Verejný dlh

Úvod
Rozpočtový deficit a štátny (verejný) dlh sú úzko spojené. Rozpočtový deficit je príčinou štátneho dlhu a štátny dlh je dôsledkom rozpočtového deficitu, čo znamená, že zmena veľkosti štátneho dlhu v danom období sa rovná rozpočtovému deficitu. Štátny dlh vzniká akumuláciou predchádzajúcich rozpočtových deficitov a chápeme ho ako stavovú veličinu. Rozpočtový deficit, ktorý vzniká ako rozdiel medzi rozpočtovými príjmami a rozpočtovými výdavkami, chápeme ako veličinu tokovú.

Čo je verejný dlh?
Verejný dlh je výsledkom nesúladu, keď rozpočtové výdavky prevyšujú a sú väčšie ako rozpočtové príjmy. Vzniká tým rozpočtový deficit (schodok), ktorý treba kryť. Kryje sa predovšetkým z pôžičiek (úveru).

Verejný dlh je:
dlh štátu, ktorý vznikol v dôsledku deficitu štátneho rozpočtu. Z toho vychádza i jeho pomenovanie štátny dlh dlh miestnych samosprávnych orgánov, ktorý vznikol v dôsledku deficitu miestnych rozpočtov = miestny (obecný) dlh dlh štátnych fondov, verejnoprospešných inštitúcií, organizácií dlh štátnych podnikov
Verejný dlh je širší pojem ako štátny dlh. Pri verejnom dlhu vychádzame z toho, že rozpočtový deficit znamená nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami, keď výdavky sú väčšie ako príjmy.

Verejný dlh vzniká akumuláciou rozpočtových deficitov, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch. Nie je preňho podstatný spôsob jeho vzniku, ale jeho úhrada či splácanie. Tento dlh vlastne predstavuje budúce dane, ktorými sa bude splácať vo forme výdavkov na štátny dlh.

Dôsledky verejného dlhu.
Azda najzávažnejším dôsledkom veľkého verejného dlhu je to, že vytláča z národného bohatstva kapitál.

Kedy by sa to mohlo stať? Aby sa ľudia zabezpečili pre prípad staroby alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, držia svoje bohatstvo v rozličných aktívach.

Verejný dlh nie je pre krajinu takým ťažkým bremenom ako skala na pleciach jednotlivého občana. Na budúce generácie kladieme čisté bremeno v takom rozsahu, v akom si v zahraničí požičiavame na spotrebu a zaväzujeme našich potomkov splácať tento zahraničný dlh aj. s úrokmi. Naši potomkovia, prirodzene pochopia, že to, čo môžu spotrebúvať, sa zmenšilo.

Okrem toho môžu vzniknúť značné náklady, keď sa kapitál v portfoliách ľudí nahrádza verejnom dlhom. Dochádza k tomu preto, že vládne obligácie sú dobrou náhradou za obligácie a účastiny firiem. Rast štátneho dlhu teda môže znížiť kapitálovú zásobu ekonomiky.

Klasifikácia verejného dlhu
Verejný dlh sa analyzuje a posudzuje podľa viacerých hľadísk:
podľa zdroja krytia sa klasifikuje vzhľadom na rozlíšenie zdrojov, z ktorých uhrádza. vnútorný – vzniká mobilizáciou peňažných prostriedkov v domácej mene a na domácom trhu, čo znamená, že štát dlhuje vlastným občanom zahraničný – predstavuje pôžičky, ktoré sú obyčajne v zahraničnej mene. Získavajú sa od zahraničných súkromných inštitúcií, ako sú banky, konzorciá a podobné inštitúcie, alebo sa získavajú od vlády cudzieho kapitálu.

