Venezuela

Venezuela
Venezuelská Bolívarská republika
THE BOLIVARIAN REPUBLIC OF VENEZUELA
Rozloha: 912 050 km
Pocet obyvatelov: 24 654 694 (July 2003 est.)
Hustota zaludnenia: 27,03 obyv. /km
Štátne zriadenie: federálna republika
Administratívne delenie: 23 štátov, 1 federálny dištrikt a 1 federálna kolónia
(pozostávajúca z 11 ostrovných skupín – celkovo 72 ostrovov)
Nezávislost: 5 July 1811 (from Spain)
Prezident: President Hugo CHAVEZ Frias (since 3 February 1999) – je zároven aj
predsedom vlády! Vyštudoval vojenskú akadémiu a ako velitel parašutistov sa zúcastnil
neúspešného vojenského pucu proti prezidentovi Carlosovi Perezovi. Po dvoch rokoch
bol prepustený pocas amnestie pri nástupe jeho predchodcu Rafaela Calderu. Je
priatelom Fidela Castra. Je volený na 6 roc.volebné obdobie – najbližšie volby budú v
r.2006.
Parlament: jednokomorový – Národné zhromaždenie – 165 clenov – 5 roc.volebné
obdobie
Provládne koalicné zoskupenie: MVR – Hnutie 5.republiky – 108 clenov
Opozícia: AD – Demokratická akcia + COPEI – Soc.krestanská strana – 57 clenov
Hlavné mesto: Caracas (1 825 000 obyv., s aglomeráciou 3 400 000 obyv. )
Úradný jazyk: španielcina
Mena: bolívár (1 bolívár = 100 centimov)
Štátny sviatok: 5. júl (Den nezávislosti)
Rasové a národnostné zloženie: mestici a mulati (69 %), belosi (20 %), cernosi (9 %),
Indiáni (2 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (93 %), evanjelické (5 %), iné (2 %)
Urbanizácia: 92,8 %
Priemerná dlžka života: 73 rokov
Dojcenská úmrtnost: 28 ‰
Analfabeti: 8,9 %
Nezamestnanost: 11,5 %
HDP: 3020 USD/obyv. Susediace štáty: Brazil 2 200 km, Colombia 2 050 km, Guyana
743 km
Bývalú španielsku kolóniu objavil Krištof Kolumbus v r.1498. Názov krajiny je
španielskeho pôvodu, znamená “malé Benátky”. Poukazuje na indiánske sídla
vystavané na koloch. Pôvodne toto územie obývali najmä Karibovia a Aravakovia, z
ktorých väcšina skoncila ako otroci pocas španielskej nadvlády. V r.1811 prebehol
národnooslobodzovací boj pod vedením Simóna Bolívara, kedy došlo k prvému
vyhláseniu nezávislosti. V rokoch 1819–1830 bola Venezuela súcastou republiky Velká
Kolumbia. Úplnú nezávislost získala roku 1830. V r.1854 vyšiel zákon o zrušení
otroctva.
Kedysi najbohatšia krajina Latinskej Ameriky dnes bojuje s korupciou,
nezamestnanostou (17%), stály problém tvorí obcianska a drogová vojna v susednej
Kolumbii. Prezident Hugo Chávez zahájil rozhovory s kolumbijskou guerillou o mieri na
spolocnej hranici.
V r.1958 sa konali v krajine prvé demokratické volby.
Venezuela požaduje územie o rozlohe 130 000 km2 od Guayany, kde sú bohaté
náleziská vzácnych kovov.
Povrch:
Rozprestiera sa na severe Južnej Ameriky. V dlžke 2800 km ju obmývajú vody
Karibského mora a Atlantického oceána. Územie môžeme rozclenit na tri
fyzicko-geografické oblasti: Orinockú nížinu (tzv.llanos – oblast saván), na juhu
Guyanskú vysocinu - jej vrcholy presahujú 2000 m n. m. (Pacaraimské hory) a Andy.
Rozkladajú sa na SZ krajiny a tvoria východnú cast Kordiller, ktoré koncia na
polostrove Paria oproti ostrovu Trinidad. Andy sa tu delia na Meridskú a Oceánsku
Kordilleru. Obe svojou castou obopínajú Maracaibskú panvu a Maracaibskú nížinu. Na
JV sa rozpriesterajú vysoké a strmé skalnaté plošiny – tzv. tepuis. Medzi najväcšie
ostrovy patria Margarita a Tortuga. Najvyšší vrch štátu (Pico Bolívar, 5007 m n. m.)
leží na severe v Andách. Jeho pásma uzatvárajú úrodné kotliny.
Podnebie:
Venezuela leží v tropickom podnebnom pásme s troma klimatickými oblastami: horúce
tropické pásmo – do 800 m.n.m., mierne pásmo – do 2000 m.n.m., a nad 2000 m.n.m.
je to studené pásmo. Podnebie je výrazne závislé od nadmorskej výšky s prevládajúcim
oceánskym typom podnebia. V okolí Caracasu sa zrážky pohybujú okolo 840 mm a pri
Maracaibe okolo 580 mm rocne.
Vodstvo:
Na území Venezuely je viac než 1050 riek, z toho 6 riek je plne splavných pre riecne
lode. Najvýznamnejšia je rieka Orinoco (2560 km). Pramení v Guyanskej vysocine a jej
ústie zacína približne 190 km od Atlantického oceána a je široké okolo 6 km. Má
spojenie s riekou Rio Negro, prítokom Amazonu. Na Rio Carra, prítoku rieky Caroni sa
nachádza Angelský vodopád – 979 m. vysoký. Najväcšie jazero je jazero Maracaibo –
12 950 km2 a je dlhé približne 195 km. Má lagúnovitý charakter a v jeho okolí sa
nachádzajú rozsiahlé zásoby ropy a zemného plynu.
68% elektrickej energie zabezpecujú vodné elektrárne. Hospodárstvo:
Krajina je velmi bohatá na ropu, železnú rudu, diamanty a bauxit. Znacnú cast vývozu
tvorí ropa a jej deriváty. Základom hospodárstva je hutníctvo železa, farebných kovov,
spracovanie ropy a výroba strojov. Polnohospodárstvo má dvojaký charakter. Na jednej
strane v pestovaní pochutín (káva, kakao), tabaku, banánov, cukrovej trstiny vykazuje
prebytok a na druhej strane nedokáže zabezpecit pre obyvatelstvo základné potraviny.
Tak je odkázané na ich dovoz (pšenica, kukurica, fazula, zelenina, mäso). Na velkých
plochách sa pastierskym spôsobom chová hovädzí dobytok a kozy.
Významné mestá: Caracas, Maracaibo, Valencia, Merida.