Vieden

Vieden
Vieden je už od nepamäti obostretá mýtmi a nevyhla sa ani pomenovaniam Vieden –
cisárske mesto, Vieden – nostalgická spomienka na starodávnu Európu. Dnes Vieden
vyvoláva asociáciu o Mozartovi, Beethovenovi a o Johannovi Straussovi, o filozofii a
otcovi psychoanalýzy – Sigmundovi Freudovi. Vieden, hlavné mesto Rakúska, je so
svojou rozlohou 415 km 2 a poctom obyvatelov 1,5 milióna najväcším mestom
Rakúskej republiky. Prechádzka Viednou je vždy stretnutím sa s najrôznejšími
umeleckými slohmi. Na Dóme sv. Štefana je možné vidiet, ako po románskom období
nasledoval gotický sloh. výška hrebena strechy je 60 m. Obria brána západného
priecelia je z roku 1240. Stavba vznikala v niekolkých etapách. Najúžasnejšie pôsobí
137 m vysoká, monumentálna veža, ktorá je považovaná za najkrajšiu vežu nemeckej
gotiky. Sú tu aj dalšie nádherné kostoly – augustiánsky kostol s kaplnkou sv. Juraja,
kde sú uložené srdcia 54 clenov dynastie Habsburgovcov, ich telá spocívajú v
kapucínskej hrobke. Kapucínsky kostol a hrobka boli v roku 1622 založené ako miesto
ich odpocinku. Dalej je to kostol U Dvora, Kostol sv. Petra a bývalý minoritný kostol.
Nie je snád turistu, ktorý bol vo Viedni a nenavštívil rakúske Versailles – zámok
Schonbrunn – oblúbené miesto Márie Terézie. Mária sa vždy v tomto zámku
zotavovala, zámok navštívil aj sám velký Napoleon, v roku 1916 tu zomrel cisár
František Jozef I. V zámku je viac ako 1700 miestností, ktoré sú zariadené prevažne v
rokokovom štýle. Na mnohých obrazoch je sama Mária Terézia a clenovia cisárskej
rodiny. Známa je cínska okrúhla komnata – pracovna Márie Terézie, zrkadlová
komnata, salón Márie Terézie vyzdobený ušlachtilým drevom. V zámockom parku je aj
zoologická záhrada z roku 1752. Je najstarším existujúcim zverincom na svete.
Všade sa stretneme s viedenskou secesiou – posledným samostatne vytvoreným
slohom v Európe, ktorý na prelome storocia pripomenul Viedni lesk odchádzajúcej
epochy. Hlavnou pamiatkou viedenskej secesie je výstavná hala moderného umenia.
Stavbu korunuje kopula s vavrínovými ratolestami z pozláteného bronzu. Je to 3000
lístkov a 700 bobulí.
Dalšie pamiatky sú stavby, ako je mestská železnica, kostol Am Steinhof a budova
Poštovej sporitelne. Viedenský dvor zbieral pocas dlhých storocí umelecké predmety a
jeho zbierky sa stali základným kamenom niekolkých svetoznámych múzeí.
V bývalej cisárskej klenotnici môžeme uvidiet symboly bývalej moci – korunu a ríšske
jablko rakúskeho cisára.
Umelecko – historické múzeum – jedna z najväcších svetových galérií, vzniklo zo
súkromných zbierok habsburgského panovníckeho rodu. Vyvrcholením zbierok je
obrazová galérie. V tieni obrazárne zostávajú ostatné zbierky múzea: egyptská a
orientálna zbierka, antická zbierka, zbierka plastiky a umeleckých remesiel, mincový
kabinet, jeden z najvýznamnejších svojho druhu, zbierka zbraní, najbohatšia a
najvšestrannejšia na Západe a zbierka starých hudobných nástrojov. Zbierka Albertina
je jednou z najdôležitejších grafických zbierok na svete, je v nej okolo 45 000 kresieb a
1,5 milióna listov tlacenej grafiky. Táto zbierka zahrnuje skoro všetkých umelcov od
Leonarda da Vinci, Raffaela, Michelangela, cez Durera, Rubensa a Rembrandta až ku
Klimtovia Schielemu. Okrem velkých múzeí, ku ktorým patrí Historické múzeum mesta
Viedne, existujú v meste i malé a casto velmi originálne zbierky. Medzi ne patrí
múzeum hodín, múzeum fiakrov, múzeum skla a zvonov, múzeum divadla, filmu a
fotografie a dalej jediné múzeum cirkusov a klaunov na svete. Mnohých hudobníkov,
ako boli Haydn, Mozart, Beethoven, Schubert, Strauss a dalšie významné osobnosti –
Sigmunda Freuda – pripomínajú pamätné budovy, ktoré dávajú možnost nahliadnut do
súkromného života týchto velikánov. Vo Viedni viac ako 100 múzeí prezentuje v
historickom prostredí jedinecné poklady z krajín Východu a Západu.
Vo Viedni existujú džezové kluby, velké a malé diskotéky a okolo 30 divadiel, ktoré
uvádzajú všetko, co patrí na dosky, ktoré znamenajú svet, od klasickej drámy až po
avantgardné divadlo. Vedúce miesto medzi všetkými kultúrnymi stánkami zaberá
Dvorné divadlo Burgtheater, jedna z najvýznamnejších scén v nemecky hovoriacej
oblasti Európy.
Prirodzene, že vo Viedni sú hotely ako Hilton, Hilton Plaza, Intercontinental a aj Palais
Schwarzengerg – ide o barokový palác v celej svojej nádhere. Vzadu, až kam oko
dovidí sa prestierajú zelené plochy parkov. Jedno krídlo kniežacej rezidencie
Schwarzenbergov poskytuje prístrešie hostom najkrajšieho hotela vo Viedni. K
luxusným hotelom patrí ešte hotel Bristol. Hotel Sacher vám urcite zavedie myšlienky
na svetoznámu tortu. Áno, recept pochádza práve z tohto nemenej slávneho hotela. V
bezprostrednej blízkosti mestského centra leží Práter. Je to kus prírody, zalesnená
krajina, kedysi cisársky revír. Od cias cisára Jozefa II. je prístupný aj verejnosti. S
Prátrom sa spájajú 3 slová – zábava, šport a rekreácia.
Zo žiadneho velkého mesta porovnatelnej velkosti nie je možné dostat sa tak rýchlo do
volnej prírody, ktorá nie je kultúrnou stepou, ale kde lesy a lúky sú také, aké sme ich
oznali ešte pocas detstva. Vieden sa stala celkom netradicným velkomestom, a to tým,
že prevažujú staré stavby, a je snaha túto starú zástavbu zachovat. Reštaurované
budovy a nové fasady majú šancu zostat dlho svieže, pretože dalšou výhodou Viedne je
nieco, co je netypické pre velkomestá – znecistenie ovzdušia. Znecistenie ovzdušia je
totiž vo Viedni zanedbatelné. Je to spôsobené vetrom, ktorý takmer stále vanie a aj
pocas horúceho leta je príjemným osviežením pre turistov. Dalšou prednostou Viedne
je bezpecnost. Krásy Viedne teda môžete obzerat aj po zotmení bez akéhokolvek rizika.
Viedencan berie tieto vymoženosti ako samozrejmé.
A ešte ak sa chystáte niekoho vo Viedni obdarovat kvetinami, dobrá rada – dbajte na
to, aby bol pocet kvetov v kytici párny. Je to tunajší mrav a pochádza ešte z cias starej
monarchie.