To znamená dlh danej krajiny voči cudzincom. podľa doby splatnosti sa verejný dlh klasifikuje vzhľadom na čas, keď sa má vrátiť. krátkodobý – obyčajne sa poskytuje na dobu do jedného roka. Využíva sa a slúži najmä na vyrovnávanie časového nesúladu medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami v rozpočte. Najčastejšie má formu pokladničných poukážok alebo zmeniek. strednodobý – má splatnosť do piatich rokov. Má podobu štátnych obligácií alebo zmeniek dlhodobý – sa poskytuje s dobou splatnosti nad 5 rokov. Osobitným druhom tohto verejného dlhu boli tzv. rentové dlhy (večné renty). Boli rozšírené až do 1. svetovej vojny. Ide o taký verejný dlh, pri ktorom nebola povinnosť vrátiť upísanú sumu. Povinnosťou bolo iba vyplácať úrok. V súčasnosti sa obligácie tohto druhu neemitujú
3. podľa formy realizácie
knižné dlhy
evidujú sa na účtoch štátnej pokladnice. Obyčajne sa nemôžu predávať tak, ako sa predávajú cenné papiere

dlh vo forme cenných papierov
sú trhové cenné papiere, to zn., že sú predmetom kúpy a predaja na finančnom trhu. Najrozšírenejším druhom týchto cenných papierov sú dlhopisy – obligácie, ktoré obiehajú na finančnom trhu.

4. podľa orgánu verejného sektora
štátny dlh, ktorý sa niekedy označuje aj. ako vládny dlh alebo dlh štátnej pokladnice – ide o dlh štátu

dlh ostatných orgánov verejného sektora. Objem štátneho dlhu.

Rozdeľujeme ho:
hrubý dlh
predstavuje celkový objem záväzkov štátu bez ohľadu na štátne pohľadávky čistý dlh – predstavuje celkový objem záväzkov štátu znížený o objem pohľadávok štátu, kde patria pôžičky súkromnému sektoru, hotovosť, podiel na majetku súkromných spoločností a devízové rezervy. Správa verejného dlhu
Správou verejného dlhu sa rozumie činnosť príslušného orgánu súvisiaca predovšetkým:
1. s obstaraním verejných pôžičiek (emisia a umiestnenie cenných papierov) – 2 základné spôsoby:

verejné pôžičky obstarával priamo štát prostredníctvom svojich agentov – využíval sa skôr v minulosti

obstaranie pôžičky pre štát prostredníctvom centrálnej emisnej banky
tento spôsob je výhodný pre štátnu pokladnicu, lebo peňažné prostriedky dostáva ihneď podľa dohodnutých podmienok a nemusí čakať až na predaj štátnych dlhopisov na finančnom trhu. A je výhodný aj. pre emisnú banku, lebo sama rozhodne, kedy umiestni štátne dlhopisy na finančnom trhu.

úročenie verejného dlhu
najčastejšie sa využívajú úrokovateľné pôžičky, zriedka zlosovateľné alebo prémiové. Výplata úrokov z pôžičiek sa uskutočňuje prostredníctvom kupónov cenných papierov alebo formou emisnej prémie, kedy cenné papiere, ktoré majú svoju nominálnu hodnotu, sa predávajú za nižšiu cenu, ale splácajú sa v nominálnej hodnote. Cieľom je zatraktívniť tieto cenné papiere pre investorov. Úrok potom predstavuje rozdiel medzi nominálnou cenou a stanovenou nižšou cenou

umorovanie (splácanie) verejného dlhu
uskutočňuje sa v závislosti od druhu pôžičky. Krátkodobé pôžičky sú spravidla splatené jednorazovo. Strednodobé a dlhodobé cenné papiere sa splácajú postupne, pričom splátky sa môžu stanoviť v rovnakých alebo rozdielnych sumách počas celého obdobia umorovania príslušného verejného dlhu.

Záver
Myslím, že verejný dlh má svoje klady aj. zápory. Medzi negatíva patrí to, že bude veľkým zdedeným bremenom pre budúce generácie. Toto bremeno sa prejaví v nižšej akumulácii kapitálu a ovplyvnení hraníc výrobných možností. Budúce generácie budú musieť platiť vyššie dane na financovanie úrokov z verejného dlhu.

Medzi pozitíva patrí predovšetkým to, že pomáha stabilizovať ekonomiku v určitých jej fázach správnym použitím a splácaním deficitu prostredníctvom štátnych obligácií.