Veľká Morava

Veľká Morava

SLOVANIA NA NAŠOM ÚZEMÍ .

Osídlenie Slovenska

- V SVK – 1. vlny Slovanov – na prelome 4./5. storočia
- J a Z SVK – osídlili Slovania postupujúci z V cez maďarskú nížinu
- S SVK – osídlili Slovania prechádzajúci cez Karpatské priesmyky
- ďalšie slovanské kmene pokračovali cez Moravskú bránu a Sliezsko, do Čiech a Nemecka až po rieku Labe
- na JZ dosiahli Slovania priestor dolného Rakúska

-žili usadeným spôsobom života, živili sa poľnohospodárstvom, remeslo, chovom dobytka, naturálny obchod
- venovali sa brtníctvu = zber medu od divých včiel /med liečivú funkciu/
- remeslo – predmety každodennej potreby - hrnčiarstvo – nádoby, najprv nepoznali hrnčiarsky kruh
- kováčstvo – sekery, nože, motyky
- tkáčstvo
Z - slováci, češi, poliaci, lužický srbi
J - slovinci, srbi, chorváti, macedónci
V - rusi, bielorusi, ukrajinci

- 6.st. – obsadzujú Podunajskú nížinu Avari, ktorí boli vedení Kaganom Vajanom, a jeho stredisko - pri Debrecíne
- Avari si stavali hrinky = uskladňovali tu ulovenú korisť
podnikali lúpežné nájazdy

- 7.st. – boje Slovanov a Avarov
- výsledky bojov: rôzne formy vzťahov Avarov a Slovanov
- J a JZ Slovensko – avarská symbióza - spoločné slovansko-avarské hroby
- niektoré skupiny Slovanov s i Avari úplne podmanili
 Avari ich využívali pri bojoch v prvej línii, nazývali sa befulkovia
- befulkovia – na dobývanie Byzantskej ríše
- vinidi = venédi = Slovania v historických prameňoch

- Slovania pripravovali povstanie proti Avarom: - zásoby potravín
- príprava pevností
- hromadenie zbraní
- získavanie staršinov jednotlivých rodov, pre spol. postup proti A

- 623 – 624 – príchod franského kupca Sama (vyvolili si ho za kráľa) vznikla Samova ríša (623-658)
slovanský kmeňový zväz

- 631 – 632 – konflikt medzi Samovou a Franskou ríšou, kde vládol kráľ Dagobert
- Slovania prepadli karavánu franských kupcov, prišlo k vojne
- Dagobert s 3 prúdmi vojsk, vtrhol na územie Slovanov, kde bol v 632 – pri Wogatisburgu porazený pri 3-dňovom boji
- Samo vtrhol na územie franskej ríše a vyplienil Durínsko
- k Samovi sa pridali aj vzdialené české kmene a lužickí Srbi, pod vedením vládcu Dervana

Centrum Samovej ríše: Z Slovensko, Morava, Rakúsko, Čechy
Význam Samovej ríše: - prvé zjednotenie Slovanov
- prvý pokus o slovanský štát
- Samova ríša si udržala nezávislosť a slobodu voči Avarom a Frankom

VEĽKOMORAVSKÁ RÍŠA .

NITRIANSKE KNIEŽATSTVO:

- územie JZ Slovenska, Turca, Spiša, Gemera
- 1. historicky dokázaný – knieža Pribina
828 - dal postaviť 1. kresťanský kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám (dnešná stará časť Nitry)
- centrum – Nitra
- v Nitrianskom knižatstve boli viaceré hradiská – Devín – boli opevnené „hradbami“ z dreva
- pôsobenie misionárov z Franskej ríše, aj keď Pribina ešte nebol pokrstený

MORAVSKÉ KNIEŽATSTVO:

- v povodí rieky Moravy
- na Z ohraničené Českomoravskou vysočinou
- na V Malými a Bielymi Karpatami
- na J Dunajom
- centrá – Mikulčice, Staré Město
- 1. historicky doložený - knieža Mojmír
833 - Mojmír vyhnal Pribinu z Nitry, spojil obe kniežatstvá a tak vznikla Veľká Morava
- zo zemepisného hľadiska - Nitrania – pri rieke Nitra
- Moravania – pri rieke Morava
- z národnostného hľadiska - Slovieni (Nitrania aj Moravania)

