Victor Hugo:CHRÁM MATKY BO®EJ V PARÍ®I

Hlavné postavy:

Quasimodo - zvonár v Chráme Matky Boľej

Frollo - kňaz, paríľsky biskup a vychovávateµ Quasimoda

Esmeralda - cigánka, ktorá tancovala na námestí

Phoebus - veliteµ kráµovskej stráľe, do ktorého sa zaµúbila Esmeralda

Pierre Gringoire - básnik a cigánkin „manľel na ątyri roky“.



Dejová línia:

Príbeh sa začína na paríľskom námestí pred chrámom Matky Boľej.Tam sa má odohra» mystérium, hra o Panne Márii na počes» príchdu bourbonského arcibiskupa.Hru napísal básnik Pierre Gringoire.Keďľe obecenstvo je veµmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prís», hra sa začína.

Zopár minút ju vąetci napäto sledujú, no zrazu vąetkých preruąí hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer vąetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili nająkaredąiu a najodpornejąiu tvár v meste.Po veµkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veµký, zhrbený a ąkuµavý človek.Toho chudáka oveąali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za „kráµa bláznov.“ Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreątiaci dav napredoval paríľskymi ulicami.Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních.No len čo nový „kráµ bláznov“ zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný posluąne odiąiel s čudesným mníchom.To bol Frollo.

Tí, čo sa pridali k davu, sa opä» vrátili, aby si pozreli mystérium.Pierre Gringoire horel od ą»astia, no dlho tak nevydrľal, lebo znovu niečo upútalo divákov.Tentoraz to bolo čosi, čo vąetci obkolesili a nedalo sa k tomu dosta».Iba Frollo sa zo svojej veľe v chráme Matky Boľej na „to“ v kruhu vľdy pozeral akosi zvláątne, aľ zaµúbene.Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Dľali.

Uľ spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ís» poloprázdnymi uličkami Paríľa, lebo stratil domov.Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúąa unies» kričiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpusti».Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej „ohavy“ menom Quasimodo.No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráµovskú stráľ. Len čo Frollo uvidel stráľe na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako ąibnutím čarovného prútika vąetko nechal tak a pobral sa za ponáhµajúcim sa mníchom.

Medzi stráľe patril aj mladý Phoebus.Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaµúbila.

Po nepríjemnej roztrľke pokračoval beznádejný spisovateµ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi ľobrákov a čudne vyzerajúcich µudí.Tí ho násilne odviedli do najväčąieho „brlohu“ zlodejov, ľobrákov a iných podobných µudí. Ich vodca chcel Pierra obesi». Pred smr»ou mohol odsúdenca zachráni» iba sobáą so ľenou. Keďľe ani jedna nemala záujem, Pierre sa uľ rozlúčil so ľivotom. Vtom začul hlas : „Ja sa za ňho vydám.“ Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi dľbán, ktorý sa rozbil na ątyri kúsky. To znamenalo, ľe obaja budú manľelia ątyri roky.

Zatiaµ, čo sa básnik Pierre snaľil uľ ako manľel získa» priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýąµal vo svojej veľičke v chráme Matky Boľej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal duąu die»a»a. Aj napriek tomu, ľe nenávidel vąetkých µudí, boli tu dvaja, ktorých zboľňoval: Frollo, povýąený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenľe čo Quasimodo netuąil bolo, ľe „jeho cigánku“ miloval aj Frollo.

hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulovečerný útok na cigánku. A keďľe Quasimodo nerozumel sudcom poloľeným otázkam, pridali mu eąte o hodinu trestu viac. Takľe zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve

Na tomto námestí stála asi tristoročná veľa - cela. V nej ľila stará ľena menom Chudôbka.Tá sa tu zatvorila a ľivorila uľ 16 rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy vąetkým Paríľanom. Práve pred 16-timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ruľová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ruľovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú vąetci, ako inak povaľovali za cigánku.

Uľ pár týľdňov preąlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oľeni» s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návąteve u slečny - snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u „Falourdelky“.O tomto stretnutí sa vąak dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval.Dohodol sa s Phoebom, ľe ich oboch môľe tajne sledova».

Keď Phoebus priąiel na dohodnuté miesto a voąiel, v izbe ho čakala Esmeralda.No len čo ju chcel veliteµ stráľe pobozka», Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba noľom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stá». Privolaná stráľ ju okamľite zatkla za vraľdu. Esmeralda sa vąak ani nebránila. Eąte stále nemohla uveri», ľe jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten vąak v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili.

Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici uľ uverila, ľe zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, ľe ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takľe ho zakaľdým odmietala.

Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu - cigánku nielen za vraľdu, ale za pomoci mučenia sa „priznala“, ľe je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením.

Na druhý deň uľ pred chrámom na námestí stála pripravená ąibenica. Keď cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrčil veµký dav µudí. Toto „divadlo“ sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, ľe jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o veľu a zachytil uľ takmer visiacu Esmeraldu a opä» sa na lane dostal aľ do svojej veľičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uloľil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, aľ kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vľdy Quasimodovej tváre zµakla, no postupom času si na ňho zvykla.Aj keď si uľ cigánka - tanečnica vytrpela viac neľ dos», nikdy nezabudla na Phoeba.Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju unies» z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo.

Súdneho pojednávania pred pár týľdňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manľel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre vąetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a ľobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesi».Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, ľe svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Boľej. Táto skupina paríľskeho podsvetia sa uľ začala pripravova» na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na vąetky drahocennosti v katedrále.

Počas týchto príprav uľ vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrívajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovuvykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a vąetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu ąli tak potichu, ľe ani jeden Paríľan ich nepočul. Pri pokuse otvori» veµké a »aľké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a vąemoľne sa brániaci, mysliac si, ľe sú to µudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesi». No spŕąka kameňov, či olova útočníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, ľe cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystraąenej Esmeralde Pierre Gringoire dosta» sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dosta» na druhú stranu mesta preplávaním v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, ľe pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom pláąti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si pláą» z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou.

Aj napriek vyhráľkam Esmeralda stále odmietala. Frollo vąak svoje slovo dodrľal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspä» na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veľi - cele, kde bola Chudôbka neznáąajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaµ neprivedie stráľe. Keď Frollo odiąiel, cigánka začala úpenlivo prosi», aby ju Chudôbka pustila. Tá vąak zovrela ruku dievča»a eąte mocnejąie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toµko, koµko Esmeralda a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úľase na ňu pozerala a konečne pochopila, ľe naąla svoju dcáru a Esmeralda svoju matku. No keď znovunájdená matka zistila, prečo má stáľi» svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veľe a skryla pod seno.

Len čo stráľ zastala pred veľou, ľena tvrdila, ľe jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráľe na odchod, keď sa vtom ozval uľ zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteµovi nebolo treba dvakrát hovori». Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzda» a tak museli vojaci rozobra» veľu a vybra» z nej cigánku. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry drľala celou cestou na vedµająie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu uľ nikto nezachránil a zomrela na smr» obesením.

Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil.

Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Aľ raz sa niektorí dozvedeli, ľe v priestore