Vedúci subjekt

Vedúci subjekt - nadriadený, riadiaci pracovník so svojimi osobnostnými a kvalifikačnými predpokladmi a zodpovednosťou. Manažér musí byť predovšetkým na vedenie ľudí dobre pripravený, musí si vždy vybudovať autoritu, ktorá mu uľahčuje ľudí získať, pochopiť a efektívne ovplyvňovať ich správanie a konanie. Bez patričnej autority a právomoci nemôže vedúci – manažér – riadiť, ani dlhodobo viesť svojich podriadených spolupracovníkov.

„Autorita v zásade upravuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý vychádza zo vzájomných vzťahov medzi úlohami subjektu riadenia – vedúceho a jeho postavením v danej organizačnej štruktúre na konkrétnom stupni riadenia. Autorita je prejavom vážnosti., dôvery, vplyvu, všeobecného uznania a rešpektovania vedúceho pracovníka podriadenými spolupracovníkmi.“

Autorita vedúceho sa dá rozdeliť na tieto tri samostatné, ale vo svojom dôsledku neoddeliteľné časti:

autorita formálna (štatutárna, pozičná) – manažér ju získa automaticky menovaním do funkcie, alebo vedúcej pozície v štruktúre organizácie. Dokáže ju však uplatniť až vtedy, keď sa pri vedení svojich podriadených stotožní s požiadavkami získanej pozície,
autorita odborná (profesionálna) – sa vyžaduje podľa stupňa konkrétnosti, a akou daný vedúci rieši odborné problémy. Na nižších stupňoch riadenia ide o perfektné zvládnutie právnych, kriminalistických a ďalších noriem, na vyšších stupňoch riadenia sa vyžadujú aj určité ekonomické, personálne a spoločensko-politické vedomosti.

Autorita neformálna – môžeme ju rozdeliť na autoritu:

 morálnu (osobnú) – je získaná osobnostnými vlastnosťami vedúceho pracovníka (čestnosť, pravdivosť, poctivosť, humánnosť, otvorenosť a pod.),
 charizmatickú -vyjadruje vlastne „imidž“ vedúceho, jeho vzhľad, ním uznávané a presadzované postoje, sebavedomie, komunikačné schopnosti, vyžarovanú energiu, empatiu, asertivitu a ďalšie.

Vedený objekt – podriadení ovplyvňujú vedenie svojimi odbornými vedomosťami, postojmi, potrebami a záujmami, morálnymi vlastnosťami, všeobecnými aj špeciálnymi schopnosťami a vynaloženým úsilím realizovať požadovaný policajný výkon služby, ochotou poskytovať svojmu nadriadenému objektívne informácie ako spätnú väzbu pre jeho rozhodovanie.

Podmienky vedenia – si čiastočne vytvára samostatný vedúci, ale podstatne viac sa na nich podieľa vyšší stupeň riadenia. Patria k nim hlavne primerané úlohy organizácie, disponibilné zdroje, materiálne a finančné prostriedky, ale predovšetkým ľudské zdroje, ktoré vedúci má na plnenie úloh organizácie, vrátane materiálnej a morálnej podpory priameho nadriadeného, ale aj podpory okolia, občanov a celej spoločnosti. Každý vedúci má pri vedení ľudí v podstate tri hlavné úlohy:

- uznať význam podriadených – venovať sa podriadeným, porozumieť osobným vzťahom, vysvetliť mu úlohy a činnosti, ktoré musí vykonávať, vytvoriť si záujem o spoluprácu s podriadeným i a pod.
- udržiavať vlastnú iniciatívu – organizovať a určovať vzťah medzi sebou a podriadenými, mať záujem o podnety, pripomienky a oprávnenú kritiku,
- klásť dôraz na výkonnosť - (nielen podriadených , ale aj svoju) – činnosť vedúceho, ktorou spravodlivo hodnotí ich výkon, a tým podporuje vykonávanie určenej práce a jej spoľahlivé dokončenie, čím motivuje aj ostatných členov skupiny na dosiahnutie spoločných cieľov organizácie.

V procese vedenia ľudí manažér skutočne ovplyvňuje:
- úroveň informovanosti,
- správanie podriadených spolupracovníkov,
- spôsob plnenia požiadaviek organizácie,
- nežiaduce postoje podriadených spolupracovníkov,
- zdravé medziľudské a skupinové vzťahy,
- vzťah nadriadeného k podriadenému a opačne,
- podmienky pre vedenie ľudí,
- motivačnú štruktúru osobnosti, aktívny prístup k realizácii úloh,
- využitie tvorivých síl jednotlivcov a svojich vlastných a iné.