Viedeň

Hlavné mesto Rakúskej republiky a zároveň samostatná spolková zem. Leží pri Dunaji a jeho ramene Dunajskom kanály, na rozhraní Álp a roviny Moravské pole.

Novú etapu dejín tvorili Rímania. Okolo roku 129 pred naším letopočtom sa stalo kráľovstvo Noricum spojencom Ríma, ktorý ho mal ochrániť pred útokmi barbarských kmeňov. Nakoniec bolo celé územie pod rímskou správou. Rímska nadvláda na území dnešného Rakúska dosiahla najväčší rozkvet v 2. storočí, kedy boli položené základy i pre mnohé súčasné veľké mestá. Okolo roku 300 sem začalo prenikať kresťanstvo. To už však bol počiatok úpradku rímskej správy.

Najstaršie zachované pamiatky pochádzajú z rímskej doby. Pod dnešným námestím Am Hof a Hoher Markt boli odkryté základy rady stavieb, ktoré dávajú predstavu o vybavenosti objektov v bývalej pevnosti rímskej légie.

Námestie sv. Štefana a okolie

Dominantou námestia je Stephansdom, prvýkrát pripomínaný v r. 1147, vysvätený ako farný kostol. V roku 1809 bola stavba poškodená napoleonovými vojskami. Naposledy bol dom ťažko poškodený počas 2. svetovej vojny, ale v rokoch 1948-62 bol za pomoci všetkých rakúskych spolkových zemí obnovený. Zaujme predovšetkým tzv. Obria brána s plastickou výzdobou, sú tu i rastlinné motívy. Pozornosť si zaslúžia aj štyri kruhové okná, objavené pri oprave dómu v r. 1946. Spevácka brána patrí k najkrajším častiam dómu. Severný bočný vchod do kostola tvorí Orlia Brána a Biskupská brána, ktoré okolo r. 1515 postavil Hauser. Vo vnútri kostola upúta rebrová a stĺpovitá klenba. Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je kazateľňa s gotickou výzdobou. Pozornosti by nemala uniknúť ani Madona služobníctva, považovaná za jedno z najvýznamnejších diel neskorej gotiky v Rakúsku. Na ľavej strane je vedľa hlavného vchodu vstup do tzv. Tirnakapelle. O kúsok ďalej pri severnej stene lodi je oltárný baldachýn z r. 1434, ktorý zhotovil Jan z Prachatic. Za ním je bohato zdobený chór. Severná bočná loď prechádza vo svojom závere do tzv. Ženského chóru. Aj tu je pri stene niekoľko náhrobkov z 15. – 17. storočia. Najvýznamnejší patrí Rudolfovi IV. a jeho manželke Kataríne. Stredný chór je tiež vyzdobený gotickými sochami, tie však nie sú pôvodné, boli sem umiestnené až pri rekonštrukcii v r. 1946. Na hlavnom oltári sú sochy od Pocka z r. 1640. Pravý bočný chór sa nazýva Apoštolský. Najzaujímavejší tu je náhrobok císara Fridricha III. Na pravej strane chóru je pamätník obetiam oboch vojen, nad ktorým je kríž. Jeho časti pochádzajú z kríža umiestneného pre bombardovaním na víťaznom oblúku. V pravej bočnej lodi je vstup do kaplnky sv. Kataríny. Je tu mramorová krstiteľnica z r. 1481.



Na námestí je niekoľko ďalších významných budov. Vpravo od hlavného vchodu do kostola stojí farský úrad, postavený v r. 1738 –1740. Na opačnej strane námestia stojí arcibiskupský palác postavený v r. 1632. V budove je dnes diecézne múzeum. Je tu i veľká obrazová galéria, kde významné miesto zaujímajú portréry panovníkov z nemecky hovoriacich oblastí. Za najcennejší je považovaný portrét Rudolfa IV.



Druhou významnou stavbou je kapucínsky kostol s priľahlým kláštorom. Bol postavený v rokoch 1622 –1632. Interiér nevyniká významnejšími dielami s výnimkou obrazu na hlavnom oltári, ktorý je dielom J. Baumgartnera z 18. storočia. Vedľa je vchod do cisárskej hrobky, založenej cisárom Matyášom. Je tu pochovaných 141 Habsburgovcov, z toho 12 cisárov a 16 cisárovien. Hrobku budovali poprední architekti (bratia Molloví, Hildebrandt) a skladá sa z niekoľko rozdielnych častí. Jeden z najkrajších sarkofágov patrí Márii Terézii a jej manželovi Františkovi Lotrinskému. Kontrastuje s prostou rakvou cisára Jozefa II, syna Márie Terézie.



