3
(nárast o 7,8 % oproti roku 1999). Zvýšenie odberných množstiev bolo spôsobené
najmä nárastom odberov povrchových vôd pre závlahy v dôsledku nedostatku zrážok
pocas letného obdobia. Odbery z povrchových vôd vzrástli takmer vo všetkých
povodiach: v povodí Moravy (88,5 %), Malého Dunaja (73,9 %), Váhu (11,0 %),
Nitry (3,8 %), Hrona (32,7 %), Ipla (59,0 %), Slanej (9,9 %), Hornádu (1,1 %).
Odbery pre priemysel, ktoré reprezentujú 78,13 % odberov povrchových vôd poklesli o
31,76 mil. m3. Pôda
Polnohospodárska pôda v roku 2000 predstavovala 49,8 % z celkovej výmery pôdy.
V porovnaní s rokom 1999 sa zaznamenal pokles výmery polnohospodárskej pôdy o 1
563 ha, nárast výmery lesných pozemkov o 1 164 ha a zastavaných plôch o 910 ha.
Pôdna reakcia
V posledných desatrociach sa na zmenách pôdnej reakcie významne podielajú
antropogénne cinitele. Používanie fyziologicky kyslo pôsobiacich hnojív ako aj kyslé
atmosferické polutanty prispievajú k zvýšenému okyslovaniu pôd. Hodnota pH pôdy je
jedným z hlavných parametrov, ktoré ovplyvnujú priebeh väcšiny chemických reakcií v
pôde. Významným negatívnym dopadom zmien pôdnej reakcie smerom ku kyslej
oblasti pH je zvyšovanie mobility rizikových látok - aktívneho hliníka a tažkých kovov.
V pôdach SR boli zistené urcité mierne acidifikacné trendy len na kyslých pôdach a
kyslých substrátoch (kyslé kambizeme, podzoly, rankre podzolové). Na ostatných
pôdach neboli zistené výraznejšie zmeny pôdnej reakcie, okrem pôd v okolí cementární
a magnezitiek, kde stále prevláda alkalická pôdna reakcia (pH v KCl prevažne v rozpätí
8 - 9).
Vývoj pôdnej reakcie smeruje k zakysleniu v prípade pôd s hodnotou pôdnej reakcie v
slabo kyslej a kyslej oblasti a môže sa perspektívne odrazit v zvýšení prístupnosti
hliníka. Vplyv volných katiónov hliníka je jedným z najvýznamnejších faktorov
obmedzujúcich výživu a rast polnohospodárskych plodín. Akumulácia hliníka v ludskom
organizme prebieha v mozgu a negatívne ovplyvnuje centrálny nervový systém.
Zhutnenie pôd
Zhutnenie (kompakcia) polnohospodárskych pôd SR je nasledovné: 457 tis. ha pôd je
potenciálne ohrozených kompakciou a 191 tis. ha je reálne zhutnených
polnohospodárskych pôd. Hlavnými prícinami sú používanie tažkej techniky a chyby v
sústavách hospodárenia. Erózia pôd
Pod potenciálnou eróziou pôdy sa rozumie taká erózia (maximálna možná strata pôdy),
ku ktorej by došlo na povrchu pôdy vplyvom pôsobenia prírodných cinitelov za
predpokladu, že by tento povrch nebol porastený žiadnou protierózne odolnou
vegetacnou pokrývkou a neboli by na nom vybudované ani nijaké antropogénne
protierózne zábrany, resp. opatrenia. Na rozdiel od potenciálnej erózie, reálna
(skutocná) erózia, vyjadrená intenzitou pôdnych strát, alebo len postihnutím plochy
pôdneho povrchu eróziou, hustotou eróznych rýh a podobne, znamená erodovanost
pôdy. Potenciálna vodná erózia polnohospodárskych pôd je najvýraznejšia pri pôdach s
nízkym obsahom humusu a vyšším obsahom prachových castíc, ako sú napr.
hnedozeme a luvizeme. Aktuálna vodná erózia polnohospodárskych pôd sa v SR sleduje
na ôsmich transektoch. Na všetkých lokalitách bola zistená väcšia ci menšia intenzita
erózie v závislosti od svahovitosti, pestovaných plodín, spôsobu obrábania i rozloženia
a intenzity zrážok.
