Velký cínsky múr

Velký cínsky múr
Velký cínsky múr (Wan–li Cchang–cchen = Múr dlhý 10 000 li / 1 li = 576 m) —
predstavuje obranný systém pôv. pred kmenmi Siung–nu (podmanenými Cínanmi až v
rokoch 128–38 pred n. l.), neskôr pred nájazdmi Hunov, Tobov, Mongolov a Mandžuov.
Tiahne sa hrebenmi pohorí Jan Šan a Jin Šan pripomínajúc chrbát draka, kt. vidiet ako
jedinú stavbu až z kozmu; cez provincie Liaoming, Hebei, Shanxi, Shaanxi a Gansi a 2
autonómne oblasti — Ningia Huizu Zizhiqu a Vnútorné Mongolsko (Nei Mongol Zizhiqu).
Prvé múry postavili už v 7. stor. pred n. l. v štáte Cou (Zhou, 770—481 pred n. l.) v
období, ked ešte na území Cíny bolo viac menších štátov. Celková dlžka múrov —
obranných valov Cou dosiahla cca 500—600 km. Tento príklad nasledovali dalšie štáty
— Wei, Chcao, Chan, Cchin, Cchi, Cun–Šan. Postupne na báze zemných valov
vybudovali do r. 214 pred n. l. až 700 km múrov. Severný dlhý múr Jenov postavili
okolo r. 290 pred n. l., Severný dlhý múr Caou okolo r. 300 pred n. l. Okrem týchto
opevnení postavili v poludníkovom smere okolo r. 353 Dlhý múr Wejov, kt. nadviazal
na múr lemujúci púšt Ordos od Wuyuanu po Tin–ccheng. Napriek týmto opatreniam
Siung–nuovia vpadli v r. 315 pred n. l. až na územie štátu Cchin a v r. 201 pred n. l. do
štátu Cung–Šan. Tieto udalosti viedli k tomu, že zjednotitel Cíny — prvý cisár Cchin
Š’chuang–ti Ceng, zacal od r. 221 pred n. l. systematicky spájat obranné valy a
budovat Velký múr so strážnymi vežami od zálivu Liaodong na vých. až po pevnost
Tun–chuang za Gansuským koridorom, kt. sa cisárske vojská zmocnili v r. 117—115
pred n. l. Na východe Velký múr dnes koncí baštou postavenou v mori v meste
Shanghaiguan. Opevnenia vzrástli, ked v r. 280 dynastia Jin (Tin, 265—420) opät
zjednotila Cínu a najmä po r. 589, ked Sui/Suej Wen (Jang Tien) zjednotil Cínu. Velké
múry však neodolali nájazdom Tobov (386—397, 507) a ani Mongolov, kt. si v rokoch
1211—1234 podmanili ríšu Tin a v roku 1279 na cele s Kublajchánom vyvrátili ríšu
Song. Pocas Velkého chanátu sa Velký múr zacal rozpadat. Zreštaurovanie a spevnenie
Velkého múru (obloženie kamennými kvádrami do dnešnej podoby) sa zacalo po
ukoncení nadvlády Mongolov a nástupe dunastie Ming (1368—1644). V 15. stor. už
Velký múr dosiahol dlžku 2200 km, pricom jeho základy boli spravidla 7 m širové a
steny spolu s cimburím 9 m vysoké. Na hornej casti múru viedla 3—5 m široká cesta,
kt. mala aj hospodársky význam. Na výstavbu použili hlinu, opracované i neopracované
kamene a tehly.
Nad múrom cnelo asi 60 000 (dnes 20 000) hranolových veží vysokých 11—12 m. 14
strategických brán dosahovalo výšku dvoch poschodí, pricom na ne umiestnili delá.
Ríša dynastie Ming sa rozpadla, ked jej generál Wu Sangui vpustil cez bránu
Shanghaiguan do Cíny Mandžuov. Brány vybudovali najmä pri mestách a karavánových
cestách. Na niekt. castiach múrov sa zachovali basreliéfy. Velkých múrov bolo v Cíne
najmenej 7. Ich zbytky sú v 16 provinciách. Múry spolu dosahovali dlžku až 62 000 km,
pricom Vonkajší cínsky múr s dlžkou 7315 km prekonal všetky ostatné. Súvislá línia
múru dosahovala 2700 km. Celý múr s výbežkami a paralelnými valmi podla meraní v
rokoch 1979—85 dosahuje 9980 km. Severne od Beijingu (Pekingu) sa múr clení na
dva múry, kt. sa spájajú až blízko Žltej rieky. Potom pretína dvakrát rieku a pokracuje
dalej na západ až k mestu Yumen, pricom severne od mesta Lanzhou ho na urcitom
úseku nahrádza Žltá rieka. Další úsek až k západnej hranici provincie Gansu, k
uvedenému priesmyku, sa nezachoval. Bol starší a pochádzal z cias vlády dynastie Han
(Chan/Can 206 pred n. l.–220 n. l.). Pôvodný múr z cias dynastie Cchin (Qin) sa tiahol
od hraníc s Kóreou k Žltej rieke a odtial na juh a juhozápad k mestu Lanzhou až po
Gansuský koridor. Podla výpoctov sa uvádza, že na výstavbu sa použilo 180 miliónov
m3 kamena a odpracovalo 700 mil. hodín, pri kt. sa umorilo k smrti vyše 1 mil. ludí.
Múr neslúžil len obranným úcelom, ale aj ako dopravná tepna a v piescitých oblastiach
ako vetrolam. Dnes je Velký múr, kt. v 17. stor. stratil svoju obrannú funkciu
sprístupnený verejnosti 70 km severozápadne od Beijingu (Pekingu) v Badalingu, dalej
90 km severovýchodne od Beijingu v Mutianyu a 110 km od Beijingu v Simatai (cca
3000 m s 35 vežami); okrem toho na východe v meste Shanhaiguan a na západnom
konci v provincii Gansu.