Veda v minulosti a dnes

Veda vznikla spolu s človekom. Ale o jej počiatočnom období prakticky nič nevieme. Viac údajov je už o vede starého Egypta, antického Grécka, Ríma, raného stredoveku. Zavlažovacie zariadenia, kalendár, Archimenova vaňa, obliehacie stroje, astrológia, alchýmia- veľa odtrhnutých faktov a úplný nedostatok čísiel. Nik nespočítal vedcov, neevidoval objavy, nezaoberal sa klasifikáciou vynálezov. Aj v 18. A 19. Storočí bola veda zriedkavou a zvláštnou profesiou. Dnes ťažko uveriť, že i v rokoch, keď Jules Verne písal svoj román o deťoch kapitána Granta a Mendelejev pracoval nad periodickou sústavou, bolo na celej zemeguli len okolo 200 chemikov- menej jako teraz v hociktorom väčšom výskumnom ústave.

Pre človeka minulých dôb bola veda nekonečne vzdialená od reálneho života. Roľník dorába chlieb, obchodník obchoduje, krajčír šije. A čo robí vedec? Dráždi žabie stehienka elektrickým prúdom, objavuje akúsi planétu, destiluje v laboratóriu močovinu. Niečo ako číslo v programe čarodejníka: veľmi zábavné, ale naskrz neužitočné. Prešli stovky rokov, kým objav začal „účinkovať“, vplývať na život.

Časom sa úloha vedy v živote a spoločnosti zmenila. Zmenil sa aj pomer k vedcom: čo kedysi vyvolávalo iróniu, teraz nadchýna. Obraz roztržitého vedca- čudáka, samotára- už patrí minulosti. K slovu sa dostávajú kolektívy vedcov, tímová práca, špecialisti, medzinárodné kongresy, vedecké ústavy, internet.

V súčasnosti sa vedecké objavy takmer okamžite prenášajú do praxe, do výroby. Fotografia čakala na praktickú realizáciu ešte vyše sto rokov. Takmer storočie leží medzi objavením zákonov správania sa plynných látok a plnohodnotným parným strojom. Na zostrojenie telefónu bolo treba 56 rokov, rádia 35, radaru 15, televízie 14, atómovej bomby 6, lasera a tranzistora 5.

V druhej polovici 20. Storočia nastáva vo vede istá zmena- rozvíja sa viac do kvality než kvantity. Tristo rokov veda rástla: je viac vedcov, viac prostriedkov. Teraz nastal čas kvalitných premien. Cesty pre ne sú objavené: nové prostriedky vyučovania, nové formy organizovania vedeckej práce, nová technika, nové prostriedky informácií, atď. Dnes už vari nikto nepochybuje o tom, že budúcnosť je spätá s vedou.