---------------------------------------- ----------------------------------------
Na svätého Blazeja
má íst furman zo dvora
Na svätého Blazeja
pamiatka sa ciní,
tomu sa to oznamuje,
kto o tom neví.
(Kostolné)
Pripomíname památku dna svatího Blazeja,
který horlivým biskupem bil v meste Cesareje.
Evanielijum kázal, Krista smele vyznával
pred dobrými, zlými, ukrutnými tyranmi.
Ej, tam hore na komíne,
sedí kocúr na slanine,
chote ze ho dol zohnati,
tájdeme si sami odrezati.
Nasa kapsa úbohá,
secko berie co Boh dá,
aj slaninu, aj rebrá,
aj vajícka do sotra.
(Hont)
Prosím pekné, ponízene,
dajte dary z vasej zeme,
zrnca, vajce i kapusty,
z ktorých máte iste dosti.
Pánboh zaplat a viac naklad.
Zbohom ostávajte a sa nehnevajte,
ze sme vzali, co ste nám dali.
(Strba)
Na svatého Blazeja,
zachovali sa obycaje,
aby ziaci chodili
po domácich dobrých lúdí,
preto sme my prisli k vám,
aby ste vy dali nám,
dajté vi nám dajté,
od nás nepýtajte
a tam hore na komore
sed i kocúr na slanine
chojté si ho odohnatä,
a nám kus odrezati.
Kus, kus ako hu.s,
esté, esté ako kliesté,
mimo prsta, nie do prsta,
aksa máte porezati,
dajté nám sami odrezatä.
(Sebechleby)
Poza bucky, poza pen,
stihal som ju celý den,
dostihol ju pri bucku,
vzal jej prsten obrúcku.
Poza bucky poza pna,
neboj sa ty dievca mna.
Co by som sa mala bát,
nemás este ani giat.
Styri kozy, piaty cap,
kto vyskocí, bude chlap.
Ja som taký zurvalec,
co vyskocím na palec.
(Bobrovec)
Ingredere, ingredere
Máte kocky na slanine,
idte si ich zohnat
a nám kus odrezat:
Jak nám málo odrezete,
hlboko sa porezete -
budete banovat:
A tá kapsa úboha,
vsetko bere co Boh dá,
i slaninu i rebrá,
i tie babské ohreblá.
Za slaninu Boh zaplac,
a za rebrá este viac.
(Dolný Nricov)
Na den svätého Blazeje
vzdy ten obycaj sa deje,
ze po domoch skolskí ziaci
chodia jakozto vojáci,
pozrú do kazdého dvora,
ci je v nom ziak a komora.
Vsetci sme skolskí husári
môzte nás poznat' po tvári,
. to svedcia i nase sáry,
ze sme my nie baganciari.
Sable nepotrebujeme,
bo s knizkami bojujeme.
A tak jakozto husárom,
dajte nám slaniny razom,
soudry, klobásy, údlinu,
podrebria a bravcovinu.
Jestlize nám nechcete dat,
pôjdeme si aj odrezat.
Zdraví ostävajte, mili hospodári,
nech sa v dome vasom vsetko dobre darí.
Fasianok je milý sviatok,
ponúknite sunky plátok,
slaninku aj klobás pár,
nelutujte pre nás dar.
My vám za to zazeláme
zdravie, stastie, pozehnanie,
nech sa majú dobre muzi
aj ich rúce, milé panie.
Ked pálenky pridáte,
do roka si vasu dcéru
isto-iste vydáte
a ked dáte vína,
ozeníte syna.
Milý gazda smútok zazen,
napln posík, aj nás razen,
pozehná tá Pán Boh milý,
dá ti zdravia, stástia, sily,
lebo to je stará vec,
ze najväcsiu skodu máva
iba skúpy lakomec.
Na Gregora prvý pluh do polá
Vedla obycaja na den na Gregora
vyslaní sme ziaci od pána rechtora
pohfadiet do vásho domu a do dvora,
ze ci sa v nom ziaci a plná komora,
by ste vasich ziakov, ziacky odmenili,
na razen slaniny kústik udelili.
Na Blazeja velmi málo sme dostali,
sotva sme halusky cím omastit mali,
a tak sa dúfame, ze nám tú stratu nahradíte,
ked ziakov svojich odmeníte.
My vdacne bereme i nielen slaninu,
ale i podrebria, sadla, soldrovinu,
ba áno, do násho malého kosícka
udelte nám zo dve alebo tri vajícka.
S tým si, verte, naskrze nic nezúbozite,
ale ziakov, ziacky pekne odmeníte.
Vyzískate si tiez u Boha odplaty
a jednúc v nebesiah budete plesati.
(Hont)
Nastal den Gregnra, slávnyho doktora preceptora,
jenz dítky miloval, do skoly verboval, vyucoval.
I my z bozí vule vysli sme ze skoly v túto chvíli,
by sme verbovali, do skoly volali k tomu cíli.
Dajte nám synácka, vrátime vám zácka i spevácka,
dajte nám dcérusku, vrátime várn zácku i spevácku!
(Chrestomatia)
Ucitela velkého, Gregora svätého,
slávime my ziaci malí na pamiatku jeho.
Kto své dítky miluje, vedúc je k dobrému,
nech si dá ziacika do skoly, nech sa ucí temu.
Ponajprv Boha znat, stvoritela svého,
vieru jeho vyznávati, Krista syna jeho.
Ak nám ziaka nedáte, na papier nám dajte,
s jedným grosom, lebo s dvoma málo zúbozite,
s jedným vajcom, lebo s dvoma ziaka vymeníte.
(Sebechleby)
Nastal dnes den Hrehora,
slävneho dochtora.
On dítky miloval,
do skoly verboval,
vyucoval.
Protoz ty milá matko,
daj nám své detätko,
nebozátko,
at sa ucí pilne,
umiení literné.
(Moravské Lieskové)
Na Nový rok o slepací krok,
na Tri krále o krok dále,
na Hromnice o hodinu více
Vtedy deti vyskakujú,
ked halusky v hrnci cujú.
Este lepsie ked rezance,
do povaly, ked súlance.
Nechceme my opekance,
ani loksu nie rezance.
Verte, mamko, len súlance
nech sme tucné ako skorce.
Bryndze hodne obetujte
a skvarky tiez nesanujte.
Kazdému nadelte misku.
Nech sa rovná lanku zitku.
(Spev detí v Liptove)
Vtody chlapci podskakujú,
koj halusky v hrnci cujú,
esce lepsí, koj rezance,
tak sa mecú ako skorce.
(Horehronie)
A tam dole v tej doline sejú mak,
také hlavy- ako kravy, to je tak.
A tam hore v tej doline sejú hrach
také struky - ako ruky, to je strach!
A tam dole v tej doline sejú bôb,
také struky - ako ruky, hopsa hop.
(Liptov)