Najnižšia intenzita eróznych procesov bola zistená pod trvalými trávnatými porastami.
Z prehladu vyplýva, že asi 1 359 tis. ha polnohospodárskych pôd SR je potenciálne
ohrozovaných vodnou eróziou. Veterná erózia nie je závažným problémom v SR.
Postihuje asi 6,5 % z výmery polnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach s
lahkými pôdami (napr. Záhorie).
Degradácia pôdy
Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena
chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov, slabý acidifikacný trend u pôd na
kyslejších pôdotvorných substrátoch) a fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutnovanie
podornicia vplyvom tažkej mechanizácie a velkoplošných závlah, pokles humusu najmä
v ornici vplyvom dlhodobého uprednostnovania priemyselných hnojív pred organickými
a zvýšená plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok velkoplošného hospodárenia
bez primeraných protieróznych opatrení).
Stupen poškodenia pôd v SR sa sleduje v rámci monitoringu - CMS Pôda. Stav pôd v
SR sa komplexne vyhodnocuje v pätrocných cykloch. Vyhodnotenie druhého cyklu bude
ukoncené v roku 2002, preto táto cast obsahuje len dielcie výsledky. Kontaminácia pôd
V zmysle doteraz platných hygienických limitov bolo zistené v rámci celej výmery
pôdneho fondu SR (polnohospodárske a lesné pôdy) 1,4 % kontaminovaných pôd a 0,4
% výrazne kontaminovaných pôd. Tieto sa nachádzajú prevažne v horských oblastiach
s výskytom geochemických anomálií (Stredný Spiš, Slovenské rudohorie, Štiavnické
vrchy, ale aj iné pohoria). V rámci doteraz zistených údajov monitoringu pôd neboli
zistené signifikantné zmeny v obsahu tažkých kovov po roku 1993, a to ani v
kontaminovaných, ani v nekontaminovaných oblastiach. Zistené hodnoty obsahu
tažkých kovov pôde (vo výluhu 2M HNO3) neprekracujú rozpätia prirodzenej
priestorovej heterogenity, ktorá je výraznejšia v lesných pôdach oproti orným pôdam.
Na polnohospodárskych pôdach prevažujú hodnoty obsahu tažkých kovov výrazne pod
platnými hygienickými limitmi. Priemerný obsah polycyklických aromatických
uhlovodíkov (PAU) v polnohospodárskych pôdach SR sa pohybuje okolo 200 m g.kg-1,
co sú pozadové hodnoty. Hodnoty nad 1 000 m g.kg-1 sú len lokálneho charakteru.
Vyskytujú sa v oblasti niektorých priemyselných centier (Žiar nad Hronom, Strážske), v
nivách väcších riek - Dunaja a Moravy. Doterajší vývoj v obsahu PAU je bez
výraznejších zmien. V lesných pôdach sa PAU z financných dôvodov zatial nesledujú.
Plošný prieskum kontaminácie pôd (PPKP) ako subsystém monitoringu pôd sleduje
obsah tažkých kovov vo vybraných katastrálnych územiach.
Pôdy týchto území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu tažkých kovov, ktorý bol
preukázaný v rámci 1. cyklu PPKP. V roku 2000 bolo z kontrolovanej rozlohy 40 160
ha, o pocte 1 214 honov, z 94 polnohospodárskych subjektov zistených 4 508 ha
nadlimitných, co predstavuje 167 honov.
Obsah vodorozpustného fluóru je aktuálny len v regióne Žiar nad Hronom ako dôsledok
dlhodobého vplyvu výroby hliníka. Napriek tomu, že emisná situácia sa v danom
regióne zlepšíla o 80 - 90 %, kontaminácia pôd fluórom nadalej pretrváva, najmä v
najviac kontaminovanej zóne okolia ZSNP FOUNDRY, a.s. Tu sa v súcasnosti pohybujú
hodnoty vodorozpustného fluóru okolo 30 mg.kg-1 (hygienický limit je 5 mg.kg-1) a
jeho hodnoty majú len mierne klesajúcu tendenciu (asi 3 % rocne z pôvodného obsahu
na zaciatku realizácie monitoringu pôd v roku 1993)
Ovzdušie
Emisná situácia
Bilancia emisií základných znecistujúcich látok
Slovenský emisný inventarizacný systém predstavuje Register emisií a zdrojov
zne--cistovania ovzdušia (REZZO).
