Vesmírna stanica ISS Alpha

Vesmírna stanica ISS Alpha
Úvahy o medzinárodnej kozmickej stanici sa zacali objavovat po škrtoch v rozpocte
NASA na výstavbu vlastnej kozmickej stanici Freedom a zlej ekonomickej situácie v
Rusku. Rusko nemalo dostatocné financie ani na chod vesmírnej stanice Mir a vôbec už
nie na ambiciózny projekt Miru-2, ktorý mal nahradit dosluhujúci Mir. 2.septembra
1993 svitlo svetlo obidvom projektom. Rusko a USA podpísalo dvojstrannú dohodu o
tom , že postavia spolocne s partnermi z Japonska, Kanady a kozmickej agentúry ESA
medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorej dali meno Alfa. Stanica mala využit približne tri
štvrtiny pôvodných prvkov navrhnutých pre stanicu Freedom a Rusko súhlasilo s
dodávkou vlastných stavebných modulov, pred tým plánovaných na stanicu Mir-2.
Stanica bola znovu premenovaná, tentokrát na International Space Station (ISS). Rusi
totiž nesúhlasili s názvom Alfa, lebo prvé písmeno gréckej abecedy podla ich názoru by
mohlo byt vykladané tak, že ide o prvú stálu kozmickú stanicu na obežnej dráhe.
Ruská kozmická agentúra (RKA) sa zaviazala v prvej fáze výstavby dodat dva moduly.
Prvý z nich FGB mali úplne zaplatit Americania. Preto v auguste 1995 podpísal hlavný
americký dodávatel ISS kontrakt vo výške 190 miliónov USD s Ruskou firmou GNPKC
Chruniceva na dodávku a vypustenie tohto modulu. Druhý modul SM mala nechat
postavit RKA za vlastné prostriedky a tým získat nárok na príslušný podiel na využívaní
kozmickej stanice. V tej dobe sa predpokladalo, že raketa Proton s modulom FGB
vzlietne z kozmodrómu Bajkonur v novembri 1997.
Vdaka americkým prostriedkom stavba FGB pokracovala viac menej podla
harmonogramu, upresneného v januári 1996. Naproti tomu stavba druhého modulu sa
dostávala do stále väcšieho sklzu, pretože vláda Ruskej federácie neuvolnila dohodnuté
rozpoctové prostriedky a Chrunicevov závod nebol schopný platit svojím
subdodávatelom. V druhej polovici roku 1996 sa práce na stavbe modulu SM zastavili.
V Európe boli zatial uvolnené rozpoctové prostriedky ESA na stavbu pretlakového
laboratória COF (Colombus Orbital Facility), štúdie automatického nákladného modulu
ATV (Automated Transfer Vehicle) a záchrannej lodi CTV (Crew Transport Vehicle),
uvažovaného ako alternatíva k ruskému Sojuzu.
Podobne v Japonsku zacala NASDA práce na vývoji a konštrukcii ich vlastného
japonského laboratória JEM (Japan Experiment Module).
Do logistického vybavenia stanice boli zahrnuté aj tri transportné moduly MPLM
dopravované na obežnú dráhu v nákladovom priestore raketoplánu, ich stavbu zacala
talianska kozmická agentúra ASI. Prvý exemplár bol v hrubej stavbe dokoncený
koncom roku 1996 a na prelomu júla a augusta 1998 dorazil na Cape Ceneveral prvý
letový exemplár logistického modulu MPLM, ktorý taliani pokrstili Leonardo.
Na prelomu rokov 1996/1997, cinil sklz vo výrobe modulu SM už plných osem
mesiacov. To bolo kritické, lebo zásoby pohonných látok pre udržovanie výšky dráhy a
stabilizácie FGB neboli pocítane na viac ako pol roku. Potom mal tieto funkcie prebrat
SM, ktorý bol prispôsobený na doplnovanie pohonných látok nákladnými lodami Prgress
M2. Preto bol uskutocnený odklad štartu FGB na jar 1998. Ruská federácia slúbila že
zabezpecí financné prostriedky na dostavbu SM. Uvolnovanie financných prostriedkov
postupovalo pomalšie ako sa predpokladalo a bolo nutné casový harmonogram zase
zmenit: stavba ISS mala zacat najskôr v októbri 1998.
Problémy sa objavili aj na americkej strane. Spojovací uzol Node 1 pri pretlakových
skúškach neprešiel. Preto bolo nutné jeho konštrukciu zosilnit, co si vyžiadalo
dodatocné náklady a potrebný cas na úpravy.
Pri projektovaní ISS bolo nutné riešit dalšiu otázku. Musel sa vytvorit záchranný
prostriedok ktorý bi bol schopný pocas núdzového opustenia stanice dopravit celú
posádku vesmírnej stanice, s prípadnými zranenými bezpecne na Zem. Lebo po
dokoncení stanice ju bude trvalo obývat šestclenná posádka. V prvej casti výstavby ju
budú obývat traja clenovia posádky a preto ako dopravná respektíve záchrana lod bude
slúžit modifikovaný Sojuz. Po dokoncení stanice sa bude používat prostriedok X-38,
samozrejme ak prejde skúškami ktoré sú v dnešnej dobe v plnom prúde rozbehnuté.