Na námestí Márie Terézie sa nachádza prírodovedné múzeum (Naturhistorisches Museum) a Umeleckopriemyslové múzeum (Kunsthistorisches Museum). Obe budovy boli postavené v rokoch 1872 – 81. Vonkajšiu výzdobu tvoria sochy a busty slávnych osobností (prírodovedcov a umelcov). Zbierky prírodovedného múzea založil František I. v r. 1748 a patria k najväčším na svete. Za najlepšiu na svete je považovaná prehistorická časť – najstaršie rakúske archeologické nálezy. Ďalej sú tu zbierky mineralogická, zoologická a antropologická.

Taktiež Umeleckopriemyslové múzeum má svetové zbierky. Zaujme najmä monumentálny vstup a hala so schodiskom. V hale je nástropná freska Apotheosa. Zo zbierok sú zaujímavé hlavne egyptské kolekcie. Antická zbierka je jednou z najväčších na svete. Podobne vysoko sú hodnotené i zbierky plastik a umeleckých remesiel, v ktorých sú zastúpené diela všetkých veľkých európskych umelcov. Zvláštne postavenie má obrazová galéria, ktorej je vyhradené celé jedno poschodie. Na najvyššom poschodí sa nachádza zbierka mincí.

Medzi oboma budovami je v peknom parku veľkolepý pamätník Márie Terézie z roku 1887.

Schonbrunn, zámok a okolie.

Asi 15 km západne od centra Viedne leží jeden z turistických magnetov. Dejiny zámku siahajú až do 14. storočia, kedy sa miesto pripomína ako majetok kláštora Klosterneuburg. Dnešný názov pochádza až z doby vlády kráľa Matúša. kedy bola tunajšia fontána pomenovaná Schone Brunnen. Pôvodný zámok v 17. storočí vyhorel, ale Habsburgovci ho nechali postaviť znovu. So stavbou sa začalo r. 1695 a ukončená bola v r. 1713. Spokojnosť však nebola veľká, a tak v rokoch 1744 – 49 dochádza k ďalšej prestavbe. Dnešná podoba pochádza z obdobia vlády Márie Terézie. Behom storočí sa zámok stal miestom najrôznejších jednaní a schôdziek, boli tu prijímaní vladári a vyslanci. V rokoch 1805, 1806 a 1809 tu pobýval cisár Napoleon I., v roku 1832 tu zomrel Napoleonov syn Orlík, v roku 1918 sa tu vzdal koruny cisár Karol.

Hlavná budova je 175 m dlhá a 55 m široká. Vedie k nej alej, z ktorej sa otvára veľkolepý pohľad na čestné nádvorie. Vpravo je Dvorné divadlo, kde sa doposiaľ konajú divadelné predstavenia. Halou zámku je možné prejsť do rozsiahleho parku. Vpravo od haly je vchod do reprezentatívnych miestností, vľavo do zámockej kaple. V hospodárskych objektoch sa nachádza múzeum kočiarov, saní a postrojov zo 17. –19. storočia. Park za zámkom bol založený v rokoch 1705 –6. V prednej časti parku je Neptunova fontána z roku 1780 od Zaunera. Za ňou cestičky stúpajú k veľkému Glorietu, kolonáde z r. 1775. V pravej časti parku je zoologická záhrada, najstaršia v strednej Európe. Neďaleko je palmový sklenník, z roku 1880. Od Neptunovej fontány je možné vpravo prejsť k Rímskej zrúcanine, postavenej v roku 1778. V tejto časti parku je i Krásna studňa, najstaršia fontána zámku s nymfou. Z parku sa dá výjsť bočným vchodom. Vedľa brány je tzv. Kaiserstockl, budova ktorú nechala Mária Terézia postaviť pre kancelára Kunica. Neskôr sa stala sídlom ministerstva zahraničia. Na priľahom námestíčku stojí socha mexického cisára Maximiliána Habsburského. V okolí zámku nájdeme v záhradach spústu vil s fasádami vo farbe schonbrunnskej žltej. Zaujímavý je dom č. 18 na Maxingstrasse, kde býval Johann Strauss, ktorý tu dokončil slávnu operu Netopier. V dome č. 72 býval Richard Wagner, ktorý tu pracoval na opere Majstri pevci norimberskí. V Park hotely (vedľa zámku) býval vynálezca. Thomas Alva Edison.