- Pribina odišiel s 500 členmi rodiny k Bulharom a Chorvátom a neskôr hľadal ochranu u markgrófa Ratboda,
ktorý ho predstavil východofranskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi
- ten ho dal pokrstiť a udelil mu léno v okolí Baltského jazera (dnešný Balaton)
- neskôr dostal celé Zadunajsko a titul vojvoda – dux
- centrum jeho územia bol Blatnohrad (pri nemeckom meste Zalavár)
- Pribina tu dal postaviť veľa kostolov (30)
861 - Pribina zomrel v boji s Moravanmi, ktorí podporovali odboj Karolmana proti Ľudovítovi Nemcovi
- po smrti Pribinu vládne v Podunajsku jeho syn Koceľ
846 - Ľudovít Nemec vtrhol na Veľkú Moravu, zosadil Mojmíra a dosadil na trón jeho synovca Rastislava

- Rastislav /846-870/ - bol vazalom FR

850 - začal obmedzovať misijnú činnosť franských kňazov na Morave
v 50.rokoch 9.st. – podporuje odbojníkov Radboda a Karolmana proti Ľudovítovi Nemcovi
855 - Ľudovít Nemec – výprava proti Veľkej Morave (neúspešná)

Cieľ Rastislavovej politiky:
- vnútorne posilniť štát
- upevniť nezávislosť Veľkej Moravy
- dosiahnuť cirkevnú samosprávu
- budovanie pohraničných pevností
- to nebola len náboženská, ale aj politická záležitosť

861 - posiela posolstvo rímskemu pápežovi Mikulášovi I., aby poslal na Veľkú Moravu misionárov ovládajúcich
slovanský jazyk
- nevyhovel žiadosti lebo: - nemal vhodných misionárov
- nechcel konflikt so salzburskou cirkevnou provinciou, pretože táto pokladala
Veľkú Moravu za svoju misijnú oblasť
862 - posolstvo posiela byzantskému cisárovi Michalovi III.
- vyhovel, lebo mal vhodných misionárov
863 - príchod byzantskej misie na Veľkú Moravu – Konštantín Filozof a jeho starší brat Metod

Konštantín Filozof (Cyril 827 - 869)
- mal prax s misijnou činnosťou (v oblasti Bagdadu, Slovania na Krime)
- zostavil slovanské písmo – hlaholiku (z minuskulných litier gréckej abecedy, doplnil to ďalšími písmenami
pravdepodobne z hebrejskej samaritánskej abecedy)
- preložil Sväté písmo do jazyka Slovienov
- napísal spis o objavení ostatkov sv. Klimenta na Chersose
- pochvalnú reč na počesť sv. Gregora Naziánskeho
- kánon na počesť sv. Demetera Solúnskeho
- Proglas - významné teoretické dielo, predhovor k evanjeliáru, ktorý vysvetľuje zásady prekladania
z gréčtiny do slovenčiny

Metod (815 - 885)
- pomáhal bratovi v prekladoch bohoslužobných kníh, pôvodne nebol kňaz, v Konštantínopole študoval právo
- preložil byzantské cirkevné právo Nomokánon
- vytvoril zbierku svetských právnych predpisov
- napísal aj spis Napomenutia vladárom a Príkazy sv. otcov

Konštantín a Metod Solúnsky bratia
- založili učilište na výchovu kňazov, na ktorom okrem teológie, hudby a gramatiky vyučovali aj hlaholiku a liturgiu
v domácom jazyku
- dovtedy sa liturgia slúžila v 3 jazykoch: latinčina, gréčtina, hebrejčina
- staroslovienčina narazila na odpor franských kňazov



867 - odchod Konštantína a Metoda do Ríma
- cieľ cesty: - získať vyššie svätenie, dať vysvätiť svojich učeníkov
- obrániť starosloviensku liturgiu
- zastavili sa v Benátkach – obhajovali tu staroslovienčinu proti trojjazyčníkom
- prijal ich pápež Hadrián II., ktorý schválil slov. liturgiu aj preklady bohoslužobných kníh a vysvätil Metoda
a niekoľko učeníkov za kňazov

868 - vstup Konštantína do kláštora, prijal meno Cyril //14.2.869 zomrel//

- pápež Hadrián II. zriadil samostatnú sloviensko-moravskú-panónsku provinciu a podriadil ju priamo Rímu
- vydal bulu (pápežská listina) „Gloria in altissimus Deo“ „Sláva na výsostiach Bohu“
- adresoval ju Rastislavovi, Svätoplukovi, Koceľovi
- Metod sa od Koceľa vrátil do Ríma, pápež ho vysvätil za biskupa, s titulom arcibiskupa a pápežského legáta
(pápežský vyslanec)
- Metod pri návrate na Veľkú Moravu bol franskými kňazmi zajatý a uväznený
869 - vpadol Ľudovít Nemec na Veľkú Moravu, Rastislav sa úspešne bránil v pevnosti Devín
- druhý prúd franských vojsk na čele s Karolmanom napadol Nitrianske kniežatstvo, ktoré bolo údelným
kniežatstvom Svätopluka
- Svätopluk uzavrel prímerie a dohodol sa s Karolmanom
- Rastislav to považoval za zradu, chcel Svätopluka odstrániť
870 - Svätopluk Rastislava vlákal do pasce a vydal ho frankom (oslepili ho)
- Frankovia uväznili aj Svätopluka (domáce väzenie)
- Karolman obsadil Veľkú Moravu a za správcov vymenoval grófov Wilhelma a Engelshalka
- povstanie proti frankom viedol kňaz Slavomír
- Svätopluk poslaný proti Slavomírovi, postavil sa však proti Frankom