A konecne k samotnej výstavbe vesmírnej stanice ISS. Prvá cast vesmírnej stanice
modul FGB bol vypustený 28. Novembra 1998. Z rampy 81L kozmodrómu Bajkonur
vzlietla v 06.40.27 UT nosná raketa Proton-K, ktorá v 06.50.16 UT toto teleso o
vzletovej hmotnosti 24 100 kg vyniesla na dráhu vo výške 177-344 km, so sklonom
51,59 stupna k zemskému rovníku a s dobou obehu 89,71 min. Z tejto základnej dráhy
bol pomocou vlastných manévrovacích motorov dopravený na konecnú dráhu stanice
ISS vo výške 394-400 km. Po navedení na dráhu prebehlo podla plánu vyklopenie
antény automatického stretávacieho systému Kurs a rozbeh stabilizacných silových
zotrvacníkov. Potom nasledovalo aktivovanie stykového uzlu APDS. Dalej nasledovalo
roztvorenie dvoch panelov slnecných batérii s celkovým rozpätím 18 m. Samotný
modul na obežnej dráhe má pociatocnú hmotnost 19 300 kg.
Je 12,6 m dlhý a jeho maximálny priemer je 4,15 m.
Druhý let k zárodku medzinárodnej vesmírnej stanici ISS uskutocnil americký
raketoplán Endeavour dna 4.decembra 1998 v 08.35.34,069 UT. Raketoplán bol
navedený na pociatocnú dráhu 181-323 km zo sklonom 51,59 stupna k zemskému
rovníku a s dobou obehu 89,54 min. Po niekolkých stíhacích manévroch sa Endeavour
dostal na dráhu zhodnú s dráhou modulu FGB. Pred tým ako sa dostal Endeavour na
dohlad modulu FGB bol z nákladového priestoru manipulátorom RMS vysunutý modul
Unity a pripojený k stykovému zariadeniu raketoplánu ODS. Po tomto manévre bol
medzi telesami vyrovnaný tlak, astronauti skontrolovali modul Unity z vnútra a
pripravili ho na spojenie s modulom FGB. K spojeniu došlo v piaty den letu v 02.07 UT,
po zachytení modulu FGB (Zarja) manipulátorom RMS a následnom priblížení oboch
telies. Po spojení museli dvaja astronauti uskutocnit práce na moduloch vo volnom
priestore. Museli prepojit 40 konektorov na kábloch medzi modulmi a vybavili moduly
istiacimi lanami a zábradliami. Vo vnútri bolo umiestnených 58 rôznych nástrojov,
prípravkov a taktiež zásob pre posádku ktorá by mala odštartovat zaciatkom roku
2000. K odpojeniu raketoplánu od ISS došlo 13.decembra v 20.25 UT. Po vzdialení sa
od ISS na 150 m sa uskutocnil inšpekcný oblet stanice. Po tomto manévri sa raketoplán
definitívne vzdialil od zárodku vesmírnej stanice ISS.
Tretí let k zárodku medzinárodnej stanici ISS sa uskutocnil 27.mája o 10:49:42 UT
raketoplánom Discovery. Raketoplán bol navedený na konecnú dráhu vo výške
324-341 km, so sklonom 51,59o k rovníku a s dobou obehu 91,19 min. Po niekolkých
stíhacích manévroch sa tretí den letu obidve telesa nachádzali vo vzdialenosti 220 km.
Táto vzdialenost sa neustále zmenšovala. V 04:23:53 UT sa stykový uzol raketoplánu
(ODS) dotkol a zachytil s uzlom na zárodku ISS. Hlavnou úlohou tejto misie bolo zvýšit
dráhu stanice. Vedlajšími úlohami bolo priviest zásoby, odstránenie menších porúch a
privezenie dvoch manipulátorov ruského Strela a amerického OTD pre manipuláciu zo
stavebnými dielmi.
Štvrtý den letu uskutocnili dvaja astronauti montážni výstup. Najprv pripevnili k tunelu
PMA-1 americký manipulátor OTD. Druhý manipulátor Strela pripevnili k tunelu PMA-2.
Potom na PMA-2 putovali dve plošiny PFR. Na stanici umiestnili tri schránky s náradím
a inštalovali na modul UNITY tepelný kryt. Urobili tiež fotodokumentáciu.
Piaty den letu inštalovali v moduloch celkom 12 nových elektronických blokov a
protihlukovú izoláciu v module Zarja.
Šiesty den letu pokracovali práce na inštalácií protihlukovej izolácie.
Taktiež premiestnovanie nákladu prebiehalo podla plánu.
Nasledujúci den letu sa presunuli posledné predmety na stanicu a astronauti ju zacali
postupne opúštat. V 08:44 UT uzavreli astronauti spojovací modul ODS a tým skoncila
doba pobytu posádky na ISS.
Deviaty den letu astronauti skontrolovali posledný krát stav spojovacých uzlov a v
22:39:30 UT sa oddelil raketoplán od stanice. Vo vzdialenosti 120 km zacal z
inšpekcným obletom stanice pri ktorom posádka vykonala fotodokumentáciu. V 00:53
UT prešiel raketoplán na samostatnú dráhu a onedlho pristál na Zemi.