Vlastimil Kybal

(Učenie Majstra Jána Husa)

V roku 1911 Česká akadémia vypísala odmenu za najlepšiu prácu o M. J. Husovi.
Katolícky tábor (Tisková liga) podala arcibiskupovi návrh na vypracovanie tejto práce, v ktorej sa malo dokázať, že Hus bol katolíkom 20. storočia bližší než jeho odporcom. Prácu mal vypracovať ThDr. J. E. Sedlák. Prihlásil sa i Václav Novotný, ktorý sa spojil s Vlastimilom Kybalom, lebo už bolo málo času na odovzdanie práce.
Sedlák Ľutuje, že Hus sa dal strhnúť Viklefom k revolučným náukám. Ďalej píše z Kalouskovej prednášky, že Cirkev je dnes duchovná, klérus je intelektuálne a morálne vyspelý a Hus by s ním bol dnes spokojný. Dúfa, že jeho práca prispeje k mieru a pozdvihnutiu českého národa, nie k brojeniu proti Cirkvi.
T. G. Masaryk odišiel do exilu, kde prednášal o Husovi. Koncil sa vraj dopustil na ňom duchovného násilia, podkladal mu učenie, že on sám je 4. božskou osobou, odsúdil ho hlavne pre odmietanie transsubstantácie (Hus vraj však nikdy neodmietal prepodstatnenie a tak nemal, čo odvolať), odpadá tak vraj dôvod jeho odsúdenia za kacíra.
V roku 1916 (dvakrát predlžovaný termín) odovzdali Novotný a Kybal svoju prácu a získali cenu. Sedlák vyšiel naprázdno.
Časť Novotného dokazovala Husovu pravovernosť, až príliš, bolo to dosť nesúvislé a nezáživné, ale písané s nadšením. Kybalovo dielo je úspešnou revíziou Husovho procesu. Autor ospieval Husa ako hrdinu politického i náboženského. Hus má spájať, nie rozdeľovať. Kritizuje zneužívanie Husa k národnostným a náboženským bojom.
Kybal chváli Lenza, že vykonal výklad Husovho učenia, no súčasne ho kritizuje, že sa sústredil na to čo rozdeľuje, a nie na to, čo spája. Lenz porovnáva Husa s dnešnou dogmatikou, a nie dogmatikou za čias Husa.

Kybalovo dielo má 3 časti:
1. časť
- o náboženstve, viere a Písme
- o Cirkvi a pápežovi
2. časť
- o pápežovi a pápežstve
- o kňazstve a kňazoch
3. časť
- o Bohu
- o Kristovi
- o sviatostiach

Kybal sa zameral na dogmatickú stránku, nebol však teológ. Jezuitský profesor Spačil kritizuje Kybala, že zastáva protikatolícke stanovisko. Podľa Spačila bol Hus hlásateľom remanencie, neuznával pápežský primát, ani cirkevné právo, uznával autoritu len dovtedy, dokiaľ s ňou neprišiel do konfliktu. Uviedol 6 dôvodov právoplatnosti Kostnického koncilu: 1. Gregor XII. snem uznal a vyslal tam legátov, 2. Gregor sa zriekol pápežského úradu (14. sedenie), 3. v 42. sedení bol zvolený Martin V., ktorý snem riadil, 4. snem sa stal ekumenickým, 5. konštitúcia (1418) zavrhla dekréty o zvrchovanosti koncilu nad pápežom, 6. pápežská bula (1418) potvrdila odsúdenie Viklefových a Husových článkov.
Ďalším kritikom Kybala sa stal predstaviteľ marxistického tábora M. Machovec, ktorý mu vyčíta, že vyšiel z Masarykovho chápania Husa ako reformátora, teológa, čo je podľa neho klam. Hus bol podľa neho burič. Ďalej mu vytýka úsilie dokázať Husovu pravovernosť. Nemôže mu však uprieť nadšenie k dielu. Kybal ocenil Husove kvality. Viklef vynikal právom, Hus morálkou. Hus – muž činu, vodca ľudu, ktorý si dáva pozor na pravovernosť.
Kybal však neskrýval odlišnosti Husovho poňatia Cirkvi a odklon od vtedajšej dogmatiky. Hus sa pridržiaval pavlovsko-augustínskej definície Cirkvi – mystického tela Kristovho. Rozhodujúce je, že články, ktoré boli odsúdené chápal inak Hus a inak jeho odporci. Hus uznával len čestný duchovný pápežský primát, nie nárok na svetovládu. Hlavou Cirkvi je Kristus. Ak pápež nežije bezúhonne, je Antikristom. Kybal odmietol tézu Sedláka o Husovom hlásaní remanencie.
Pekař v Národných listoch (1925) píše, že Kybalovo dielo stačí na to, aby sa o Husových bludoch hovorilo s rezervou.