Velka francuzska revolucia

1789 Francúzsky kráľ Ľudovít XVI. sa snažil vyriešiť veľkú hospodársku krízu v krajine a preto zvolal generálne stavy,ktoré neboli zvolané už 175 rokov. Kráľ si od generálnych stavov sľuboval len vyriešenie zlej finančnej situácie, ale 3. stav, ktorý bol tvorený väčšinou obyvateľstva mal v úmysle reformovať celý štát. Príčinou revolúcie bola i kríza v poľnohospodárstve (Nadvýroba vyvolala veľký pokles cien obilia a vína, roľníkom robili problémy aj veľké záplavy a suchá čo viedlo k zvyšovaniu feudálnych dávok).

Šľachta a duchovenstvo sa nechceli vzdať svojich privilégií, preto generálne stavy spočiatku zasadali oddelene. 10. mája 1789 Sieyés vyzval predstaviteľov šľachty a duchovenstva aby sa pridali k tretiemu stavu, čím sa dosiahlo stretnutie všetkých zástupcov národa. V júni sa vyhlásili zástupcovia 3. stavu za Národné zhromaždenie a pridali sa k nim i zástupcovia z prvých dvoch privilegovaných stavov. Nato prikázal kráľ zavrieť sálu avšak akýkoľvek odpor bol už zbytočný.

14. júla 1789 – Na vidieku sa rozširovali že k Parížu tiahne vojsko s cieľom rozohnať poslancov. Preto bola zriadená národná garda (Lafayette) a dobitá Bastila, ako symbol absolutizmu. Nepokoje sa rozšírili po celej krajine a sprevádzali ich útoky sedliakov na šľachtické sídla. Tie trvali niekoľko týždňov.

V auguste Národné zhromaždenie zrušilo feudálne privilégiá a roľníci tak boli oslobodený od mnohých povinností voči zemepánom. Prijalo tiež Deklaráciu ľudských práv, ktorá proklamovala rovnosť každého občana prd zákonom, slobodu slova, tlače, zhromažďovania sa a vierovyznania. Bol to druh charty s dodnes platnými princípmi.

Národné zhromaždenie sa premenovalo na Ústavodarné zhromaždenie. Hlavným cieľom ÚZ bolo prijať ústavu ktorá by premenila Francúzsko na konštitučnú monarchiu.

1791 Ústavodarné zhromaždenie prijalo ústavu, ponecháva monarchiu, ale kráľova moc je obmedzená. Kráľ má výkonnú moc a právo vetovať zákony prijaté NZ. Francúzsko má byť liberálnou konštitučnou monarchiou. Ústava vychádzala z Deklarácie ľudských a občianskych práv. Zavádza dvojstupňový volebný systém, ale aj volebný cenzus.

Kráľ sa pokúsil o útek, ale bol zadržaný a zosadený.

1791-1792 Zákonodarné zhromaždenie v rokoch tvorila - Pravica (feuillanti – boli umiernený monarchisti), Ľavica (jakobíni – girondisti, - boli prívrženci republiky) a asi polovica bola nestranná.

Pruský kráľ Fridrich Vilhelm II. a cisár Leopold II. podpísali na zámku Pilnitz – „Pilnickú deklaráciu“ v ktorej vyzvali ostatné európske krajiny na intervenciu voči Francúzsku. (protifrancúzska koalícia)

1792 Koaličná vojna – vláda girondistov vypovedala vojnu Rakúsku a na stranu Rkúska sa pridalo Prusko. Protifrancúzska koalícia porážala francúzske vojská a Karol Vilhelm urobil manifest Parížom, čo situáciu vo Francúzsku silne zradikalizovalo. Vlády v Paríži sa zmocnila revolučná komúna sansculottov. Zástupy sansculottov vtrhli do paláca v Tuilerie a uväznili kráľa aj rodinou. – Revolučná vlna prinútila Zákonodarné zhromaždenie vypísať voľby do nového orgánu – Konventu. V Konvente mali prevahu girondisti (zo 750 poslancov bolo – 200 girondistov, 110 jakobínov a ostatný nemali politickú orientáciu. Hneď na prvom zasadaní konventu rozhodli o zosadení kráľa a o vytvorení Francúzskej republiky.

Francúzsko dosiahlo víťazstvo pri Valmy – čo znamenalo obrat vo vojne a upevnenie postavenia Konventu. Konvent najskôr riadili umiernený girondisti, ktorí rozhodli o poprave kráľa, ale postupne boli zbavený moci, až sa v roku 1793 začalo obdobie hrôzovlády.

1793 Poprava kráľa a úspech francúzskej armády viedlo k vzniku európskej protifrancúzskej koalície (Prusko Rakúsko, Holandsko, GB, Španielsko). Vo Francúzsku bola zase zavedená všeobecná vojenská služba.

Obdobie hrôzovlády trvalo 1793-1794. Jakobíni prijali novú ústavu, tá ale nikdy nenadobudla platnosť. Namiesto nej bola zavedená dočasná ústava, ktorá mala trvať do obnovenia mieru.

Jakobínska ústava – zakotvovala volebné právo pre mužov od 21 rokov, odstránila volebný a majetkový cenzus, sociálnu podporu, bezplatné vzdelávanie, právo na prácu.


Vo Vendée a v niektorých mestách na juhu Francúzska došlo k povstaniam rojalistov. Preto menoval Národný Konvent – Výbor pre verejné blaho, na čele s Robespierom, ktorý povstanie krvavo potlačil (200 – 300-tisíc mŕtvych).

Jakobíni tiež zaviedli zákon proti podozrivým, zrušili kresťanský letopočet a nahradili ho revolučným letopočtom. Bol zavedený kult rozumu.

1794 Jakobíni zaviedli zákon pre súdených revolučným tribunálom, ktorý odstránil akúkoľvek formu právnej pomoci. Poslanci Konventu začali organizovať proti Robespierovi odpor a 9. thermidora bol Robespiere zatknutý a bez súdu popravený.

1794-1795 činnosť thermidorského Konventu. Do Konventu sa vrátili girondisti a krvavo si vybavovali účty s porazenými jakobínmi. Konvent prijal 3. ústavu - zrušil cenové maximum, zaviedol majetkový cenzus, prijal dôležité školské zákony. Vydal občiansky zákonník.

1795 Po vyhlásení novej ústavy bola vláda zverená do rúk 5-členného direktória. Nastalo tak posledné obdobie VFR – Vláda direktória. Bol zavedený dvojkomorový parlament, tvorený Radou 500 a Radou staršších. Voľby do oboch komôr sa konali každoročne a voliči boli obmedzený výškou daní. Účastbíci volebných výprav volili bez ohľadu na volebný cenzus.(Toto všetko bolo zakotvené v thermidorskej ústave).