Vecné právo

Vlastnícke právo, nadobúdanie vlastníctva
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom - subjektívnym právom, ktoré sa viaže k určitej veci; absolútne právo. Ide o právo jednotné a rovnaké pre všetkých vlastníkov.
Vlastnícke právo zabezpečuje vlastníkovi najširší rozsah dispozičných oprávnení k veciam, ktoré mu patria. Poskytuje vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej vôle. Iné osoby môžu s vecou nakladať zásadne len po súhlase vlastníka.
Vlastnícke právo sa nepremlčuje!!!

Vecné právo zahŕňa: vlastníctvo, spoluvlastníctvo, bezpodielové vlastníctvo a právo k cudzím veciam
Vlastník je v medziach zákona osoba oprávnená vec držať, nakladať s ňou a užívať jej úžitkovú hodnotu (tieto tri základné oprávnenia vlastníka tvoria obsah vlastníckeho práva (ius possidendi, disponendi, utendi et fruendi)) vo svoj prospech a podľa svojho zámeru.
Môže meniť podstatu veci, môže ju predať, darovať i zameniť, zaťažiť ju vecným bremenom, založiť ju, požičať, či dať do prenájmu; môže ju znehodnotiť, zničiť (zákaz ničenia peňazí!!!).
Vlastníkov ochraňuje Listina základných práv a slobôd.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje - môže sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (má právo podať vindikačnú žalobu, žalobu na vydanie veci).

Nadobúdanie vlastníctva
zmluvou (kúpnou, darovacou alebo inou)

dedením (zo zákona, zo závetu alebo odúmrťou - keď niet dedičov)

rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu

na základe iných skutočností stanovených zákonom

Nájdením veci. Ak je vlastník nájdenej veci neznámy, vlastníkom sa po roku stáva štát, ktorý tieto veci vydraží. Ak je vlastník známy, vzniká povinnosť vec nájdenú vrátiť, pričom nálezné je spravidla 10% z ceny nálezu.

Obmedzenie vlastníckeho práva
V praxi je možné obmedziť vlastnícke právo ale len na základe súdneho právneho aktu a len v záujme ochrany práv iných osôb.
Osobitnou kapitolou vlastníctva sú susedské vzťahy, ktorých porušovanie označuje Občiansky zákonník ako imisie.
Zákonným obmedzením vlastníckeho práva sú tzv. susedské práva - vlastníkovi sa ukladá povinnosť zdržať sa všetkého, čím by obťažoval alebo zasahoval do výkonu práv iných vlastníkov, resp. osôb (nesmie ohroziť susedovu stavbu a pozemok rôznymi úpravami; nesmie ho obťažovať hlukom, pachmi, odpadmi, svetlom, tienením...).

Vyvlastnenie veci je najzávažnejší a trvalý zásah do vlastníctva. Je prípustné vo verejnom záujme, na základe zákona, len na tento účel, a ak účel nemožno dosiahnuť inak; za náhradu.

V najširšom rozsahu vyvlastnenie upravuje stavebný zákon - napr. vyvlastňovanie pozemkov na účely výstavby diaľnic.
Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo dôležitej verejnej veci umožnil použitie jeho veci (napr. pozemku, auta), má však právo na náhradu škody.
V prípade neoprávneného vyvlastnenia môže vlastník podať žalobu na vydanie veci.

Spoluvlastníctvo podielové a bezpodielové
Spoluvlastníctvo je vlastnícky vzťah viacerých subjektov k tej istej veci.

Podielové spoluvlastníctvo
Podiely jednotlivých spoluvlastníkov vyjadrujú mieru (zlomkom alebo percentom), akou sa títo podieľajú na právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z vlastníctva spoločnej veci.

Ak nemožno výšku podielov určiť (dohoda, závet, zákonná výška), platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

Nikto zo spoluvlastníkov nemá priame vlastnícke právo, spoluvlastníci vykonávajú vlastníctvo a hospodárenie s vecou spoločne.
Vo vzťahu k tretím osobám sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (solidárne).

Aktívna solidarita - každý zo spoluvlastníkov môže od tretej osoby požadovať plnenie a tá sa plnením zbaví záväzku ktorémukoľvek spoluvlastníkovi.

