vektorova grafika

Keď sa vás niekto opýta, čo si predstavíte pod pojmom grafika, prevdepodobne odpoviete, že obrázky kreslené pastelkou alebo maľované štetcom. Ale ak sa samozrejme doplní slovo grafika s prívlastkom počítačová, tak môžeme o nej povedať, že je to grafika v počítači pričom sa len zmenia nástroje pre jej tvorbu a spôsob jej prezerania. Na rozdiel od človeka totiž počítač vníma obraz úplne inak. Ťah ceruzky, ktorý je pre človeka jednoduchý, predstavuje pre počítač často veľa zložitých výpočtov. Preto počas vývoja vznikly pre zápis obrazov dva základné spôsoby: pomocou čiar (vektorov) alebo pomocou malých bodov zobrazených tesne vedľa seba.
Vektorová grafika

Štýl vektorovej grafiky je podobný jednoduchej kresbe panáčika, ktorého deti kreslia kriedou na asfalt pred domom. Obrázok tvorí veľká kružnica s čiarou uprostred, niekoľko obdĺžnikov ako trup a dva obdĺžniky znázorňujúce ruky. Pri zobrazovaní obrázku program obrázky veľmi rýchlo nakreslí a vzniká tak dojem uceleného obrázku. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že z matematických tvarov sa pekný obrázok vytvorit nedá, opak je však pravdou. Pretože pri každej čiare je možné zadať jej farbu a hrúbku a pretože obrazce je možné samozrejme farebne vyplniť, môžeme nakresliť všetko, na čo si len spomenieme.
Bitmapová grafika

Predstavte si veľkú kúpeľňu s rovnako obloženými farebnými dlaždicami. Pokiaľ bol remeselník šikovný a mal po ruke aspoň 16 druhov farieb, potom by mohol zostaviť obrázok, podobne ako to robí počítač. Je jasné, že čím ich bude viac, tým bude výsledný obrázok „krajší“. Bitmapa sa tomuto druhu hovorí preto, lebo bit ako jednotka informácie určuje akou farbou bude „dlaždica“ mať a kde na mape (veľkej rôznofarebnej šachovnice) leží. Počítač potom obrázok „chápe“ ako popis jednotlivých bodov, napr. štvorček na pozícii 86 zľava 29 zhora má farbu modrú.
Pixel

Najmenšiemu bodu v bitmapovej grafike sa hovorí pixel ( to je práve tá popisovaná dlaždica). Ak sú pixely v obrázku veľmi malé, potom pre oko nie sú zreteľné a ukážu sa nám ako farebný celok. Takýmto druhom zápisu sú napr. uložené fotografie. U nich pri niekoľko násobnom zväčšením môžeme vidieť štruktúru obrázku vrátane jednotlivých bodov.


Týchto bodov v obrázku sú väčšinou stá tisíce. Pretože sa každý bod popisuje samostatne, má počítačový obrázok často obrovskú veľkosť a práca s ním je výpočetne náročná. Preto existujú metódy, ako toto množsto informácii, ktoré popisujú obrázok, podstatne zmenšiť. Pri tomto „stlačení“ (odborne povedané pri kompresii) sa uplatňuje niekoľko metód. Jedna vychádza z toho, že v obrázku je veľa bodov a plôch rovnakej farby. Tieto rovnakofarebné body a plochy sú zapísané oveľa jednoduchšie, čím sa ušetrí veľa miesta.
Farby

Pre počítač sú naše názvy farieb španielskou dedinou. Názvy farieb ako krvavá červeň alebo listová zeleň počítaču veľa nehovorí, nepopisujú danú farbu matematicky presne. Preto existuje metóda ako určitú farbu popísať. Veľmi ale záleží na tom, koľko farieb je počítač schopný resp. jeho grafická karta zobraziť. V priemere počítače dokážu zobraziť 24 miliónov farieb. Počet 16 miliónov farieb je označovaný ako pravé fraby (true color). Počet zobraziteľných farieb záleží predovšetkým na pamäti grafickej karty. S rastúcou pamäťou rastie i počet farieb, ktoré je karta schopná zobraziť.
Počet bodov v obrázku

Veľmi dôležitým parametrom, ktorý zároveň ovplyvňuje kvalitu obrázkov, je počet bodov v obrázku. Odborne sa tomuto počtu hovorí rozlíšenie. Napr. rozlíšenie 300 dpi alebo aj bodov na palec (palec je asi 2,54 cm) nám hovorí, že v obrázku 5 x 5 cm bude približne 1200 bodov. Čím je rozlíšenie väčšie, tým je lepšia i kvalita obrázku. S rozsahom farebnej škály a rozlíšením obrázku stúpa i veľkosť súboru. Preto sa obrázky snímané skenerom alebo maľované v počítači ukladajú v rôznych formátov (TIFF, JPEG, BMP, GIF atď.), ktoré umožňujú kompresiu dát a tak sa nároky na kapacitu súboru trochu zmiernia.
Bitmapová grafika

Bitmapová grafika má niekoľko vlastností, ktoré ju uprednostňujú v mnohých oblastiach použitia pred grafikou vektorovou.Dôležitá je samozrejme malá náročnosť práce s ňou a možnosť prevodu obrázku do tochto tvaru. Z väčšiny bežných foriem nepočítačovej grafiky (obrazy,fotografie,diapozitívy,kresby) je v dnešnej dobe ľahký prevod do bitmapovej grafiky pomocou skenera.