Velká Fatra

Velká Fatra
Velká Fatra leží na strednom Slovensku a zahrna predovšetkým rovnomenné jadrové
pohorie, tiahnuce sa severojužným smerom. Okrem toho k oblasti rátame prilahlú cast
Turcianskej kotliny od záp. úpätia pohoria až po rieku Turiec, resp. Váh na JZ po potok
Žarnovica. Na juhu hranicí Velká Fatra s Kremnickými vrchmi, na východe s Nízkymi
Tatrami a na severe s Chocskými vrchmi a Malou Fatrou. V minulosti sa niekedy chápali
ako súcast Velkej Fatry aj Kremnické vrchy.
Vodstvo
Prevažná cast Velkej Fatry patrí do povodia Váhu, len malú cast odvodnujú potoky
Bystrica a Starohorský potok do Hrona. Najdôležitejším tokom je rieka Váh,
pretekajúca pohorím v hlbokej doline v jeho S casti a oddelujúca severnú, šípsku cast
od hlavnej masy pohoria.Váh je tu už pomerne mohutná rieka. Pre Velkú Fatru je však
tokom allochtónnym, cudzorodým, lebo zberná oblast väcšiny jeho vôd leží na svahoch
Vys. a Níz. Tatier, Chocských vrchov a Liptovskej kotliny. Jeho prietok pocas roka je
pomerne vyrovnaný.
Podnebie
Vo Velkej Fatre, podobne ako v iných vyšších pohoriach Slovenska, je klimatická
charakteristika závislá od reliéfu a s ním súvisiacej nadmorskej výšky.Vyplíva to z
relatívne malých horizontálnych vzdialenastí a velkých výškových rozdielov, ktoré majú
zásadný vplyv na teplotu, zrážky, silu a smer vetra a i. V mierne teplej oblasti leží úsek
Turcianskej kotliny, dolina Váhu ako i najzápadnejší výbežok Liptovskej kotliny pri
Ružomberku, ktorá je vlhká až velmi vlhká s chladnou zimou. Prevažná cast pohoria
patrí do chladnej klimatickej oblasti. V Turcianskej kotline zrážky dosahujú do 800 mm.
Oproti tomu v Liptovskej kotline sú zrážky nižšie, i napriek vyššej nadmorskej výške,
spôsobuje to zrážkový tien Velkej Fatry v prevládajúcom západnom prúdení.
Živocíšstvo
Rozsiahle lesné pásmo Velkej Fatry s bohatým zastúpením horských ihlicnatých a
zmiešaných lesov podmienuje pocetné rozšírenie živocíšstva tzv. montánneho typu. Z
cicavcov tu ešte dnes nachádzajú útocište také význacné druhy ako sú velké šelmy
medved a rys. Velká Fatra je po Nízskych Tatrách pohorím s najväcším poctom
medvedov.Z ostatných šeliem možno spomenút kunu lesnú a kunu skalnú, líšku,
zriedkavejšieho jazveca a macku divú. Z drobných cicavcov sa tu vyskytujú veverice,
hrdziaky, ryšavky, chránený plch hôrny a plšik lieskový, hraboš mociarny, piskor
vrchovský a myšovka vrchovská. V lesoch žije v hojnom pocte zastúpená jelenia zver.
Známymi polovnými revírmi sú najmä Lubochnianska, Gaderská a Blatnická dolina.
Kedysi hojné diviaky sú dnes zriedkavejšie. Predpokladá sa, že ich úbytok súvisí s
vyšším poctom medvedov, obetou ktorých sa stávajú najmä mladšie jedince. V
horských lesoch žije vela charakteristických druhov vtáctva, z ktorých treba uviest
predovšetkým významné kurovité vtáky- hluchána, jariabka a zriedkavejšieho tetrova.