júl 871 – porazil franské vojsko (nástup Svätopluka na moravský trón)

Svätopluk (871 - 894)
873 - návrat Metoda na Veľkú Moravu
(posledný kráľ je v písomných prameňoch spomínaný Koceľ)
874 - Svätopluk uzavrel s frankami Forchheimský mier
- zaviazal sa, že bude platiť franskému panovníkovi určený poplatok
- proti franskej ríši nebude nepriateľsky vystupovať

- Svätopluk ovládol Malopoľsko, Sliezsko, Bulharské potisie, ovládol soľné bane v Sedmohradsku

833 - obsadil Zadunajsko (bývalé Pribinovo a Koceľovo územie, ovládol lužických Srbov)
890 - aj Čechy, už od 80-tych rokov
- za vlády Svätopluka - Veľká Morava - najväčší územný a mocenský rozmach

Svätopluk /sú doložení písomne 2 synovia Svätopluk II, Mojmír II., 3 - Predslav, Svätiboj/
- označený Rex – kráľ
- nepodporoval Metoda a jeho žiakov, umožňoval pôsobenie franských kňazov na Veľkej Morave
- Metod musel znova do Ríma obhájiť slovenskú liturgiu
880 - pápež Ján VIII. bula Industrie tue, ktorou opätovne potvrdil Metoda vo funkcii arcibiskupa
- schválil sloviensku liturgiu, ale povolil Svätoplukovi a jeho dvoranom i latinskú liturgiu
- na žiadosť Svätopluka vysvätil franského kňaza Wichinga za nitrianskeho biskupa
885 - Metod zomrel, Wiching sa ujal vedenia cirkvi na Veľkej Morave
- vyhnal z Veľkej Moravy všetkých Metodových žiakov vrátane Gorazda, ktorého si Metod vyhliadol za svojho
nástupcu
- Metodovi učeníci odišli do Bulharska, Čiech a Chorvátska
- na území Bulharska vznikol mladší variant slovanského písma - cyrilika
892 - zaútočil východofranský kráľ Arnulf proti VM
- pričom prvýkrát využil staromaďarské bojové družiny
894 - Svätopluk zomiera
 územia sa začínajú odtŕhať – Čechy, Lužický Srbi, postupne ďalšie pripojené územia

Mojmír II. (894 - 906)
- vládca Veľkej Moravy
- údelné kniežatstvo Nitry dostal Svätopluk II.
- určité pochybnosti sú o 3 synovi Predslavovi
- Mojmír v ťažkej situácii
- odtrhnuté územia, útoky satromaďarských družín, útoky Frankov, konflikty so Svätoplukom II.
- Svätopluk II. sa príliš kamarátil s frankami

899 - požiadal pápeža Jána IX., aby obnovil moravskú cirkevnú provinciu a vzal VM pod ochranu sv. stolice
- pápež menoval arcibiskupa a 2 biskupov
- maďarské kmene pod vedením náčelníka Arpáda, obsadili Podunajskú nížinu, vyplienili Panóniu, útočili na VM

904 - 906 – pravdepodobne v bojoch s maďarmi zahynul Svätopluk II.

júl 907- 3-dňová bitka pri Bratislave, kde Maďari porazili bavorské vojská, účasť veľkomoravských vojsk sa
nespomína a preto sa predpokladá, že VM už vtedy neexistovala (vnútorné problémy Svätopluk II. s
Mojmírom, vonkajšie problémy,...)



Veľkomoravská spoločnosť

- boli vybudované základy feudálnych vzťahov
- vládnucu vrstvu tvorili knieža, veľmoži so svojimi družinami, klérux (cirkevní hodnostári)
- roľníci žili v občinách, väčšinou osobne slobodní
- odovzdávali naturálne dávky veľmožom
- najnižší stupeň spoločnosti tvorili dušníci – nevoľníci darovaní cirkvi
- územie Veľkej Moravy rozdelené na hradné obvody, ktoré boli spravované centrálnym opevneným hradiskom
 Bratislava, Nitra, Devín, Pobedín