vitamíny

VITAMÍNY

Vitamíny sú prídavnými zložkami potravy. Organizmus človeka si ich zväčša nedokáže vytvoriť. Vitamíny zasahujú v nepatrných množstvách do rôznych chemických reakcií – udržiavajú premenu látok a energie, ale nie sú stavebnými súčasťami buniek a tkanív. Chemicky ide o veľmi rôznorodú skupinu látok.

Nedostatok vitamínov v potrave alebo príjem jednotvárnej potravy chudobnej na určitý vitamín spôsobuje hypovitaminózu, prípadne až úplné chýbanie vitamínov – avitaminózu. Ak je vitamínov nadbytok, ukladajú sa v tkanivác, prípadne sa vylučujú močom. Organizmus má aj určitú zásobu vitamínov v pečeni. Nadbytok niektorých vitamínov – hypervitaminóza – môže vyvolať poruchy orgánových funkcií ( vitamín D ).
2.1 DELENIE VITAMÍNOV

Známych je viac ako 20 vitamínov. V ľudskom organizme sa významne uplatňuje asi 13 vitamínov, ktoré sa delia podľa rozpustnosti na vitamíny rozpustné vo vode a vitamíny rozpustné v tukoch.
2.1.1 Vitamíny rozpustné vo vode

Komplex vitamínov B sa vyskytuje v potravinách spravidla spoločne. Pre človeka má z tejto skupiny vitamínov význam vitamín B1, B2, B6, B12, PP a H. Takmer všetky uvedené vitamíny majú vzťah k látkovej výmene v svaloch, nervovom tkanive a ku krvotvorbe.

Vitamín B1 ( tiamín ) je obsiahnutý vo všetkej rastlinnej a živočíšnej potrave. Bohatým zdrojom tohto vitamínu sú obilniny, pečeň, srdce, obličky a chudé bravčové mäso. Zasahuje do látkovej výmeny cukrov v centrálnom nervovom systéme. Hypovitaminóza spôsobuje zvýšenú únavnosť a zápaly nervov a svalov.

Vitamín B2 ( riboflavín ) je v mlieku, zelenine, pečeni, srdci a v obličkách. Zasahuje do bunkového dýchania. Prejavy jeho nedostatku sú dosť typické: začervenalý ( malinovitý ) jazyk, boľavé ústne kútiky a poruchy ústnej sliznice.

Vitamín B6 ( pyridoxín ) sa takisto nachádza v mlieku, droždí a v mäse. Podporuje látkovú výmenu bielkovín a funkcie vitamínov B1 a B2 . Nedostatok tohto vitamínu vyvoláva pomalé hojenie zápalov, najmä hojenie slizníc.

Vitamín PP ( kys. Nikotínová ) sa vyskytuje najviac v droždí, chudom mäse, pečeni, mlieku a v listovej zelenine. Je súčasťou enzýmov, ktoré sa podieľajú na prenose elektrónov v chemických reakciách, t. j. na bunkových oxidáciách. Nedostatočný prísun kys. Nikotínovej vyvoláva zápaly nervov, duševné poruchy, zápaly slizníc a ťažkú hnačku.

Vitamín B12 ( kobalamín ) je obsiahnutý najmä v živočíšnej potrave, predovšetkým v pečeni, obličkách a v mlieku. Jeho úplné chýbanie v strave je výnimočné – prakticky sa vyskytuje len u prísnych vegetariánov. Je nevyhnutný na udržanie normálnej krvotvorby. Na jeho uplatnenie v organizme nestačí len dostatočný prísun potravou, ale aj jeho dostatočná resorpcia v ileu a prítomnosť tzv. vnútorného faktora- bielkoviny, ktorá vzniká na sliznici žalúdka. Až spojením vnútorného faktora a vitamínu B12 z potravy vzniká účinný komplex. Časť vitamínu B12 sa môže tvoriť i v črevnej sliznici. Pri nedostatku tohto vitamínu vzniká závažné ochorenie – anémia.

Vitamín H ( biotín ) bol nazvaný faktorom proti poškodeniu organizmu surovým vaječným bielkom. Biotín sa viaže s bielkovinou, ktorá sa nachádza vo vaječnom bielku, a zabraňuje jej resorpcii z čreva. Biotín je obsiahnutý v bežnej strave a jeho nedostatok sa vyskytuje len u chorých s prísnou diétou. Pri nedostatku biotínu sa spomaľuje rast u detí, zjavujú sa zápaly slizníc a kože, únava a bolesti vo svaloch.

