Vietnam

Vietnam
Vietnam
Štátne zriadenie: socialistická republika
Hlava štátu: Tran duc Luong
Rozloha: 331 033 km2
Pocet obyv. + hust.: 79,175 mil. (SP 13); 239,1 ob./km2
Hlavné mesto: Hanoj – 2,2 mil. obyv.
Clenstvo: ASEAN, OSN, AsDB, IBRD, IMF, NAM, UNCTAD, WHO
HDP/obyvat.: 370 USD
Mena: 1 dong = 10 hao = 100 xu
Nezamestnanost: 6,4%
Jazyk: vietnamcina(úradný), cínština
Náboženstvo: budhisti(55,3%), katolíci(7%), ostatní(37,3%)
Povrch
75% územia tvoria hory, ktorých vrcholom je hora Phan Si Pan (3142m) na
vietnamskom severe. Stredným Vietnamom sa tiahnu Annamské hory, ktoré delia dve
najhustejšie osídlené nížiny – v okolí ústia Cervenej rieky na severe a Mekongu na
juhu. Pri pobreží Annamské pohorie prudko klesá do úzkych pobrežných nížin.
Podnebie
Vietnam je pretiahnutý v poludníkovom smere, co svedcí o jeho klimatickej
rozdielnosti. Zatial co sú na severe rozdiely medzi teplým a daždivým letom a suchšou
a chladnejšou „zimou“ pozorovatelné, v Ho Ci Minovom meste na juhu sú tieto teploty
takmer vyrovnané. Zrážky prináša letný a zimný monzún. Na jesen je celá krajina
ohrozovaná tajfúnmi. Zrážky a teplotý stúpajú smerom na juh.
Nekonecné boje
Krajina bola sužovaná bojmi takmer pol storocia. V roku 1940, ked bol Vietnam ešte
francuzskou kolóniou, vtrhli do zeme Japonci. V roku 1945 boli porazený a nacionalisti
pod vedením Ho Ci Mina sa vzbúrili, aby sa k moci znova nedostali Francúzi. Francúzi
najprv uznali nezávislost Vietnamu ale vzápätí sa pokúsili znova celú Indocínu
kolonizovat. Tak vypukla v roku 1946 vojna, ktorá skoncila až porážkou Francúzov pri
Dien Bien Phu. Francúzi sa museli stiahnut a Vietnam bol podla medzinárodných dohôd
rozdelený demarkacnou 17. rovnobežkou na Vietnamskú demokratickú republiku (sev.)
a Vietnamskú republiku (juh). Zatial co vo VDR sa chopili moci komunisti, na juhu
vznikla antikomunistická vláda podporovaná USA. Neutíchajúce nezhody a roztržky
prerástli v roku 1964 v otvorený vojenský konflikt. Po porážke prozápadnej
Vietnamskej republiky a po zjednotení Vietnamu zacali vyvíjat komunisti agresívnu
zahranicnú politiku. V roku 1979 obsadili vienamské vojská Kambodžu, zosadili
komunistického vodcu Cervených Khmérov Pol Pota a vytvorili novú vlastnú vládu.
Koncom 70. rokov zaútocila na sever Vietnamu Cína za podpory Cervených Khmérov,
ale utrpeli znacné straty.
Všadeprítomnost armády, ktorá zasahuje do všetkých oblastí každodenného života a
neuveritelná húževnatost generácie ludí, ktorí nepoznajú slovo „mier“ sú
charakteristickými crtami dnešného Vietnamu.
Vojna vo Vietname (1964-1975)
Po rozdelení Vietnamu na komunistický sever podporovaný ZSSR a prozápadný juh
podporovaný USA vznikali mnohé roztržky medzi týmito krajinami. Neschopnost
stabilizovat hospodárstvo Južného Vietnamu a neutíchajúci vojenský tlak severu viedli
až k zaciatku Vietnamskej vojny v roku 1964. Do vojny sa zapojili aj Americania a po 8
rokoch bojov po prvý raz v histórii prehrali vojnu. Na zem zvrhli viac ako 7 miliónov ton
bômb, postriekali chemickými jedmi 16 200 km2 uzemia a obetovali 56 000 z celkovo
2,8 mil. vlastných vojakov, ktorí sa zúcastnili Vietnamskej vojny. Chceli chránit
Vietnamskú republiku pred komunistami, aby sa komunizmus nerozšíril aj po ostatných
krajinách JV Ázie. Vo vojne zomrelo viac ako milión Vietnamcov na oboch stranách. Po
docasnom prímerí a dva roky po stiahnutí amerických vojsk z Vietnamu 30. apríla 1975
kapitulovala Vietnamská republika. Po nastúpení komunistov k moci nastala najmä v
rokoch 1978 a 1979 masová emigrácia do okolitých krajín, pri ktorej mnohí emigranti
prišli o svoje životy.
Hospodárstvo
Vietnam patrí k najchudobnejším štátom sveta. Väcšina obyvatelstva musí každý den
bojovat o holú existenciu – mnohí trpia podvýživou. Dlhodobá prítomnost vietnamských
vojsk v Kambodži vycerpala posledné hospodárske zdroje. Znacnú cast lahkého aj
tažkého priemyslu znicilo americké bombardovanie pocas Vietnamskej vojny.
Polnohospodárstvo bolo ochromené – velká cast pôdy je otrávená chemickými
defoliantmi.
Cervená rieka zaplavuje severnú tonkinskú nižinu a prináša so sebou naplaveniny. Na
týchto miestach sa potom pestuje ryža, ktorá prináša vdaka kvalitnej pôde úrodu
dva-tri krát do roka. Dalšie ryžové polia sa nachádzajú v mociaristej delte Mekongu na
juhu krajiny. Výhodnejšie predpoklady pre rozvoj priemyslu má sever Vietnamu, lebo
sa tam nachádzajú bohaté ložiská uhlia a rúd železa. Taží sa tiež chróm, titán, mangán,
fosfáty, atd. Významnými priemyselnými odvetviami sú dnes textilný a drevospracujúci
priemysel.
Aj ked je Vietnam komunistický, vláda sa rozhodla liberalizovat hospodárstvo a
zmiernit centrálne riadenie. V roku 1994 zrušili USA hospodárske embargo, ktoré trvalo
19 rokov a zacali s Vietnamom nadväzovat diplomatické styky. Postupný rozvoj
priemyslu v posledných rokoch priviedol do krajiny aj investorov, najmä z Tajwanu,
Japonska, Nemecka, z USA ci z Francúzska. Dôsledkom toho sa hospodársky rast
Vietnamu pohybuje okolo 10%, co ho radí medzi „tigre“ JV Ázie.