Koncom roka 1943 uzavreli zástupcovia občianského a komunistického odboja tzv. Vianočnú dohodu a vytvorili slovenskú národnú radu ( v dejinách v poradí tretiu: 1848,1918,1943). V SNR boli zastúpené obe skupiny rovnocenne: Komunisti K.Šmídkem, L.Novomeským, G.Husákom, občiansky odboj J.Ursínyim, J.Lettrichom, M.Joskom. Neskôr bola SNR doplnená o zástupcov sociálnej demokracie ( I.Horváth, J.Šoltés) a ďalších občinských skupín. Vianočná dohoda ukladá SNR viesť boj proti nacizmu a v prvéj vhodnéj chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú administratívu výkonnú moc na Slovensku. Poučení vývojom v medzivojnovom období načrtli aj predstavu o povojnovóm Československu:
“Želáme si, aby národ slovenský a český, ako najpri ...
buznejšie slovanské národy utvárali ďalšie osudy v Československéj republike, spoločnom štáte Čechov a Slovákov na podklade princípu rovný s rovným” Vnútorne usporiadanie republiky má byť demokratické, myšlienka demokracie má byť rozšírená aj na pole hospodádrske a sociálne tak, “aby rozdelenie národného dôchodku bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný”.Tieto ustanovenia boli dôležité, pretože Beneš a časť londýnskej emigrácie ešte stále odmietali uznať svojbytnosť slovenského národa, a držali sa fikcie “československého národa”a z Londýna podporovali skupiny, ktoré podporovali čechoslovakizmus napr.V. Šrobára. Slovenská národná rada tak mala nesmierne dôležitú úlohu. Od ďalšieho vývoja záležalo, ako vyjde naša krajina a národ z vojny: ako pokorený prosebník na kolenách, alebo ako sebavedomý obrodený ľud s novými perspektívami? Odpoveď určovalo najmä to, aký bude podiel Slovenska na Hitlerovéj porážke a na vlastnom oslobodení.