Vitamín C ( kys. Askorbová ) zrejme zasahuje do väčšiny metabolických procesov v organizme. Mechanizmus jeho pôsobenia však nie je úplne známy, Pôsobí na tvorbu základnej medzibunkovej hmoty spojív(väzivo, chrupka, kosť), zvyšuje odolnosť proti infekciám a zrýchľuje hojenie rán. Zdrojom vitamínu C je predovšetkým zelenina a ovocie. Z našich plodín sú najväčším zdrojom šípky a ríbezle. Vitamín C sa ľahko ničí varením a okysličovaním. Nedostatok účinného vitamínu sa prejavuje znížením odolnosti proti infekciám, krvácavosťou, vypadávaním zubov a v extrémnych prípadoch(v Európe len u detí)vznikom smrteľného ochorenia – skorbutu.
2.1.2 Vitamíny rozpustné v tukoch

Vitamín A ( axeroftol ) sa nachádza vo všetkej farebnej ( najmä žltej a zelenej ) zelenine a v plodoch. Rastlinná potrava ho obsahuje vo forme, z ktorej účinný vitamín A len vzniká. Vo funkčnom stave sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu, predovšetkým v tukoch, v pečeni, mlieku, vo vajciach a v oleji.

Vitamín A je nevyhnutný pri tvorbe farbív v sietnici oka, potrebných pre farebné i čiernobiele videnie. Zúčastňuje sa na tvorbe bielkovín väziva. Nedostatok vitamínu A vyvoláva poruchy videnia za šera, nadmerné rohovatenie kože a poruchy väzivových štruktúr ( znižuje sa odolnosť napr. medzistavcových platničiek.

Vitamín D ( antirachitický ) je len jednou zo skupiny látok zaraďovaných medzi vitamíny D. Z prírodných zdrojov sú jediným výdatným zdrojom tohto vitamínu vnútornosti a pečeň rýb, prípadne vnútornosti živočíchov živiacich sa rybami. Vitamín D obsahujú vajcia a mlieko. V našich podmienkach je hlavným zdrojom vitamínu D jeho vlastná tvorba v koži, kde je aktivovaný ultrafialovým žiarením ( slnečnými lúčmi ).

Účinnou látkou sa vitamín D stáva až po metabolickej premene v obličke. Odtiaľ prechádza do pečene, kde sa skladuje a uvoľňuje do organizmu. Hlavnou úlohou vitamínu D je zvyšovanie resorpcie vápnika a fosforu v črevnej sliznici. Vápnik a fosfor sa ukladajú do kostí ( mineralizácia kostí ). Ak v detstve chýba vitamín D ( zvyčajne pre nedostatok ultrafialového žiarenia ), vzniká porucha mineralizácie kostí – krivica ( rachitída ). V dospelosti sa kosti a zuby pri nedostatku vitamínu D odvápňujú a kosti sú náchylnejšie na zlomeniny a zuby na vznik zubného kazu. Pri vitamíne D je nebezpečný aj jeho nadmerný prívod pri podávaní niektorej jeho liekovej formy. Vápnik sa potom nadmerne vstrebáva a ukladá sa stenách ciev a orgánov ( najmä v stene srdca a mozgu ).

Vitamín E ( tokoferol ) sa hojnom množstve vyskytuje v rastlinných olejoch, živočíšnych tukoch a v obilných zrnách. Priemerná strava zabezpečuje vyhovujúce množstvo vitamínu E. Vo fyziológii vitamínu E je veľa nejasností. Zdá sa, že predchádza hromadeniu niektorých rozpadových produktov látkovej výmeny, čím zabraňuje aj poškodeniu pečeňového tkaniva. Nedostatok vitamínu E sa prejavuje najmä poškodením pečeňových buniek a nízkou odolnosťou červených krviniek, ktoré sa ľahko rozpadajú.

Vitamín K ( antihemoragický ) sa vyskytuje v zelenine, karfiole, hrachu a v obilninách. Malé množstvo obsahuje aj mlieko. Nedostatok vitamínu K následkom nevhodného zloženia potravy prakticky neexistuje. Dostatočné miesto vitamínu sa totiž tvorí činnosťou baktérií v hrubom čreve. Nedostatok vitamínu K preto vzniká až pri poruchách črevnej funkcie, napríklad po zničení črevných baktérií antibiotikami alebo pri nedostatku žlče a poruchách štiepenia a vstrebávania tukov, v ktorých je vitamín K rozpustný.

Vitamín K riadi tvorbu látok nevyhnutných pre zrážanie krvi. Jeho nedostatok spôsobuje predĺženie času potrebného na zastavenie krvácania alebo aj rozsiahle krvácanie pri minimálnom poranení.

Zvýšená spotreba všetkých vitamínov sa vyskytuje pri ťažkej fyzickej práci ( športe ), v gravidite, po operáciách, úrazoch a v priebehu vážnejších ochorení.