Vývoj emisií oxidu siricitého a tuhých znecistujúcich látok
Emisie tuhých znecistujúcich látok (TZL) aj oxidu siricitého (SO2) sa od roku 1990
plynule znižujú, co je okrem poklesu výroby a spotreby energie spôsobené aj zmenou
palivovej základne v prospech ušlachtilých palív a zlepšovaním akostných znakov
používaných palív. Na redukcii emisií tuhých castíc sa podielalo aj dalšie zavádzanie
odlucovacej techniky (Slovnaft, a.s., Bratislava), resp. zvyšovanie jej úcinnosti.
Klesajúci trend emisií SO2 od roku 1996 pokracoval aj v roku 2000 v dôsledku zníženia
spotreby hnedého, cierneho uhlia a tažkého vykurovacieho oleja (SE, a.s., Elektrárne
Nováky, o.z. Zemianske Kostolany, SE, a.s., Elektráren Vojany I a II a Slovnaft, a.s.,
Bratislava) a odsírovania velkých energetických zdrojov (SE, a.s., Elektrárne Nováky,
o.z. Zemianske Kostolany). Súcasne vzrastá spotreba zemného plynu. Emisie SO2 v
roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 76,39% a emisie TZL o 81,8%. Vývoj
emisií oxidov dusíka
Emisie oxidov dusíka (NOx) vykazovali v období od roku 1989 mierny pokles. Mierne
zvýšenie emisií v roku 1995 súviselo so zvýšením spotreby zemného plynu. Pokles
emisií oxidov dusíka v roku 1996 bol zaprícinený zmenou emisného faktora,
zohladnujúcou súcasný stav techniky a technológie spalovacích procesov. Znižovanie
spotreby tuhých palív od roku 1997 viedlo k dalšiemu poklesu emisií NOx. Emisie NOx
v roku 2000 poklesli v porovnaní s rokom 1989 o 49,76%.
Vývoj emisií oxidu uholnatého
Emisie oxidu uholnatého (CO) mali od roku 1989 klesajúcu tendenciu, ktorá bola
spôsobená najmä znížením spotreby a zmenou zloženia paliva vo sfére
malospotrebitelov (REZZO 3). Emisie CO zo spalovacích procesov vo velkých zdrojoch
tiež mierne klesajú. Na celkových emisiách CO z velkých zdrojov sa najvýznamnejšie
podiela priemysel železa a ocele. Pokles emisií CO v roku 1992 bol spôsobený poklesom
objemu výroby železa a ocele. Po náraste ich výroby v roku 1993 na úroven z roku
1989 sa úmerne zvýšili aj emisie CO. Pokles emisií oxidov uhlíka v roku 1996 súvisel s
pôsobením opatrení na obmedzovanie emisií CO v najvýznamnejšom zdroji tohoto
sektoru. Od roku 1996 pokracoval mierny pokles emisií až do roku 1999. V roku 2000
bol zaznamenaný mierny nárast emisií CO. Emisie CO v roku 2000 poklesli v porovnaní
s rokom 1989 o 37,8%. Bilancia emisií prchavých organických látok
Prchavé organické látky (VOC) sú všetky organické zlúceniny antropogénnej povahy iné
ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka a za prítomnosti slnecného žiarenia môžu
produkovat fotochemické oxidanty. Emisie VOC poklesli v roku 1999 v porovnaní s
rokom 1990 o 47 %. Tento vývoj bol zaprícinený najmä poklesom spotreby náterových
látok a postupným zavádzaním nízkorozpúštadlových typov náterov, rozsiahlym
zavádzaním opatrení v sektore spracovania ropy a distribúcie palív, zmenou palivovej
základne v energetike a zmenou automobilového parku v prospech vozidiel vybavených
riadeným katalyzátorom.
Bilancia emisií tažkých kovov
Emisie tažkých kovov (TK) majú od roku 1990 taktiež klesajúci trend, napríklad emisie
Pb poklesli v roku 1999 v porovnaní s rokom 1990 o 68,82%. Okrem odstavenia
niektorých zastaralých neefektívnych výrob, tento trend ovplyvnili rozsiahle
rekonštrukcie odlucovacích zariadení, zmena používaných surovín a najmä prechod na
používanie bezolovn.