viedeň

Petronell – Carnuntum

Jedno z najvýznamnejších rímskych stredísk asi 55km na východ od Viedne. História dnešnej obce siaha do rímskych čias ,keď tu stálo centrum rímskej provincie Pannomia - Carnuntum.Z pôvodne neveľkého vojenského tábora v 4.stor. vyrástlo na mesto s 50 000 obyvateľmi a množstvom honosných stavieb s celým komfortom (rozvod teplej a studenej vody do budov, bohatá umelecká výzdoba).


Zaujímavosťou je ,že už vtedajší obyvatelia dbali o životné prostredie, lebo Carnuntum oddeľoval od okolia 150 m široký pás udržiavanej zelene. Z rímskych cisárov sa o rozvoj zaslúžil Marcus Aurelius a jeho syn Commodus, nazývaný dnes Pohanská braná (Heidentor).Pri vykopávkach sa odkryli i základy mnohých domov, z ktorých niektoré mali mozaikové dlážky (väčšina nálezov je dnes v múzeu Carnuntum v Bad Deustsch - Atenburgu).Z ďalších pamiatok si pozornosť zasluhuje kostol sv. Petronely s románskym chorom. Zaujímavá je aj kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá vznikla spojením dvoch kaplniek z 12.stor. Miestny zámok z r. 1637 postavili podľa planonov D. Carloneho. V interiéri sú priestory s freskovou výzdobou od Tencallu. Eckartsau


Zámok, ktorý patril manželovi Márie Terézie, cisárovi Františkovi Lotrinskému. Bol východiskom pre poľovačky panovníckeho rodu v tunajších revíroch. Aj najznámejší panovník Ferdinand d´Este naplno prepadol svojej vášni okrem iného aj v lesoch okolo zámku.


Orth an der Donau

V obci sa nachádza najstarší neskorogotický zámok na Moravskom poli. Zámok Orth vybudovaný v r.1140 pôvodne ako vodný hrad so štyrmi rohovými vežami (zachovali sa dodnes),bol v priebehu storočí niekoľko kráť prestavovaný. Bol obľúbeným poľovníckym zámkom viedenskej šľachty. Dnes sa v jeho priestoroch nachádza rybárske a včelárske múzeum a expozícia Donaumuseum, približujúca flóru, fauna a spôsob života na úseku dunajského povodia v minulosti. Viedeň


Viedeň je hlavným mestom
A súčasne jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska. Je sídlom prezidenta, spolkovej vlády a najvyšších orgánov republiky a vlády spolkovej krajiny Viedne. Napriek svojej okrajovej polohe je kultúrnym, vedeckým, politickým a duchovným centrom krajiny. Mesto sa rozkladá z väčšej časti na pravom brehu Dunaja a na západe hraničí s Viedenským lesom.



S rozlohou
415 km2 a obvodom 133 km patrí Viedeň k stredne veľkým metropolám. Má približne 1 616 000 obyvateľov. Mesto je rozdelené na 23 okresov a je usporiadané okolo historického jadra vo dvoch kruhoch. Moderné mesto vyrastá od 2 pol. 50 rokoch 19. storočia po odstránení hradieb, ktoré chránili vnútorné mesto a na ich mieste bola vybudovaná 4 km dlhá trieda Ringstrasse. Tu je väčšina dôležitých a zaujímavých budov; nádherná budova opery, cisársky palác Hofburg, neogotická mestská radnica, v gréckom štýle vystavaná budova parlamentu, Burgtheater a Musikverein, sídlo viedenského filharmonického orchestru. V centre mesta je katedrála sv. Štefana (Stephansdom), najznámejší gotický kostol zo 14. a 15. storočia, ďalej múzem histórie kultúry, múzeum prírodných vied a univerzita. Nápadne starú zástavbu Viedne si všimne aj laik a štatistici to potvrdia: spomedzi miliónových miest sveta má Viedeň najvyššie percento bytov starších ako 70 rokov.


Vo Viedni sídli mnoho medzinárodných organizáci
UNIDO (Organizácia pre priemyselný rozvoj), IAEO (Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu), ICEM (Komisia pre európske vysťahovalectvo), OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu).
Viedeň patrí k najvýznamnejším kultúrnym centrám sveta a je miestom stretnutí zahraničných umelcov, najmä hudobníkov a vedcov. V žiadnom inom meste nežilo toľko skladateľov a nie je toľko komorných orchestrov, súborov a chórov ako vo Viedni. Vo vyše 100 štátnych a súkromných múzeách a približne 120 galériách je vystavené množstvo vzácnych exponátov.


Vo Viedni sa nachádza jedna z najvýznamnejších obrazových zbierok Európy - Brueghelova zbierka.
Slávny súbor Wiener Sängerknaben (Viedenský chlapčenský spevácky zbor) založil v r. 1498 Maximilián I. Najväčšiu slávu dosahoval súbor v čase viedenskej klasiky, keď Mozart, Haydn a Beethoven komponovali nenapodobiteľné omše. Členom súboru bol v rokoch 1740-1749 Joseph Haydn a v rokoch 1808-1813 Franz Schubert. V súčasnosti má súbor štyri chóry. Viedeň ako jedna z mála sa môže pochváliť nádhernými gotickými a barokovými kostolmi, veľkým množstvom palácov z 17. a 18. storočia, rohľahlími budovami v historizujúcich slohoch z 2. polovice 19. storočia, ako napr. opera, parlament, radnica, prírodovedné a umeleckohistorické múzeum.

Viedeň sa môže pochváliť približne 360 kilometrami značkovaných cyklistických chodníkov