Pasívna solidarita - oprávnený môže uplatňovať svoje právo voči ktorémukoľvek spoluvlastníkovi a tí sa potom navzájom vyrovnajú podľa pomeru svojich podielov.
Každý spoluvlastník môže so svojim podielom nakladať relatívne slobodne. Ak však chce svoj podiel previesť na inú osobu, môže len na blízku osobu, inak ho musí ponúknuť svojim spoluvlastníkom, ktorí majú zákonné predkupné právo (podľa veľkosti ich podielov).

Spoluvlastníci sa môžu sa písomne dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní sa. Ak sa nedohodnú, nasleduje súd. Niekedy pri delení majetku nie je možné rozdelenie určitej veci - súd potom rozhoduje o vyplatení náhrady vlastníkovi, ktorý nič nedostal, alebo nariadi predaj veci a rozdelenie výnosu.

Bezpodielové spoluvlastníctvo
Vzniká uzavretím manželstva, končí rozchodom (rozvodom), smrťou alebo návrhom na zrušenie bezpodielového vlastníctva.

Jeho predmetom je majetok, ktorý nadobudli manželia počas trvania manželstva (nie to, čo vlastnili predtým, dary a dedičstvo, ktoré získal jeden z nich; veci, ktoré im patria a sú pre ich osobnú potrebu; veci slúžiace na výkon povolania).
Je neprípustné prípadnou dohodou manželov spoluvlastníctvo úplne vylúčiť (výnimka - za zvláštnych okolností možno požiadať o zrušenie spoluvlastníctva; alkoholizmus, narkománia). Môžu však jeho rozsah rozšíriť či zúžiť.
Manželia si môžu stanoviť, že ku vzniku bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až po rozpade manželstva (koakvizícia).

Osobitná úprava platí v prípade, že jeden, prípadne obaja manželia podnikajú - na použitie majetku potrebuje podnikateľ písomný súhlas druhého manžela (ten môže požiadať o zrušenie BS).

Pri rozvode sa spoločné veci ocenia a manželia sa dohodou vysporiadajú. Ak nedosiahnu dohodu, rozhoduje súd, ktorý prihliada na mieru, akou partneri prispeli, ale aj na záujmy maloletých detí.

Držba a vydržanie
Držiteľom môže byť aj osoba odlišná od vlastníka veci. Je ním osoba, ktorá s vecou nakladá ako s vlastnou, fakticky ju ovláda, no nepatrí jej vlastnícke právo a kedykoľvek je povinná vrátiť zverenú vec majiteľovi (výnimkou je vydržanie).
Držať možno veci, alebo práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Držba môže byť oprávnená - vec je v držbe dobromyseľne; alebo neoprávnená - držiteľ nekoná nedobromyseľne, v dobrej viere; napriek tomu disponuje s vecou ako s vlastnou.

Prostredníctvom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť vlastníctvo k veci - po 3 rokoch veci hnuteľnej, po 10 rokoch veci nehnuteľnej.

Záložné právo. Vecné bremená.
Občiansky zákonník upravuje aj práva k cudzím veciam, ktoré majú vecno-právny charakter, a to záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.
Záložné právo zabezpečuje záložnému veriteľovi, že dlžník splní svoj záväzok; zabezpečuje pohľadávku tým, že v prípade jej nesplnenia je veriteľ (oprávnená osoba) oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci.
Vzniká na základe písomnej zmluvy; zo zákona (colné, daňové záložné právo); alebo schválením dedičskej dohody. Ak ide o nehnuteľnosť, vzniká až jej vkladom do katastra nehnuteľností (tzv. hypotéka).

Pri hnuteľných veciach sa vyžaduje ich odovzdanie záložnému veriteľovi alebo tretej osobe.

simultánne záložné právo - viac vecí založených na zabezpečenie jednej pohľadávky.

Veriteľ je povinný zverený záloh starostlivo opatrovať, nie je povinný ho vydať až do zročnosti pohľadávky.

Záložné právo zaniká zánikom pohľadávky - ide teda o právo akcesorickej povahy; zanikne ak zanikne záloh, keď záložca zloží veriteľovi cenu založenej veci; vzdaním sa tohto práva veriteľom; uplynutím stanoveného času.
Okrem veci môže byť založená aj pohľadávka, ak predmetom jej pohľadávky je vec, právo alebo iná majetková hodnota. Vzniká písomnou zmluvou medzi veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na jej svojho dlhu. Dlžník, ktorý má plniť záložcovi je vo vzťahu k záložnému veriteľovi poddlžníkom. Hovoríme teda o podzáložnom práve.

Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci (ktorá patrí určitej osobe) v prospech niekoho iného tak, že vlastník (zvyčajne vlastník susednej nehnuteľnosti) je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať.
Vznikajú na základe písomnej zmluvy; súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva; rozhodnutím príslušného orgánu (stavebné povolenie); prípadne priamo zo zákona (vlastníkovi domu, ktorý nevlastní pozemok, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Zapisujú sa do katastra nehnuteľností a s vkladom do katastra je spojený ich vznik, zmena a zánik.

Zádržné (retenčné) právo tiež slúži veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej peňažnej pohľadávky. Vzniká na základe jednostranného úkonu veriteľa, ktorý má však povinnosť informovať dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. Predmetom zadržania môže byť iba hnuteľná vec, ktorú zadrží veriteľ do zaplatenia dlhu, resp. do poskytnutia dostatočnej zábezpeky (kedy právo zaniká).
*Výnimočne sa toto právo týka aj nesplatnej peňažnej pohľadávky pri konkurznom konaní alebo exekučnom predaji veci.

Nájomná zmluva a osobitné ustanovenia o nájme bytov
Zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (podľa dojednanej doby) užíval alebo bral z nej úžitky.
Písomnú formu musí mať len zmluva o prenájme nehnuteľností alebo nebytových priestorov.

Zmluvnými stranami (účastníkmi) môžu byť FO, PO a štát.
Prenajímateľom je spravidla vlastník veci alebo osoba oprávnená na prenechanie veci do užívania. Je povinný prenechať nájomcovi celú (príp. s príslušenstvom) vec v stave spôsobilom na užívanie; udržiavať vec (opravy veci na vlastné náklady); nahradiť náklady spojené so zmenami veci (ak s nimi súhlasil)
Nájomca je osoba, ktorá vec prijíma. Je povinný platiť nájomné (na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo na hnuteľné veci nájomcu); má nárok na odpustenie nájomného (prípadne zľavu) pri vadách veci; má právo užívať vec (zmluvne určeným spôsobom); je povinný oznamovať potrebu opráv; umožniť prenajímateľovi prístup k veci; môže vec poistiť a vykonávať na nich zmeny (so súhlasom prenajímateľa).

Predmetom môžu byť hnuteľné i nehnuteľné veci, v zmluve musia byť presne označené, aby pri ich odovzdaní (vrátení) nemohlo prísť k zámene.
Nájomným rozumieme odplatu za nájom (výška a spôsob platenia musia byť uvedené v zmluve).

Medzi ďalšie náležitosti zmluvy patria: spôsob kontroly prenajatej veci, vykonávanie zmien veci, možnosť podnájmu, poistenie prenajatej veci.
Porušenie zmluvy má za následok vznik právnej zodpovednosti - za omeškanie alebo za škodu.

K omeškaniu môže prísť pri odovzdávaní, vracaní prenajatej veci, pri oneskorenom oznámení potreby opráv, pri oneskorenom platení nájomného.
Prenajímateľ zodpovedá za škodu vzniklú nájomcovi prenechaním nespôsobilej veci. Nájomca zodpovedá za škodu na prenajatej veci, ktorá vznikla v dôsledku neoznámenia, resp. neskorého oznámenia potreby opráv; zneužitia, poškodenia, straty alebo zničenia veci.

Nájomná zmluva zaniká uplynutím dojednanej doby; dohodou; zničením (stratou) prenajatej veci; výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy.
Výpoveď možno dať len za zákonom stanovených podmienok (ak ide o zmluvu dojednanú na neurčitú dobu). Výpovedná lehota je pri nájme hnuteľných vecí jeden mesiac, pri veciach nehnuteľných tri mesiace. Titulom na výpoveď môže byť neplnenie povinností, neplatenie nájmu, fakt, že prenajímateľ potrebuje prenajímanú vec pre vlastné potreby.

Odstúpiť od zmluvy môžu tak prenajímateľ, ako aj nájomca (nespôsobilá vec (zdravotne závadná, neupotrebiteľná); spôsobenie škody nájomcom; neodovzdanie veci nájomcovi; omeškanie s platením nájomného).