Pohyb a vírenie línií. Victor Vasarely (1908 - 1997) začiatkom päťdesiatych rokov rozhýbal obraz spôsobom, ktorý bol dovtedy nevídaný. Jeho obrazy sú priamo inšpirované matematikou - vznikli deformovaním čiar a plôch. A jeho výber farieb podčiarkoval dojem, že sa dívate na priestor, nie plochu. Vasarely elegantne vtiahol diváka do svojich hier a ten sa ochotne stal umelcovým spoluhráčom. Ani na chvíľu nenechal diváka oddýchnuť si, neustále ho vyzýval na spoločné pôsobenie, bol to vrchol optického umenia.
Victor Vesarely - rodák z maďarského Pécsu, sa v tridsiatych rokoch usadil v Paríži. V roku 1955 vydáva Žlty manifest, v ktorom hlása, že umenie presahuje všetky oblasti života. Preto tiež výrazne ovplyvnil dekoratívne umenie, architektúru, reklamnú a propagačnú tvorbu. Jeho mottom bolo: umenie pre všetkých. O čosi neskôr tieto slová vypočul Andy Warhol.
Ako píše v katalógu Alviani, “Vasarely núti hýbať hlavou alebo núti k pohybu diváka, aby mohol zachytiť všetky možné efekty, alebo je pulzovanie obsiahnuté v samom diele”. Rafinovanou kombináciou farebných geometrických prvkov poľudšťovalo svoju zdanlivo vykonštruovanú výtvarnú reč matematický výpočet napĺňal záujem o človeka. Jeho konštrukcie teda netrhajú oči, ako to robili jeho epigóni, ktorí si osvojili princípy výtvarnej skladby a nenaplnili ich ľudským prístupom.
K osobným priateľom Victora Vasarelyho patril aj slovenský výtvarník Milan Dobeš (1929) - svetový predstaviteľ dynamického konštruktivizmu, ktorý sa s Vasarelym viackrát stretol v šesťdesiatych rokoch pri organizovaní významných svetových výstav op-artu.